Ako čo Najskôr Skončiť Pracovný Pomer: Podmienky a Postupy

Pracovný pomer je možné ukončiť rôznymi spôsobmi, pričom výpoveď je jednou z foriem. Okrem výpovede je možné pracovný pomer ukončiť aj dohodou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe. Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec.

Formy skončenia pracovného pomeru

Zákonník práce definuje štyri základné spôsoby skončenia pracovného pomeru:

1. Skončenie dohodou: Najjednoduchší spôsob, ktorý vyžaduje vzájomnú dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
2. Výpoveď: Štandardný postup, ktorý musí spĺňať zákonné náležitosti vrátane výpovednej lehoty.
3. Okamžité skončenie: Je možné iba v mimoriadnych prípadoch, napríklad pri vážnom porušení pracovných podmienok zo strany zamestnávateľa.
4. Skončenie v skúšobnej dobe: Platí pre zamestnanca aj zamestnávateľa a nevyžaduje uvedenie dôvodu.

Výpoveď zo strany zamestnanca

Výpoveď zo strany zamestnanca je formálne veľmi jednoduchá. Zamestnanec musí splniť iba dve podmienky:

• Výpoveď musí byť písomná.
• Musí byť doručená zamestnávateľovi.

Telefonicky alebo osobne, ústne oznámená výpoveď nespĺňa ani jednu z dvoch podmienok. Zamestnanec nie je povinný svoju výpoveď odôvodniť, ale nič mu nebráni dôvod skončenia pracovného pomeru vo výpovedi uviesť.

Náležitosti písomnej výpovede

Keďže výpoveď zo strany zamestnanca je formálne veľmi jednoduchá, zamestnanec nie je povinný v písomnej výpovedi uviesť ani ustanovenie paragrafu, podľa ktorého podáva výpoveď. Ak by sa zamestnanec rozhodol vo výpovedi uviesť dôvod skončenia pracovného pomeru, jej znenie by malo byť napr.:

Prečítajte si tiež: Nájomná zmluva na dobu neurčitú: Čo treba vedieť?

Pekáreň na stráni, s. r. o. V Poprade dňa 15. 5. 2024

STAVOPRO s. r. o. V Ružomberku dňa 26. 3. 2024

Vo Vašej spoločnosti pracujem na základe pracovnej zmluvy od 1. 1. 2010. Vzhľadom na to, že chcem nastúpiť do inej práce, končím s Vašou spoločnosťou pracovný pomer výpoveďou podľa § 67 zákona č. 311/2001 Z. z. Moja výpovedná doba je dva mesiace, a preto predpokladám skončenie môjho pracovného pomeru dňa 31. 5. 2024.

Doručenie výpovede

Výpoveď je potrebné preukázateľne doručiť zamestnávateľovi. Doručovanie sa vykonáva na pracovisku zamestnanca v mieste, ktoré je určené na preberanie pošty. Zamestnanec by si v takomto prípade mal vyhotoviť dva originály svojej výpovede. Jeden by mal odovzdať zamestnávateľovi - a to zamestnancovi oprávnenému preberať poštu, konateľovi firmy a pod.

Ak sa výpoveď má doručiť poštovým podnikom, je nevyhnutné v zmysle Zákonníka práce zaslať ju doporučene (§ 38) na adresu sídla firmy, prípadne príslušnej prevádzky. V takomto prípade je vhodné zasielať výpoveď v úradnej obálke tak, aby sa zamestnancovi vrátila potvrdená návratka - doručenka (doklad o prevzatí listu). Zamestnanec preukáže deň doručenia zásielky veľmi jednoducho a jednoznačne tak vie posúdiť začiatok plynutia výpovednej doby.

Prečítajte si tiež: Ako predčasne ukončiť nájom

V prípade, ak bola výpoveď zaslaná doporučene bez návratky, je vhodné, aby si zamestnanec vyžiadal od poštového podniku potvrdenie o tom, kedy bola zásielka doručená zamestnávateľovi - deň doručenia, čo je rozhodujúce pre posúdenie plynutia výpovednej doby.

Výpovedná doba

Pracovný pomer na základe výpovede danej zamestnancom skončí uplynutím výpovednej doby. Dĺžka výpovednej doby je jeden mesiac iba v prípade, ak pracovný pomer zamestnanca v čase podania výpovede, v čase jej doručenia zamestnávateľovi trval menej ako jeden rok. V prípade, ak pracovný pomer v čase doručenia výpovede trval jeden rok a dlhšie, je dĺžka výpovednej doby dva mesiace.

Nikdy nie je dĺžka výpovednej doby v prípade výpovede danej zamestnancom dlhšia ako dva mesiace, a to aj v prípade, ak tak bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Dĺžku výpovednej doby totiž bolo možné v pracovnej zmluve dohodnúť a podľa dohody ju uplatňovať iba do 31. augusta 2011, avšak od 1. septembra 2011 už platí iba Zákonníkom práce (§ 62) striktne ustanovená dĺžka výpovednej doby.

Výpovedná doba plynie vždy od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Ak bola výpoveď zamestnanca podaná na poštovú prepravu dňa 26. 3. 2012 a bude zamestnávateľovi doručená ešte najneskôr 31. 3. 2012, výpovedná doba začne plynúť od 1. apríla 2012. Ak však výpoveď zamestnávateľ prevezme až 2. 4. 2012, výpovedná doba začne plynúť až od 1. mája 2012.

Zamestnanec teda v prípade podania výpovede vždy musí počítať s plynutím výpovednej doby.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty nájomnej zmluvy

Povinnosti počas výpovednej doby

V prípade, ak zamestnanec doručí výpoveď a viac do práce nenastúpi, porušuje pracovnú disciplínu, dokonca neospravedlnenú neprítomnosť v práci môže zamestnávateľ považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Teda napriek tomu, že zamestnanec po doručení výpovede nenastúpi do práce, jeho pracovný pomer trvá ďalej.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom skončiť pracovný pomer okamžite pre závažné porušenie pracovnej disciplíny aj počas plynutia výpovednej doby, nie je ale povinný pracovný pomer so zamestnancom skončiť. Je to jeho právo, nie však povinnosť.

Zamestnávateľ má teda právo počas plynutia výpovednej doby vyžadovať od zamestnanca výkon práce v plnom rozsahu. Ak zamestnanec nedodrží svoje povinnosti počas trvania pracovného pomeru, musí počítať aj s tým, že zamestnávateľ, ak mu nesplnením povinnosti zamestnanca vznikla škoda, je oprávnený požadovať od zamestnanca výšku preukázanej škody.

Ak zamestnanec do práce nenastúpi, zamestnávateľ je oprávnený za každú neospravedlnene zmeškanú zmenu, za každý neospravedlnene zmeškaný pracovný deň krátiť dovolenku zamestnanca, na ktorú mu vznikol v tomto kalendárnom roku nárok, o jeden alebo až dva dni (§ 109 ods. 3 Zákonníka práce). Zamestnávateľ tak pri skončení pracovného pomeru neposkytne zamestnancovi ostávajúcu časť dovolenky ani mu túto dovolenku nebude povinný preplatiť. Uvedené sa týka aj už vyčerpanej dovolenky, a teda v tomto prípade bude zamestnávateľ oprávnený z poslednej mzdy zamestnanca vykonať zrážku zo mzdy v rozsahu už preplatenej vyčerpanej dovolenky [§ 131 ods. 2 písm. g) Zákonníka práce].

Ochranná doba a výpoveď

Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca sa neuplatňuje tzv. zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce), a teda výpoveď môže zamestnanec podať aj v čase, kedy je dočasne práceneschopný alebo je na materskej alebo rodičovskej dovolenke a pod. Taktiež musí zamestnanec počítať s tým, že ak sa v priebehu plynutia výpovednej doby stane dočasne práceneschopným, výpovedná doba sa mu nepredlžuje o túto prekážku v práci. Výpovedná doba uplynie, akoby práceneschopný nebol.

Odvolanie výpovede

Zamestnanci si musia byť vedomí, že ak raz doručia zamestnávateľovi výpoveď, môžu ju síce písomne odvolať, ak si rozmyslia skončenie pracovného pomeru, avšak odvolanie výpovede je účinné iba v prípade, ak zamestnávateľ písomne súhlasí s jej odvolaním.

Nároky pri skončení pracovného pomeru

Zamestnancovi patrí v deň skončenia pracovného pomeru (§ 129 ods. 3 Zákonníka práce) mzda a náhrada mzdy napr. za nevyčerpanú dovolenku, za dočasnú pracovnú neschopnosť. Zamestnanec nemusí osobitne žiadať o preplatenie nevyčerpanej časti dovolenky. Patrí mu za ňu náhrada mzdy v deň skončenia pracovného pomeru.

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že mu mzdu a náhradu mzdy zaplatí až neskôr, najneskôr v najbližšom výplatnom termíne. Dohoda nemusí byť uzatvorená písomne, avšak je potrebné sa jednoznačne dohodnúť.

Na základe uvedeného všetky nároky zamestnanca by mali byť uspokojené v deň, kedy mu končí pracovný pomer. Ak teda pracovný pomer na základe výpovede skončí 31. 5. 2012, tak aj mzda musí byť zamestnancovi vyplatená v tento deň, a to osobne alebo pripísaná na účet v banke. Zamestnávateľ však spravidla vykonáva zúčtovanie mzdy až nasledujúci kalendárny mesiac, a preto je možné, aby sa zamestnávateľ dohodol so zamestnancom na neskoršom vyplatení jeho nárokov. Zákonník práce však ustanovuje, že nároky zamestnanca musia byť uspokojené najneskôr v najbližšom výplatnom termíne. V takom prípade by pri skončení pracovného pomeru 31. 5. 2012 boli nároky zamestnanca vyplatené najneskôr napr. 20. 6. 2012.

Odstupné a odchodné

Zamestnancovi v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca nepatrí odstupné. Avšak podľa § 76 ods. 8 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch, ako to ustanovuje Zákonník práce. Preto, ak zamestnávateľ chce alebo je to dohodnuté v pracovnej alebo kolektívnej zmluve, mohol by aj v prípade výpovede zo strany zamestnanca vzniknúť zamestnancovi nárok na vyplatenie odstupného. Odstupné je potom splatné v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru, avšak je možné so zamestnancom dohodnúť splatnosť odstupného aj inak (napríklad v niekoľkých častiach) a v neskoršom termíne.

Aj v prípade výpovede danej zamestnancom bude patriť zamestnancovi nárok na odchodné, a to za podmienky, že sa stal starobným, predčasne starobným alebo invalidným (viac ako 70 %) dôchodcom už počas trvania pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa alebo ak požiadal o priznanie uvedených dôchodkov do 10 pracovných dní od skončenia pracovného pomeru. Odchodné zamestnancovi patrí vo výške minimálne jedného priemerného mesačného zárobku, pokiaľ nie je v pracovnej alebo kolektívnej zmluve dohodnuté vyššie odchodné alebo sa inak nerozhodne zamestnávateľ. Odchodné zamestnávateľ vypláca tak ako mzdu v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodnú na jeho výplate najneskôr v najbližší výplatný termín.

Príklad:

Pekáreň na stráni, s. r. o. V Poprade dňa 14. 8. 2024

Dňa 31. mája 2012 skončil môj pracovný pomer vo Vašej firme na základe výpovede. Dňa 7. júna 2012 som požiadala Sociálnu poisťovňu, pobočku Poprad, o priznanie predčasného starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa mojej žiadosti vyhovela a priznala mi predčasný starobný dôchodok. Rozhodnutie mi bolo doručené dňa 10. júla 2012. Týmto Vás žiadam o vyplatenie odchodného v sume jedného môjho priemerného zárobku vo Vašej firme, a to do konca septembra 2012.

1x kópia žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku s pečiatkou jej podania dňa 7. 6. 2012

Potvrdenie o zamestnaní a pracovný posudok

Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, ktoré obsahuje všetky predpísané náležitosti podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je teda povinný toto potvrdenie vydať aj bez predchádzajúcej žiadosti zamestnanca, a to najskôr ale aj najneskôr v deň skončenia pracovného pomeru. Ak zamestnanec podá výpoveď, ale nezotrvá u zamestnávateľa v práci počas výpovednej doby, potvrdenie o zamestnaní dostane zamestnanec, až keď skutočne skončí jeho pracovný pomer.

Na požiadanie zamestnanca je zamestnávateľ povinný mu v súvislosti so skončením pracovného pomeru vydať aj pracovný posudok. Tento mu však vydá iba na základe žiadosti, najneskôr do 15 dní od požiadania. Žiadosť nemusí byť písomná, avšak je vhodné aby bola, inak zamestnanec ťažko preukáže svoj nárok.

Príklad žiadosti o vydanie dokladov:

STAVOPRO s. r. o. V Ružomberku dňa 2. 4. 2024

Dňa 28. 4. 2012 Vám bola doručená moja výpoveď z pracovného pomeru, ktorý skončí uplynutím výpovednej doby dňa 31. 5. 2012.

STAVOPRO s. r. o. V Ružomberku dňa 25. 4. 2024

Dňa 31. 5. 2012 skončil môj pracovný pomer vo Vašej firme uplynutím výpovednej doby na základe výpovede, ktorú som Vám doručil dňa 28. 3. 2012. Pri skončení pracovného pomeru dňa 31. 5. 2012 ste mi nevydali potvrdenie o zamestnaní a potvrdenie o zúčtovanej mzde za mesiac máj 2012, ani ste mi nevyplatili mzdu za máj 2012 a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

S ohľadom na uvedené Vás žiadam o vydanie potvrdenia o zamestnaní, o vydanie potvrdenia o zúčtovanej mzde za mesiac máj 2012 a o vyplatenie mojej mzdy za máj 2012 a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku najneskôr do 6. 7. 2012.

Súdny spor

Ak zamestnávateľ nesplní, dokonca neprizná zamestnancovi všetky nároky v súvislosti so skončením pracovného pomeru, je zamestnanec oprávnený obrátiť sa žalobou na okresný súd príslušný podľa sídla pracoviska zamestnávateľa. Právo zamestnanca domáhať sa svojich nárokov sa premlčí v dobe troch rokov odo dňa, kedy jeho nároky vznikli. Právo na vydanie potvrdenia o zamestnaní, vyplatenie mzdy, odchodného a pod. sa teda premlčí uplynutím troch rokov odo dňa skončenia pracovného pomeru. Preto v tejto lehote by mala byť podaná aj žaloba na súde.

V prípade vyššie uvedenej výzvy mal zamestnanec nárok na vydanie dokladov a vyplatenie nárokov v deň skončenia pracovného pomeru, teda 31. 5. 2012, avšak dohodol sa so zamestnávateľom na posune splatnosti finančných nárokov na 20. 6. 2012, premlčacia doba teda uplynie 20. 6. 2015.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca

Zamestnanec nesmie zabudnúť ani na to, že zamestnávateľ môže spôsob skončenia jeho pracovného pomeru, čiže výpoveď považovať za neplatnú. V tomto prípade však odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť, plynie zamestnávateľovi prekluzívna doba dvoch mesiacov, kedy musí podľa § 77 Zákonníka práce podať na okresný súd príslušný podľa bydliska zamestnanca žalobu, ktorou sa bude domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Vo vyššie uvedených prípadoch je zamestnávateľ oprávnený najneskôr v posledný deň uvedenej doby do 31. 7. 2012 podať žalobu na súd.

Dohoda o skončení pracovného pomeru

Zamestnanec je oprávnený navrhnúť zamestnávateľovi aj skončenie pracovného pomeru dohodou ku konkrétnemu dátumu. Táto dohoda má byť písomná. Ak však zamestnávateľ nebude s dohodou súhlasiť, pracovný pomer v tomto prípade neskončí. Zamestnanec je preto oprávnený iba doručiť zamestnávateľovi výpoveď a vyčkať u zamestnávateľa skončenie pracovného pomeru uplynutím výpovednej doby.

Aby zamestnanec predišiel možným nedorozumeniam, mohol by návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou spojiť s výpoveďou.

Príklad:

STAVOPRO s. r. o. V Ružomberku dňa 26. 3. 2024

Vo Vašej spoločnosti pracujem na základe pracovnej zmluvy od 1. 1. 2010. Vzhľadom na to, že chcem nastúpiť do inej práce, žiadam o skončenie pracovného pomeru dňa 31. 3. 2024. Ak s mojím návrhom na uzatvorenie dohody nesúhlasíte, považujte tento list za výpoveď podľa § 67 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a môj pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby dvoch mesiacov dňa 31. 5. 2024.

V tomto prípade, ak zamestnávateľ bude s návrhom dohody súhlasiť, môže priamo na list zamestnanca konateľ alebo iná oprávnená osoba uviesť, že súhlasí s navrhovanou dohodou, podpísať svoje vyjadrenie, uviesť dátum súhlasu a dať na list pečiatku. Dohoda bude uzatvorená. Taktiež zamestnávateľ môže vyhotoviť nové znenie dohody a po podpise oboch strán bude dohoda platná a účinná. Ak však zamestnávateľ vôbec nebude s dohodou súhlasiť, list spĺňa náležitosti výpovede, a teda zamestnancovi skončí pracovný pomer až uplynutím výpovednej doby.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom

Okamžité skončenie pracovného pomeru je pre zamestnanca výnimočným riešením. Môže ho využiť v presne vymedzených situáciách, ktoré uvádza § 69 Zákonníka práce:

• Jeho zdravotný stav podľa lekárskeho posudku neumožňuje vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia, a zamestnávateľ ho nepreradil na vhodnú prácu do 15 dní.
• Zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady alebo iné plnenia do 15 dní od uplynutia ich splatnosti.
• Je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
• V prípade mladistvého zamestnanca, ak by práca ohrozovala jeho morálku.

V uvedených prípadoch sa pracovný pomer končí okamžite, teda v momente doručenia písomného oznámenia zamestnávateľovi. Zároveň musí byť dôvod jasne uvedený a nemôže byť dodatočne menený. Tento spôsob skončenia je možné uplatniť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zamestnanec o dôvode dozvedel. Po skončení mu vzniká nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie dvoch mesiacov.

Ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky, okamžité skončenie je považované za relatívne neplatné. Zamestnávateľ môže jeho neplatnosť napadnúť na súde, a to do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru. Ak tak neurobí, skončenie pracovného pomeru sa považuje za platné. Na rozdiel od výpovede však okamžité skončenie pracovného pomeru nie je možné odvolať.

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zamestnancom

Zamestnanec v skúšobnej dobe má právo ukončiť pracovný pomer okamžite, bez potreby uvádzať dôvod. Tento krok by mal byť vykonaný písomne, pričom sa odporúča doručiť písomné oznámenie zamestnávateľovi aspoň 3 dni pred plánovaným skončením pracovného pomeru. Nedodržanie tejto lehoty však nemá vplyv na platnosť ukončenia.

tags: #ako #dať #výpoveď #čo #najskôr #podmienky