
Tento článok sa zaoberá problematikou žalôb, ktoré sa priečia dobrým mravom, a skúma rôzne dôvody a situácie, v ktorých môže takáto situácia nastať. Vychádza z právnych viet a judikatúry slovenských súdov, ako aj z teoretických východísk, aby poskytol komplexný pohľad na túto zložitú oblasť práva.
Inštitút dobrých mravov je zakotvený v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predstavuje dôležitý korektív v občianskoprávnych vzťahoch. Umožňuje súdu posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade so spoločensky uznávanými hodnotami a princípmi. Ak tomu tak nie je, súd môže požadovanú ochranu odoprieť. Aplikácia tohto ustanovenia má miesto len v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, ak vznesenie námietky premlčania nesie znaky zneužitia tohto práva.
Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. Rozpor s dobrými mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti.
Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu. V takom prípade síce ide o výkon práva, avšak výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré právo s takým konaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho konania viedli k stavu jemu vyhovujúcemu, avšak poškodzujúcemu druhú stranu. Taký výkon práva, i keď je so zákonom formálne v súlade, je v skutočnosti výkonom práva iba zdanlivým, lebo jeho účelom nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť právo (niekoho iného). V zákonom stanovených prípadoch je výkonom práva tiež vznesenie námietky premlčania.
Konanie sa prieči dobrým mravom vtedy, ak je v rozpore so základnými zásadami spoločnosti. Ide o prípady, keď niekto síce formálne postupuje v súlade so zákonom, ale jeho konanie je v skutočnosti zneužitím práva na úkor druhého. Typickým príkladom je šikanózny výkon práva, kedy konajúci sleduje predovšetkým poškodenie druhej strany a nie dosiahnutie legitímneho cieľa.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Jedným z najčastejšie diskutovaných príkladov je námietka premlčania. Hoci je premlčanie legitímnym právnym inštitútom, jeho uplatnenie môže byť v niektorých prípadoch v rozpore s dobrými mravmi.
Judikatúra súdov prešla vývojom v posudzovaní námietky premlčania. Pôvodný názor, že dôvodné vznesenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi, sa postupne zmiernil a súdy začali zohľadňovať konkrétne okolnosti prípadu.
Pri posudzovaní, či sa námietka premlčania prieči dobrým mravom, súd zohľadňuje najmä:
Ak právny poriadok poskytoval priestor na odvrátenie neželaného stavu a strana konania z neznámeho dôvodu nekonala včas, nie je možné jej bezdôvodnému správaniu priznávať právnu ochranu.
Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu, nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom, samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Ak povinná osoba z predkupného práva neponúkne vec oprávnenej osobe ku kúpe a vec predá tretej osobe, nemá to za následok neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi povinnou osobou a treťou osobou len preto, že nebolo rešpektované predkupné právo. Samozrejme, že aj v prípade nerešpektovania predkupného práva, nie je možné vylúčiť neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, nie však z dôvodu porušenia predkupného práva, ale z dôvodu, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, prípadne, že sa ním obchádza zákon.
Ak súd zistí, že žaloba sa prieči dobrým mravom, môže ju zamietnuť. V takom prípade strana, ktorá sa domáhala ochrany svojho práva, neuspeje a znáša následky s tým spojené (napr. povinnosť nahradiť trovy konania).
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov