Študentský život: Diskusný príspevok o výzvach a očakávaniach

Študentský život je jedným z najvýznamnejších období v živote človeka. Je to čas plný očakávaní, radostí, ale aj výziev. Tento diskusný príspevok sa zameriava na rôzne aspekty tohto životného štádia, berúc do úvahy rozmanitosť skúseností študentov.

Rozmanitosť študentských skúseností

Výhody a nevýhody študentského života sú subjektívne a závisia od mnohých faktorov. Materiálne zabezpečenie rodiny, typ školy a vek študenta zohrávajú významnú úlohu. Dôležitý je aj prístup študenta k povinnostiam, škole a životu.

Medzi študentmi možno rozlíšiť dve skupiny. Prvú tvoria študenti z bohatých rodín, ktorí majú všetko, čo si zaželajú. Druhá skupina zahŕňa študentov, ktorí si musia všetko vydrieť sami.

Študenti z bohatých rodín

Pre niektorých študentov je svet "gombička". Ide najmä o deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma "zaspievajú", majú to okamžite ako na podnose. Mnohí z nich si myslia, že to tak bude stále.

Netreba však hádzať všetkých do jedného vreca. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete skoro odmalička, zodpovednejšie pristupujú k všetkým úlohám. Je dôležité pozrieť sa na veci z viacerých uhlov pohľadu a neodsudzovať celú skupinu ľudí kvôli zlej skúsenosti. Často sa stáva, že práve tieto "rozmazlené" deti sa viac snažia, majú lepšie známky a dochádzku.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Študenti, ktorí si musia všetko vydrieť sami

Na druhej strane sú študenti, ktorí nemajú to šťastie vyrastať v bohatstve. Títo študenti si musia všetko vydrieť sami, čo ich učí zodpovednosti a vytrvalosti.

Ilúzie a realita

Mnohí študenti sa mylne domnievajú, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď dospejú. Málokto si spomenie, ako sme nenávideli chodenie do materskej škôlky a tešili sa na nástup do školy. Potom sme to však oľutovali. Mysleli sme si, že učivo na základnej škole je príliš ťažké a učitelia chcú od nás príliš veľa. Keď sa nad tým teraz zamyslíme, mnohí by sa radi vrátili k starému dobrému učivu, ktoré sa skôr podobalo rozprávkam.

Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda.

Problémy v školstve a návrhy na zlepšenie

Školstvo na Slovensku čelí mnohým výzvam. Jednou z nich je aj úroveň telesnej výchovy na školách. Mnohí študenti sa chodia prezliekať neskoro, učitelia meškajú a necvičiaci sa ospravedlňujú za absurdné problémy. Hodina telesnej výchovy potom vyzerá inak u chlapcov ako u dievčat. Dievčatá sa vždy rozbehajú a dajú si rozcvičku, ktorú aj tak nerobia poriadne a potom majú štafetové súťaže, ktoré sú veľa krát nebezpečné. Chlapci hneď po rozdelení na cvičiacich a necvičiacich idú hrať nejakú hru ktorú si sami vyberú, no však bez rozcvičky. Problémy sú aj u vyučujúcich, ktorí hocikedy počas hodiny odídu od žiakov do kabinetu alebo niekam inam a nechajú ich samých.

Riešením by bolo chodiť na čas na hodinu, zatraktívniť hodinu rôznymi aktivitami a umožniť študentom vybrať si jednu z dvoch aktivít, ktorá by im vyhovovala.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Ďalším príkladom môže byť návrh na zavedenie povinných školských uniforiem. Cieľom tohto opatrenia je podporiť rovnosť medzi študentmi a eliminovať sociálne rozdiely. Avšak, uniformy by mohli potlačiť individualitu študentov a predstavovali by značnú finančnú záťaž pre mnohé rodiny. Namiesto zavedenia uniforiem by sme sa mali zamerať na vzdelávanie študentov o dôležitosti vzájomného rešpektu a tolerancie.

Vzdelanie pre všetkých, všade a teraz

Škola! Mnohí mladí ľudia nemajú radi toto slovo. A prečo je to vlastne tak? Prečo sa študenti a žiaci do školy netešia, ale hľadajú len všakovaké výhovorky aby sa jej vyhli? Na túto otázku by mali odpovedať najmä tí najpovolanejší a tými sú samozrejme študenti, ľudia, ktorí pravidelne derú nohavice v školských laviciach a ktorí ešte nezabudli, na rozdiel od svojich rodičov, akú horkú príchuť ma päťka práve zapísaná v klasifikačnom zázname. V živote každého človeka zohráva škola a štúdium veľmi dôležitú úlohu. Je to práve škola kde sme sa naučili čítať a písať, kde sme sa stali cieľavedomí a ctižiadostiví, častokrát sme tam stretli aj prvú lásku. No je to aj inštitúcia, v ktorej trávime nemalú časť dňa, ktorú by sme častokrát vedeli využiť aj lepšie ako sedením za počmáranou rozsypujúcou sa lavicou, bifľujúc sa latinské názvy z biológie, či písaním vzorcov heterocyklických zlúčenín, ktoré môžeme z hlavy vypustiť rýchlo, akonáhle sa napíše písomka. Veď, kde sa to dá vôbec využiť? Ako to môže na súde použiť právnik a ako v banke ekonóm? Odpoveď znie: Nijako. Pravdou je, že v našej „milovanej“ škole ako aj vo všetkých podobných zariadeniach sa učíme veľa nepotrebného a v živote väčšiny aj nepoužiteľného. Pravdou je, že sme neúmerne zaťažovaní a naše vzdelávanie je príliš všeobecné, čo nám bráni hlbšie sa venovať našim koníčkom, športu a oblastiam, ktorým sa chceme venovať i v budúcnosti a v ktorých chceme vyniknúť. A to je jadro problému. Musíme sa učiť predmety, ktoré nás nebavia a nezaujímajú a na tie, ktoré vieme, že budeme potrebovať i v ďalšom našom štúdiu a neskôr profesiách nám už nezostáva dostatok času. Preto si veľmi cením, že v našom gymnáziu máme i voliteľne predmety. Je veľmi dobré, že si môžeme vybrať predmety, o ktoré máme záujem a chceme sa v nich ďalej zdokonaľovať a rozširovať si svoje znalosti. Na druhej strane množstvo povinných predmetov a najmä obsah učiva je stále neúnosný. Verím, že by veľmi pomohlo, ak by sa počet voliteľných predmetov alebo seminárov ako ich voláme my, zväčšil, no malo by to byť na úkor zredukovanie počtu vyučovacích hodín povinných predmetov a rozsiahlosti učiva a nie predĺžením školského vyučovania. Viem, že v mnohých školách semináre nepoznajú, ale na základe vlastnej skúsenosti som presvedčený, že takýto systém je potrebné čo najrýchlejšie zaviesť do všetkých stredných škôl a gymnázii.

Ďalším veľkým problémom sa stáva výklad učiva. Hodina sa začína tým, že si každý z nás vytiahne zo svojej tašky zošit spolu s perom a štartuje sa tak dlhé, nudné a únavné písanie poznámok, ktoré nám profesor zväčša diktuje a tak scény z amerických seriálov zo školského prostredia, kde žiaci vášnivo diskutujú spolu s učiteľmi ostávajú zatiaľ iba snami. Učitelia často považujú im položené otázky za narúšanie vyučovacej hodiny, stratu času a reagujú podráždene. I keď nemôžem hádzať všetkých profesorov do jedného vreca a musím povedať, že na základnej škole to bolo ešte horšie. Žijeme v dobe, kde má hádam každý školák prístup k internetu, a preto by bolo prospešné, keby boli poznámky od jednotlivých vyučujúcich zverejňované na školskej internetovej stránke, kde by si ich mohol každý veľmi rýchlo a ľahko stiahnuť a ďalej s nimi pracovať. Ušetrilo by sa tak nemálo času a síl, ktoré teraz musíme venovať ich písaniu a zostal by priestor aj na zvedavé otázky a zaujímavé odpovede, ktoré sú teraz odbíjané vetou: „Otázky sa nekladú, nestíhame!“ Takýto návrh bol položený niekoľkým vyučujúcim, no žiaľ, zatiaľ neúspešne. A tak všetko zatiaľ beží v starých koľajách, hoci si vieme predstaviť aj štúdium lepšie, zábavnejšie a praktickejšie.

A tretia záležitosť, ktorá má trápi v našom školstve je nová maturita. Hlavný prínos novej maturity vidí pán minister Martin Fronc v možnosti, že postupne celkom nahradí prijímacie skúšky na vysoké školy a tiež, že prináša dôkladnú analýzu, na ktorej sa dá postaviť obsahová reforma. Nie je mi ale jasné, ako môže táto „celoplošná previerka vedomostí“ nahradiť príjmacie skúšky na právo alebo psychológiu, kde je každoročne počet uchádzačov niekoľkonásobne vyšší ako počet prijatých študentov. Som preto presvedčený, že na mnohých univerzitách sa budú konať skúšky i naďalej, a preto význam novej maturitnej skúšky ostane malý a tým sa od predchádzajucej formy nebude veľmi líšiť. Tak či onak viem, že sa jej na búdúci školský rok nevyhnem a ostáva mi len dúfať, že v roku 2007 sa maturity udejú bez chýb a zbytočných prešľapov.

Podobný osud čaká zrejme aj monitoring na základných školách. Mal to byť test, ktorý mal úplne nahradiť príjmacie pohovory na stredné školy, ale pravdepodobne sa tak nestane. Mám sestru deviatačku a viem, v akých podmienkach bol tohtoročný monitoring písaný a taktiež viem, ako bol písaný na iných základných školách. Dalo sa ľahko opisovať, radiť a pomáhali dokonca aj dozerajúci učitelia. Veď nevadí, že daný vyučujúci učí iný predmet ako je matematika, ale predsa poradí žiakom k prijatiu na ich vysnenú strednú školu. A tak hodnota tejto skúšky je zatiaľ nízka a riaditelia stredných škôl budú asi musieť opäť vyhlásiť „klasické“ príjmacie pohovory.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Diskusný príspevok ako nástroj

Diskusný príspevok je dôležitý nástroj na vyjadrenie názoru, zapojenie sa do debaty alebo prezentáciu argumentov k určitej téme.

Transparentnosť v športe

Zákon o športe upravuje pravidlá financovania športu a zverejňovania údajov o subjektoch v športe. Cieľom je transparentnosť športu výmenou za viac štátnych prostriedkov pre šport. Konferencia Šport a právo 2022, ktorej mottom bol výrok Alfreda Adlera „Je ľahšie bojovať za princípy, než žiť podľa nich“, poukázala na dôležitosť diskusie a komunikácie v športe.

tags: #diskusny #prispevok #studentsky #zivot #priklad