Ako dlho pracovať na nárok na nemocenské dávky na Slovensku

Slovenský systém sociálneho poistenia zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní zamestnancov a živnostníkov v prípade nepriaznivej zdravotnej situácie. Nemocenské dávky sú určené na kompenzáciu straty príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Mnoho ľudí si preto kladie otázku: „Ako dlho musím pracovať na nemocenskú dávku?“ Odpoveď závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od toho, či máte uzatvorené povinné nemocenské poistenie ako zamestnanec, alebo ste živnostník, či dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

Nárok na nemocenské pre zamestnancov

Zamestnancom obvykle vzniká nárok na nemocenské dávky už od prvého dňa riadneho zamestnania. Nemusí sa teda čakať na uplynutie určitej doby poistenia, pokiaľ ide o zamestnanecký pracovný pomer. To znamená, že ak ste v zamestnaní a ochoriete alebo utrpíte úraz, v závislosti od vašej dočasnej pracovnej neschopnosti máte nárok na nemocenskú dávku. Výška tejto dávky a jej vyplácanie sa riadia príslušnými predpismi, pričom prvé dni vypláca zamestnávateľ, následne preberá vyplácanie Sociálna poisťovňa.

Nárok na nemocenské pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby

Iná situácia však môže nastať v prípade živnostníkov či dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Ak ste SZČO alebo platíte dobrovoľné nemocenské poistenie, spravidla musíte splniť podmienku doby poistenia v dĺžke aspoň 270 dní počas posledných dvoch rokov pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento údaj vychádza z platnej legislatívy a je základnou podmienkou na získanie nemocenskej dávky, ak nepatríte medzi zamestnancov.

Ako dlho musím pracovať na nemocenskú dávku?

Nemocenské poistenie slúži na poskytnutie finančnej pomoci vtedy, keď v dôsledku choroby alebo úrazu nie je možné pracovať a tvoriť príjem. V prípade zamestnancov je nemocenské poistenie automaticky súčasťou odvodov, ktoré platí zamestnávateľ spolu so zamestnancom. Z pohľadu vyplácania dávok je dôležité mať jasno v tom, kto a za akých okolností má na ne nárok.

Ako dlho musím pracovať na nemocenskú dávku, ak som dobrovoľne nemocensky poistený?

V takomto prípade sa vyžaduje, aby poistenec platil príspevky v rámci nemocenského poistenia dostatočne dlho, teda minimálne spomínaných 270 dní počas posledných dvoch rokov. Pri posudzovaní nároku hrá rolu aj to, či ide o tzv. povinné alebo dobrovoľné nemocenské poistenie. Kým zamestnanci sú povinne poistení, a teda odpoveď na otázku Ako dlho musím pracovať na nemocenskú dávku pre nich znie: nie je stanovená minimálna lehota v zamestnaneckom pomere, pre SZČO či dobrovoľne poistenú osobu je nevyhnutné, aby si platili nemocenské poistenie aspoň spomínaných 270 dní.

Prečítajte si tiež: Ako rýchlo dostanem opatrovateľský príspevok?

V praxi to znamená, že ak ste pracovali napríklad ako zamestnanec a platili ste nemocenské poistenie, no stali ste sa z nejakého dôvodu dobrovoľne nezamestnaným a zvažujete dobrovoľné poistenie, dni už zaplateného poistenia sa vám môžu započítať do celkového obdobia 270 dní. Rovnako to platí aj pre živnostníkov, ktorí boli predtým zamestnancami.

Administratíva a proces podania žiadosti o nemocenskú dávku

Mnohých záujemcov o túto tému zaujíma aj samotná administratíva a proces podania žiadosti o nemocenskú dávku. Ak už dôjde k situácii, že ochoriete alebo sa zraníte, prvým krokom je návšteva ošetrujúceho lekára, ktorý vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto potvrdenie, respektíve jeho časť, následne odovzdáte príslušnému zamestnávateľovi alebo priamo Sociálnej poisťovni, ak ste SZČO či dobrovoľne poistený.

Výplata nemocenského

Zamestnancov poteší, že počas prvých dní PN vypláca dávky vo forme náhrady príjmu zamestnávateľ. Konkrétne sa jedná o prvé tri dni vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého do desiateho dňa vo výške 55 %. Od jedenásteho dňa PN prechádza povinnosť vyplácania dávky na Sociálnu poisťovňu, ktorá ju poskytuje vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Dôležité upozornenia pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby

Podstatné je vedieť, že ak chce samostatne zárobkovo činná osoba mať istotu nároku na dávku, nemala by si spôsobovať dlhšie prerušenia poistenia, pretože by mohla prísť o započítanie predchádzajúceho obdobia. Rovnako by ste mali brať do úvahy aj skutočnosť, že výška nemocenskej dávky je závislá od vymeriavacieho základu. Ten sa odvíja od vášho hrubého príjmu, prípadne od vami zvoleného vymeriavacieho základu pri dobrovoľnom nemocenskom poistení. Na druhej strane, čím vyššie odvody platíte (či už ako zamestnanec s vyšším platom, alebo ako SZČO s vyšším vymeriavacím základom), tým vyššia je potenciálna výška vašej dávky. Preto ak sa pýtate: Ako dlho musím pracovať na nemocenskú dávku v rámci dobrovoľného poistenia, majte na pamäti, že kľúčom je pravidelné platenie odvodov a dodržanie zákonnej lehoty.

Dočasná práceneschopnosť (PN) a ochranná lehota

PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.

Prečítajte si tiež: Legislatívne zmeny vdovského dôchodku

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.

Dĺžka ochrannej lehoty

Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Podmienky nároku na náhradu príjmu a nemocenské

  • musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. musí byť zamestnaný alebo v ochrannej lehote).
  • Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN.
    • Od 1. do 3. dňa - 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
    • Od 4. do 10. dňa - 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
  • Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN.
    • Od 11. dňa - 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
  • V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365 (napr. rozhodujúce obdobie bude kratšie).
  • Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra.
  • Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku dočasnej PN).
  • Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa vzniku nemocenského poistenia do dňa zániku nemocenského poistenia).

Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenského

Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. marca 2023 náhradu príjmu vo výške 7,12 eur za deň (25% z DVZ).
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. marca 2023 nemocenské vo výške 15,66 eur za deň (55% z DVZ).

Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

Prečítajte si tiež: Priebeh návštevy sociálky

  • Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. marca 2023 náhradu príjmu vo výške 7,85 eur za deň (25% z DVZ).
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. marca 2023 nemocenské vo výške 17,23 eur za deň (55% z DVZ).

Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

  • DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. DVZ je 74,4987 eur).
  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. marca 2023 náhradu príjmu vo výške 18,62 eur za deň (25% z DVZ).
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. marca 2023 nemocenské vo výške 41,00 eur za deň (55% z DVZ).

Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 kalendárnych dní).

  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. marca 2023 náhradu príjmu vo výške 6,30 eur za deň (25% z DVZ).
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. marca 2023 nemocenské vo výške 13,84 eur za deň (55% z DVZ).

Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. ( Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 , t.j. 101 kalendárnych dní).

  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. marca 2023 náhradu príjmu vo výške 9,41 eur za deň (25% z DVZ).
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. marca 2023 nemocenské vo výške 20,70 eur za deň (55% z DVZ).

Legislatíva upravujúca vyplácanie PN

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené:

  • zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov
  • zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Elektronická PN (ePN)

Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Ako funguje ePN?

ePN funguje na základe elektronického záznamu v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vtedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli dobrovoľne pripájať do systému ePN. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1.1.2024 platí táto povinnosť už pre všetkých lekárov: všeobecní lekári, dorastoví lekári, ambulantní lekári - špecialisti, nemocniční lekári - špecialisti. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN. V prípade, že vaša liečba trvá dlhšie ako 10 dní, dávku nemocenské začína Sociálna poisťovňa vyplácať od 11. dňa práceneschopnosti.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Zamestnávateľ má povinnosť pri ePN:

  • Sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
  • Oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
  • Poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
  • Obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).

Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.

Nemocenské dávky a ich výpočet

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa. Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého sa zisťuje denný vymeriavací základ. Rozhodujúce je aj obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu. U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. obdobie platenia poistného).

Postup pri uplatnení nároku na nemocenské

Rozhodujúce je, akým spôsobom vám lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.

Práva a povinnosti poistenca počas PN

Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti.

  • Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
  • Zdržiavať sa na mieste určenom lekárom.
  • Podrobiť sa kontrolám zo strany Sociálnej poisťovne.
  • Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava.
  • Nezdržiavať sa požívania alkoholických nápojov a fajčenia.
  • Nevykonávať zárobkovú činnosť.

Sankcie za porušenie povinností

V prípade porušenia povinností môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu alebo odobrať nárok na výplatu nemocenskej dávky.

Akú PN-ku vystavuje lekár?

  • Papierovú PN-ku - lekár vypíše všetky diely PN-ky a odovzdá ich pacientovi. Pacient je povinný doručiť príslušné diely zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni.
  • Elektronickú PN-ku (ePN) - lekár vytvorí elektronický záznam o dočasnej PN v systéme ezdravie. Zamestnanec nemusí doručovať žiadne tlačivá zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.

Ako požiadať o náhradu príjmu, resp. nemocenské?

  • Ak vám lekár vystaví papierovú PN-ku, musíte doručiť príslušné diely zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ následne požiada Sociálnu poisťovňu o vyplatenie nemocenského.
  • Ak vám lekár vystaví elektronickú PN-ku (ePN), nemusíte robiť nič. Sociálna poisťovňa automaticky spracuje vašu žiadosť o nemocenské.

Čo robiť, ak mám ePN?

  • Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
  • Dodržiavať liečebný režim.
  • Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“:
    • Oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
    • Poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
    • Obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).

Dĺžka trvania PN a náhrada príjmu

Na to, ako dlho môžem byť PN, sa pýtajú mnohí zamestnanci, ktorí sú chorí alebo ich trápi úraz. Dĺžka PN a náhrada príjmu, resp. nemocenské, má svoje určité zásady a podmienky, ktoré je nutné dodržať. Ak by sa tak nestalo, nárok na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti by prestal existovať.

Dočasná práceneschopnosť označuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže z nejakého zdravotného dôvodu vykonávať svoju prácu. Práceneschopnosť a jej dĺžku určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.

Dôvody uznania dočasnej práceneschopnosti

Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov:

  • Choroba alebo úraz.
  • Pracovný úraz alebo choroba z povolania.

Náhrada príjmu a nemocenské počas PN

  • Náhrada príjmu - vypláca ju zamestnávateľ za prvých 10 dní PN.
  • Nemocenské - vypláca ho Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN.

Na ktorú z dávok má teda osoba pri dočasnej PN nárok? Zamestnanci majú počas prvých 10 dní dočasnej PN nárok na náhradu príjmu od svojho zamestnávateľa. Od 11. dňa im Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské. Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Okrem toho netreba zabúdať ani na to, že denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia.

Ochranná lehota a nárok na nemocenské

Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti v roku 2023

Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti v roku 2023 je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.

Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť. V prípade, že ste na PN z dôvodu pracovného úrazu, môžete požadovať od Sociálnej poisťovne odškodnenie.

Miesto určenia a vychádzky počas PN

S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontroly počas PN

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, resp. so súhlasom osoby, ktorá mu poskytuje opatrovanie. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.

V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”. Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb.

V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu.

Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu.

Pokuty za porušenie povinností

Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Čo robiť počas PN?

Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Ako dlho môžem byť na PN?

Ak sa pýtate, ako dlho môžete byť na PN, odpoveď nájdete priamo v zákone. Doba trvania dočasnej práceneschopnosti je ohraničená na 52 týždňov (365 dní). Po uplynutí tohto obdobia je možné požiadať o invalidný dôchodok. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.

tags: #ako #dlho #pracovat #na #narok #na

Ďalšie články