
Akcionári a ich práva sú kľúčovou súčasťou fungovania akciovej spoločnosti. Vlastníctvo akcií prináša so sebou nielen možnosť podieľať sa na zisku spoločnosti, ale aj právo spolurozhodovať o jej smerovaní. Tento článok sa zameriava na problematiku akcionárov, s dôrazom na spoločné a nerozdielne vlastníctvo akcií, a to aj v kontexte súdnych rozhodnutí a právnych predpisov Slovenskej republiky.
Akciová spoločnosť (a.s.) je forma podnikania, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Akcionári, teda vlastníci akcií, nie sú povinní osobne sa podieľať na zabezpečovaní činnosti spoločnosti.
Akcia predstavuje cenný papier, ktorý dokladuje kapitálovú účasť v spoločnosti. Z vlastníctva akcií vyplývajú práva akcionárov, ako napríklad:
Akciové spoločnosti môžu vydávať rôzne druhy akcií, ktoré sa líšia svojimi právami a povinnosťami. Medzi najbežnejšie patria:
Spoločné a nerozdielne vlastníctvo akcií nastáva v situáciách, keď viacero osôb vlastní jednu akciu alebo balík akcií spoločne. V praxi to znamená, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k danej akcii.
Prečítajte si tiež: Riešenie sporov pri zmluvách s vlastníkmi ciest
Pri spoločnom a nerozdielnom vlastníctve akcií je dôležité určiť, ako sa budú vykonávať práva akcionára. Napríklad, kto bude hlasovať na valnom zhromaždení, alebo ako sa bude deliť dividenda. Tieto otázky by mali byť upravené v dohode medzi spoluvlastníkmi.
Slovenská judikatúra sa zaoberala prípadmi, kedy súdy posudzovali platnosť rozhodnutí valných zhromaždení, na ktorých hlasovali akcionári so sporným vlastníctvom akcií.
Napríklad, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal prípadom, kedy navrhovateľ, spoločnosť T., spol. s r.o., namietala platnosť mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti T., a.s. Súd v tomto prípade riešil otázku, či uvedenie dodatku označujúceho právnu formu obchodnej spoločnosti pred základom obchodného mena v oznámení o zvolení mimoriadneho valného zhromaždenia, môže byť dôvodom na zrušenie zvolania valného zhromaždenia.
Krajský súd v B. zase zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali vyslovenia neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia konaného dňa 11. novembra 1996. Súd argumentoval tým, že B., s. r. o., K., ako majiteľ 146 650 ks akcií žalovaného, mal právo sa zúčastniť a hlasovať na valnom zhromaždení.
Tieto prípady ukazujú, že súdy pri posudzovaní platnosti rozhodnutí valných zhromaždení berú do úvahy aj otázky spojené s vlastníctvom akcií a s tým súvisiacimi právami akcionárov.
Prečítajte si tiež: Roľnícke družstvo Rudina - podmienky zmluvy
Exekučný poriadok upravuje situácie, kedy dochádza k zmene subjektu práva, teda aj vlastníctva akcií, na základe exekúcie. Ustanovenie § 61 Exekučného poriadku vylučuje, aby sa dotknutá osoba domáhala opätovného nadobudnutia práva po tom, čo na základe exekúcie nastala zmena subjektu práva, t.j. v prípade, ak vykonaním exekúcie určité právo stratila. Toto ustanovenie je aplikovateľné na prípady, kedy bola exekúcia vykonaná na základe neexistujúceho alebo zrušeného exekučného titulu alebo kedy Exekučný poriadok priznáva dobromyseľnému vydražiteľovi nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka.
Práva akcionárov sú chránené Obchodným zákonníkom a ďalšími právnymi predpismi. Akcionári majú možnosť domáhať sa svojich práv súdnou cestou, ak sa domnievajú, že boli porušené.
Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže požiadať súd, aby vyslovil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo aj valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
Postavenie súdov (všeobecných) upravuje čl. 141 Ústavy SR. Podľa odseku (1) „V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy“. Ak súd má byť pri rozhodovaní nezávislý a nestranný, nemôže sudcovi do jeho rozhodovacej činnosti nikto zasahovať.
Pre lepšie pochopenie kontextu akcionárskych práv je užitočné poznať aj ďalšie formy obchodných spoločností:
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o komunikácii
V.o.s. je spoločnosť, v ktorej aspoň 2 osoby podnikajú pod spoločným obchodným názvom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom.
K.s. združuje 2 druhy spoločníkov s rozdielnym právnym postavením: komplementári ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene, komanditisti ručia len do výšky svojho vkladu zapísaného v obchodnom registri.
S.r.o. je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti obmedzene - do výšky svojho kapitálového vkladu.
Družstvo je spoločenstvo neohraničeného počtu osôb, založené na účel podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych, alebo iných potrieb svojich členov.
Akciovú spoločnosť možno založiť dvoma spôsobmi:
Medzi hlavné orgány akciovej spoločnosti patria:
tags: #akcionári #spoločné #a #nerozdielne #vlastníctvo #akcií