Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou: Právny rámec a symbol vzájomnej úcty

Úvod

Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou je komplexný dokument, ktorý upravuje vzájomné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Katolíckou cirkvou. Táto zmluva, podpísaná 24. novembra 2000, predstavuje právny rámec pre konštruktívne a stabilné vzťahy, symbolizujúci vzájomnú úctu a dôveru. Predstavuje dôležitý medzník v usporiadaní vzťahov medzi štátom a cirkvou po politických zmenách v roku 1989.

Historický kontext a význam zmluvy

Myšlienka uzatvorenia Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou vznikla už v roku 1994, pričom jej autorom bol Anton Neuwirth, prvý veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici. Samotné rokovania medzi ministerstvami zahraničných vecí oboch strán sa začali v roku 1994 a gestorom sa stalo slovenské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré koordinovalo trinásť ďalších ministerstiev.

Zmluva bola technicky parafovaná 16. novembra 1999 v Bratislave ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom a apoštolským nunciom v SR L. Dossenom. Podpísaná bola vo Vatikáne 24. novembra 2000 predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom a štátnym tajomníkom Jeho Svätosti J. Em. Kardinálom A. Sodanom. NRSR vyslovila súhlas so Základnou zmluvou 30. novembra 2000, uznesením č. 1159. Platnosť nadobudla až ratifikáciou prezidenta SR a následnou výmenou ratifikačných listín medzi štátnym tajomníkom Jeho Svätosti J. Em. Kardinálom A. Sodanom a prezidentom SR R. Schusterom vo Vatikáne, dňa 18. decembra 2000. Slovenská zmluva bola uzatvorená ako v poradí 137. vo svete a publikovaná bola 23. augusta 2001 pod č. 326/2001 Z. z.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár pri príležitosti 25. výročia dokumentu vyhlásil, že zmluva tvorí nielen právny rámec konštruktívnych a stabilných vzťahov medzi Slovenskom a Katolíckou cirkvou, ale je symbolom vzájomnej úcty a dôvery. Zdôraznil tiež, že Svätá stolica je pre Slovensko dôležitým partnerom v duchovnej, no zároveň v medzinárodnopolitickej rovine, pričom obe strany spájajú silné hodnoty solidarity, mieru, vzájomného dialógu, rešpektu a predovšetkým dedičstvo viery.

Výročie podpisu Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou pripomenula slávnostná svätá omša v rímskom Kostole Ježiša a Márie, ktorú celebroval sekretár pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami Paul Richard Gallagher. P. R. Gallagher vo svojej homílii uviedol, že výročie nie je len právnym faktom, ale súčasťou cesty, ktorá má svoje korene v 9. storočí, kedy svätí Cyril a Metod priniesli Božie slovo a liturgiu do slovanských krajín v jazyku ľudu, ktorý formoval duchovný a kultúrny život.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Obsah a kľúčové ustanovenia zmluvy

Základná zmluva komplexne upravuje vzťahy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou. Medzi kľúčové ustanovenia patria:

• Právo Katolíckej cirkvi na slobodné a nezávislé pôsobenie: Slovenská republika uznáva právo Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahŕňa najmä verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania Katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí. Svätá stolica garantuje, že Katolícka cirkev využije všetky vhodné prostriedky na mravné formovanie obyvateľov Slovenska v prospech spoločného dobra podľa princípov katolíckej náuky v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
• Garantovanie nedotknuteľnosti posvätných miest: Slovenská republika garantuje nedotknuteľnosť posvätných miest, ktoré sú v súlade s kánonickým právom určené na vykonávanie náboženských úkonov. Výnimka z pravidla nedotknuteľnosti posvätných miest sa pripúšťa, ak je to nevyhnutné v súvislosti s bezprostredným ohrozením života a zdravia, bezpečnosti alebo majetku, a ak nie je možné vopred získať súhlas Katolíckej cirkvi.
• Právo Katolíckej cirkvi zriaďovať právnické osoby: Katolícka cirkev má právo zriaďovať právnické osoby. Slovenská republika garantuje ochranu ich majetku a slobodu ich pôsobenia.
• Uznávanie manželstva uzavretého podľa kánonického práva: Manželstvo uzavreté podľa kánonického práva, ktoré spĺňa aj podmienky uzavretia manželstva ustanovené právnym poriadkom Slovenskej republiky má na území Slovenskej republiky rovnaké právne postavenie a účinky ako manželstvo uzavreté občianskou formou. Rozhodnutie Katolíckej cirkvi o nulite manželstva alebo o rozviazaní manželstva sa oznámi na žiadosť jednej zo stránok Slovenskej republike.
• Starostlivosť o deti a ich výchova: Starostlivosť o deti a ich výchova je právom a povinnosťou rodičov. Rodičia a iné osoby a zariadenia majú právo na katolícku výchovu detí v školách a v školských zariadeniach v súlade s náboženským presvedčením ich rodičov.
• Katolícka cirkev a školstvo: Katolícka cirkev má právo vyučovať náboženstvo na všetkých školách a školských zariadeniach, ktoré sú súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky v súlade s podmienkami, ktoré ustanoví zmluva. Učiteľ náboženstva má v pracovnoprávnom vzťahu rovnaké postavenie ako učitelia ďalších vyučovacích predmetov, ak spĺňa predpoklady ustanovené v právnom poriadku Slovenskej republiky pre učiteľov príslušného druhu a typu škôl. Osoby s katolíckym vierovyznaním majú vo výchovno-vzdelávacom procese právo uplatňovať svoje presvedčenie, pokiaľ ide o výchovu k rodičovstvu, v súlade so zásadami kresťanskej etiky.
• Pastoračná činnosť: Katolícka cirkev má právo vykonávať pastoračnú, duchovnú, vzdelávaciu a výchovnú činnosť vo všetkých štátnych vzdelávacích, výchovných a zdravotníckych zariadeniach, štátnych zariadeniach sociálnych služieb, vrátane zariadení pre osoby s nariadenou ústavnou výchovou a v štátnych zariadeniach vykonávajúcich liečbu a resocializáciu drogovo a inak závislých osôb v súlade s podmienkami dohodnutými medzi Katolíckou cirkvou a týmito zariadeniami. Slovenská republika zabezpečí primerané podmienky na výkon tohto práva.
• Právo na vlastníctvo a zbierky: Katolícka cirkev môže nadobúdať vlastnícke právo k hnuteľným i nehnuteľným hmotným veciam, ako aj k nehmotným veciam, a má právo tieto veci scudzovať. Katolícka cirkev má právo organizovať kostolné zbierky.
• Spolupráca pri obnove kultúrnych pamiatok: Zmluvné strany sa budú podieľať na udržiavaní a obnove nehnuteľností nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky, ku ktorým má vlastnícke právo Katolícka cirkev a ktoré sú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky kultúrnymi pamiatkami.

Osobitné zmluvy

Základná zmluva ustanovuje rámec pre uzatvorenie osobitných zmlúv v štyroch oblastiach:

1. Finančné zabezpečenie Katolíckej cirkvi: Článok 20 hovorí o uzatvorení osobitnej medzinárodnej zmluvy o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi. V základnej zmluve nie sú presnejšie ustanovenia, ktoré by hovorili, či má ísť o dotačný, separačný alebo iný model.
2. Katolícka výchova a vzdelávanie: Táto zmluva upravuje otázky škôl a školských zariadení, ktoré zriaďuje Katolícka cirkev. Školy a školské zariadenia majú rovnaké postavenie ako štátne školy a školské zariadenia a sú neoddeliteľnou a rovnocennou súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky.
3. Duchovná služba v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch: Zmluva upravuje duchovnú službu katolíckym veriacim v Ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR. Príslušníci ozbrojených síl a príslušníci policajných zborov majú právo zúčastňovať sa na bohoslužbách v nedeľu a v dňoch prikázaných cirkevných sviatkov, ak to nie je v rozpore s plnením závažných služobných povinností.
4. Právo uplatňovať výhrady vo svedomí: Zmluva o práve uplatňovať výhrady vo svedomí určuje rozsah a podmienky realizácie tohto práva. Výhrada vo svedomí sa bude uplatňovať iba v súlade s tým, čo určuje zmluva, pričom sa upriamuje na tieto sféry: zdravotníctvo, oblasť činnosti v ozbrojených silách, oblasť súdnictva, oblasť výchovy a vzdelávania a oblasť životného prostredia alebo bezpečnosti práce.

Doteraz boli uzatvorené dve z týchto osobitných zmlúv:

• Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní (publikovaná v Zbierke zákonov SR formou Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 394/2004 Z. z.).
• Zmluva medzi SR a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR (uverejnená pod číslom 648/2002 Z. z.). Na jej základe sa konštituoval Ordinariát ozbrojených síl v SR, teda osobitná arcidiecéza na čele s biskupom pre armádu, políciu a väzenstvo.

Výhrady vo svedomí

Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi. Zmluvné strany uzatvárajú zmluvu s cieľom ustanoviť rozsah a podmienky práva uplatňovať výhrady vo svedomí v súlade s článkom 7 základnej zmluvy. Zmluvné strany uznávajú slobodu svedomia vo vzťahu k ľudskému životu, ľudskej dôstojnosti, zmyslu ľudského života, k rodine a manželstvu a právo každého na slobodné uplatnenie výhrady vo svedomí k týmto všeľudským hodnotám.

Pod pojmom "vieroučné a mravoučné zásady" sa rozumiejú zásady vyhlásené Magistériom Katolíckej cirkvi. Pod pojmom "výhrada vo svedomí" sa rozumie námietka urobená na základe princípu slobody svedomia, podľa ktorého môže každý odmietnuť konať to, čo vo svojom svedomí pokladá za nedovolené podľa vieroučných a mravoučných zásad.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Právo uplatňovať výhrady vo svedomí sa týka:

• činnosti v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch vrátane výkonu vojenskej služby,
• výkonov v oblasti zdravotníctva, najmä konania vo vzťahu k umelým ukončeniam tehotenstva, umelým alebo asistovaným oplodneniam, pokusom a nakladaniu s ľudskými orgánmi, ľudskými zárodkami a ľudskými pohlavnými bunkami, eutanázii, klonovaniu, sterilizácii a antikoncepcii,
• činnosti v oblasti výchovy a vzdelávania, najmä konania týkajúceho sa článku 12 a 13 základnej zmluvy,
• poskytovania právnych služieb,
• pracovnoprávnych vzťahov a iných pracovných vzťahov, ktorých obsah sa týka predmetu úpravy tejto zmluvy.

Slovenská republika sa zaväzuje, že nemocniciam a zdravotníckym zariadeniam zriadeným Katolíckou cirkvou alebo jej organizáciou neuloží povinnosť vykonávať umelé ukončenia tehotenstva, umelé alebo asistované oplodnenia, pokusy alebo nakladanie s ľudskými orgánmi, ľudskými zárodkami a ľudskými pohlavnými bunkami, eutanáziu, klonovanie, sterilizáciu, úkony spojené s antikoncepciou a tiež nestanoví vykonávanie týchto činností ako podmienku potrebnú pre vznik alebo činnosť nemocnice alebo zdravotníckeho zariadenia zriadeného Katolíckou cirkvou alebo jej organizáciou.

Konanie, ktoré je dôsledkom uplatnenia výhrady vo svedomí vylučuje právnu zodpovednosť osoby, ktorá uplatnila toto právo. Právo uplatňovať výhrady vo svedomí neoprávňuje ku konaniu vedúcemu k zneužitiu výhrady vo svedomí. Zneužitie výhrady vo svedomí nezbavuje právnej zodpovednosti. Uplatnenie výhrady vo svedomí nesmie ohroziť ľudský život a ľudské zdravie.

Sporné otázky, týkajúce sa výkladu alebo vykonávania tejto zmluvy, budú zmluvné strany riešiť formou vzájomných konzultácií. Zmluvné strany si budú vzájomne poskytovať informácie týkajúce sa najmä oblastí jednotlivých činností, ktoré sú predmetom výhrady vo svedomí a informácie o návrhoch všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré upravujú výhrady vo svedomí. Na vykonanie tejto zmluvy zmluvné strany zriadia spoločnú komisiu, ktorá bude mať poradný charakter.

Svätá stolica ako subjekt medzinárodného práva

Je dôležité rozlišovať medzi Svätou stolicou a Vatikánskym štátom. Svätá stolica nie je štát, ale subjektom medzinárodného práva sui generis a vznikla ešte pred existenciou Vatikánskeho štátu. Vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi je Svätá stolica jej najvyšším a štatutárnym zástupcom vystupujúcim v jej mene, zároveň ostáva sama o sebe osobitným subjektom medzinárodného práva a stranou medzinárodných zmlúv a vystupuje v medzinárodných vzťahoch vo svojom mene. Svätá stolica je zmluvnou stranou Základnej zmluvy a záväzky prijíma vo svojom mene i v mene Katolíckej cirkvi, v určitých prípadoch iba v mene partikulárnej Katolíckej cirkvi, pôsobiacej na území daného štátu. Preto právo uznané Katolíckej cirkvi je súčasne právom priznaným aj Svätej stolici.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Vzťah k ostatným cirkvám a náboženským spoločnostiam

Uzatvorenie zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou bolo zároveň podnetom a impulzom pre náboženské spoločnosti a registrované cirkvi na Slovensku, aby sa začalo aj s úpravou vzťahov medzi nimi a štátom. Po uzavretí zmluvy so Svätou stolicou sa cítili byť nerovnocenné vo vzťahu ku gréckokatolíckej a rímskokatolíckej cirkvi, ktorých vzťah k štátu upravovala práve táto zmluva.

V zmysle § 4 ods. 5 novely zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení náboženských spoločností, mohli tieto cirkvi a náboženské spoločnosti uzatvárať zmluvy so štátom. 11 cirkví a náboženských spoločností túto možnosť aj využilo a pripravilo návrh takejto zmluvy, ktorú schválili ich najvyššie orgány. Dňa 14. marca 2002 NRSR so súhlasom vzala na vedomie text tejto zmluvy. Za účasti prezidenta SR, predsedu NRSR, predsedu vlády SR a štatutárnych zástupcov dotknutých cirkví a náboženských spoločností bola dňa 14. mája 2002 podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.

V porovnaní so Základnou zmluvou medzi SR a Svätou stolicou je Zmluva medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami vnútroštátnou zmluvou normatívneho charakteru sui generis, keďže tieto nie sú subjektmi medzinárodného práva. Zmluva súhrne formuluje právne postavenie ďalších registrovaných cirkví a náboženských spoločností na Slovensku.

Kritika a diskusia

Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ako aj návrh Zmluvy o práve uplatňovať výhrady vo svedomí, vyvolávajú medzi politikmi, ako aj medzi verejnosťou rozporuplné reakcie. Niektorí tvrdia, že táto zmluva je diskriminačná a dáva viac práv katolíkom ako ostatným občanom. Proces jej schvaľovania nie je stále ukončený, a aj keď pred každým volebným obdobím býva pomerne diskutovanou témou, doteraz sa v rozložení daných politických strán v parlamente na Slovensku nepodarilo nájsť jej optimálne znenie, či podobu, ktorá by vyhovovala.

Napriek kritike zmluvy je dôležité zdôrazniť, že zmluvný systém úpravy vzájomných vzťahov cirkví, náboženských spoločností a štátu na Slovensku je príkladom aj pre zahraničie. Zmluvy nevyvolali jediný spor, ktorý by riešili súdy alebo ktorý by spôsoboval právne problémy, čo svedčí o ich kvalite.

tags: #akladna #zmluva #medzi #slovenskou #republikou #a