Aké výdavky môže mať SZČO počas PN?

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je definovaná v § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). Medzi SZČO patria osoby s príjmami z poľnohospodárskej výroby, živnosti, podnikania podľa osobitných predpisov, z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, z činností znalcov, tlmočníkov, prekladateľov, sprostredkovateľov a z činnosti športovca alebo športového odborníka.

Nemocenské dávky pre SZČO

Živnostník má po splnení určitých podmienok nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.

Podmienky nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské má živnostník, ktorý je povinne sociálne poistený a jeho dlh voči Sociálnej poisťovni nie je vyšší ako 5 eur. Dôležité je mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie za posledných 10 rokov alebo od vzniku nemocenského poistenia do mesiaca, ktorý predchádza vzniku poistnej udalosti.

Podmienky nároku sú závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára roka predchádzajúceho roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky, nárok na nemocenské vzniká. V opačnom prípade nárok na nemocenské zaniká.

Výška nemocenského

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Tipy na Zníženie Spotreby Paliva

• Prvé 3 dni PN: Výška nemocenskej dávky je 25 % vymeriavacieho základu (VZ).
• Od 4. dňa PN: Výška nemocenskej dávky je 55 % VZ.

Príklad výpočtu:

Ak živnostník platil celý minulý rok minimálne sociálne odvody (minimálny VZ v roku 2013 je 393 eur, z neho živnostníci platia minimálne sociálne odvody 130,27 eur mesačne), splnil podmienku existencie nemocenského poistenia po dobu 270 dní za posledné dva roky a má nárok na nemocenské dávky. Rozhodujúcim obdobím pri výpočte denného vymeriavacieho základu a následne aj nemocenskej dávky bude predchádzajúci rok. Denný vymeriavací základ sa určí ako 12 x 339,89 / 365 = 11,17 eur. Poistencovi patrí za prvé tri dni 25 % z denného vymeriavacieho základu, t. j. 8,37 eur, a za ďalších 7 dní 55 % z denného vymeriavacieho základu, t. j. 43,05 eura.

Výpočet denného vymeriavacieho základu:

12 x 339,89 / 365 = 11,1745 eura

Výpočet nemocenskej dávky za 10 dní pracovnej neschopnosti:

• 3 dni: 11,1745 * 0,25 = 2,79 eura/deň * 3 dni = 8,37 eura
• 10 dní: 11,1745 * 0,55 = 6,15 eura/deň * 7 dní = 43,05 eura

Maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň predstavuje:

Prečítajte si tiež: Vývoj verejných výdavkov

• v 1. - 3. dni dočasnej PN 21,4356 eur (25 % z 85,7425 eur),
• od 4. dňa dočasnej PN 47,1584 eur (55 % z 85,7425 eur).

Ako požiadať o nemocenské

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:

• Elektronicky (ePN): V elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024. Vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.
• Papierovo: V papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch. Živnostník vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“ na II. dielu tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti živnostník zasiela Sociálnej poisťovni II. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel tlačiva a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne.

Výplata nemocenských dávok

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni na účet príjemcu dávky v banke alebo v hotovosti poštovou poukážkou, ak príjemca dávky v žiadosti neurčil spôsob výplaty dávky. Dávka sa spravidla vypláca mesačne pozadu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý nemocenská dávka patrí. Sociálna poisťovňa oznamuje poberateľovi dávky výplatu dávky prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca.

Povinnosti a odvody počas PN

Počas práceneschopnosti má poistenec práva, ale aj povinnosti. Živnostník je povinný platiť odvody počas PN. V niektorých prípadoch, ak je súčasne zamestnancom, študentom, na materskej alebo dôchodku, môže existovať výnimka z platenia preddavkov na zdravotné poistenie.

Sociálna poisťovňa pripomína, že v období práceneschopnosti (dokladovanej lekárom) nemusia SZČO platiť poistné, a to ani v prípade, ak im nevznikne nárok na dávku nemocenské. Poistné v takom prípade SZČO neplatia odo dňa uznania dočasnej PN lekárom, pričom samotné poistenie im naďalej trvá. Ak by však PN trvala dlhšie ako 52 týždňov, po uplynutí tohto obdobia si SZČO poistenie musia samé prerušiť v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Poistné tak po ukončení PN zaplatí SZČO len za tie dni, keď už bola práceschopná. Ak by platila poistné aj počas PN-ky v plnej výške, vznikol by preplatok.

Daňové výdavky SZČO

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Živnostník má povinnosť podať daňové priznanie elektronicky. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je do 31. marca 2026.

Prečítajte si tiež: Výdavky slovenských dôchodcov a DPH

SZČO si môže uplatniť daňové výdavky dvoma spôsobmi:

• Paušálne výdavky: vo výške 60 % z úhrnu príjmov (t. j. z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 ZDP), maximálne do výšky 20 000 eur ročne.
• Skutočné preukázateľné výdavky: na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods. 11 ZDP) alebo účtovníctva.

Ak živnostník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti.

Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo.

Medzi daňovo uznateľné výdavky SZČO patria napríklad:

• výdavky na hmotný majetok, nehmotný majetok a finančný majetok zaradenom do obchodného majetku,
• mzdy zamestnancov,
• nájomné za priestory,
• výdavky na reklamu a marketing,
• výdavky na pohonné látky,
• výdavky na stravovanie,
• výdavky na rekreáciu.

Výdavky na dopravu

Ak živnostník využíva na svoju podnikateľskú činnosť motorové vozidlo, môže si uplatniť výdavky na spotrebované pohonné látky. Má možnosť vybrať si z troch spôsobov uplatňovania týchto výdavkov:

• podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze (zvýšená o 20 %),
• na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel,
• vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie.

Okrem výdavkov na pohonné látky si môže živnostník uplatniť aj základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy. Od 1.5.2024 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 73/2024 Z. z.

Výdavky na stravovanie

Živnostník si môže uplatniť výdavky na stravné počas pracovnej cesty alebo výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v mieste pravidelného výkonu svojej činnosti vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Výdavky na rekreáciu

Daňovými výdavkami sú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol poskytnutý tento príspevok na rekreáciu v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Daňovým výdavkom je teda iba výdavok na rekreáciu podnikateľa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok, ak podnikateľ splnil podmienku vykonávania podnikateľskej činnosti nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie.

Komerčné poistenie práceneschopnosti

Okrem odvodov do Sociálnej poisťovne si môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť poistenie práceneschopnosti aj komerčným poistením PNky v poisťovniach. Toto poistenie im zabezpečí finančnú kompenzáciu v prípade dlhodobej PN, ktorá im pomôže pokryť ich výdavky.

Príklady z praxe:

• Kaderník, 35 rokov: Ak by sa ocitol na PN a nemal by vybudovanú rezervu, nedokázal by počas práceneschopnosti pokryť svoje výdavky. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35€/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000€), stálo by ho to mesačne približne 38€.
• 40 ročný IT-čkar a konateľ jednoosobovej s.r.o.: Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do svojich investovaných peňazí aby dokázal pokryť svoje mesačné náklady a týmto by sa pripravoval o svoje peniaze, ktoré sú určené na dôchodok. Odporúčaným riešením, je preňho komerčné poistenie práceneschopnosti nastavené na dávku 60€/deň, čo ho bude stáť približne 65€/mesačne.
• 30 ročný živnostník, ktorý je lešenár v Nemecku: Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do rezervy, ktorá je určená na iné veci. Ak by mal komerčné poistenie práceneschopnosti, do rezervy by siahať nemusel. Na vykrytie svojich mesačných výdavkov, potrebuje tento klient dávku vo výške 50€/deň. To ho bude stáť v poisťovni ktorá vie kryť PN na území celej EÚ 68€/mesačne.

Dôležité aspekty komerčného poistenia PN:

• Rizikové povolanie: Poisťovňa môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu.
• Overenie príjmu: Niektoré poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta- podľa daňového priznania, alebo niektoré podľa faktúr.
• Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je pri uzatváraní takéhoto poistenia podmienka, aby klient platil odvody.
• Čakacia doba: Ak by došlo k poistnej udalosti počas čakacej doby, poisťovňa nebude plniť.
• Karenčná doba: Klient musí byť na PN minimálne 29 dní a viac a následne dostane preplatené plnenie už od prvého dňa PN.
• Územná platnosť: V praxi to určuje, v akých krajinách je klient krytý ak sa tam stane práceneschopný.

tags: #aké #výdavky #môže #mať #szčo #počas