Ako dlho musíte platiť odvody, aby ste mali nárok na nemocenské dávky?

Pre živnostníkov a iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) je dôležité vedieť, ako dlho musia platiť odvody, aby mali nárok na nemocenské dávky. Minimálne odvody sa im totiž každoročne zvyšujú a ovplyvňujú ich nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne.

Povinnosti SZČO voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni v roku 2025

Základom je platenie zdravotných odvodov. Po určitom čase a presiahnutí hranice príjmov vzniká povinnosť platiť aj sociálne poistenie. Pre rok 2025 platí, že minimálne odvody SZČO sú vo výške 344,27 eur mesačne (pre osobu bez zdravotného postihnutia). Zjednodušene platí, čím sú príjmy vyššie, tým aj odvody budú vyššie. Minimálny vymeriavací základ je zákonom stanovený vo výške 50 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Výška minimálneho vymeriavacieho základu pre platenie sociálnych a zdravotných odvodov v roku 2025 je 715 eur (50 % z 1 430 eur). Ak sa vzorec nezmení, pre rok 2026 by mal platiť minimálny vymeriavací základ v sume 762 eur (50 % z 1 524 eur).

Sociálne odvody u živnostníkov pokrývajú nemocenské, invalidné a starobné poistenie, teda slúžia na zabezpečenie dávok napríklad v prípade choroby, starostlivosti o dieťa, invalidity či na dôchodku. Minimálne mesačné sociálne odvody SZČO sa vypočítajú sadzbou 33,15 % z minimálneho vymeriavacieho základu.

Zdravotné odvody zabezpečujú príspevok na zdravotnú starostlivosť, teda na lekárov, hospitalizácie, lieky a pod., cez systém verejného zdravotného poistenia. Oproti sociálnym odvodom sú zdravotné odvody špecifické v tom, že sa počas roka platia ako preddavky. Následne po skončení roka podliehajú ročnému zúčtovaniu, na základe ktorého sa vypočíta skutočné poistné a porovná sa so zaplatenými preddavkami. Výsledkom môže byť nedoplatok, ale aj preplatok alebo je stav vyrovnaný. Suma minimálneho mesačného preddavku do zdravotnej poisťovne sa vypočíta ako 15 % zo sumy 715 eur. V prípade osoby so zdravotným postihnutím ide o 7,5 %. Minimálne odvody (preddavky) do zdravotnej poisťovne pre osobu bez zdravotného postihnutia sú v roku 2025 vo výške 107,25 eur.

Splatnosť odvodov do Sociálnej aj príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je SZČO poistená, je do 8. dňa po skončení kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Číslo účtu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní nájdete na ich internetových stránkach, aj s ďalšími dôležitými informáciami o označení platieb. Každá platba do zdravotnej alebo Sociálnej poisťovne totiž musí byť správne identifikovaná variabilným a špecifickým symbolom, aby ju poisťovňa vedela správne priradiť k odosielateľovi a k správnemu obdobiu.

Prečítajte si tiež: Ako rýchlo dostanem opatrovateľský príspevok?

Sankcie za omeškanie alebo neplatenie odvodov

Ak sa oneskoríte s platením odvodov o pár dní, zvyčajne vám nič nehrozí. Ak uhrádzate poistné s oneskorením, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly. Dôsledky neplatenia odvodov v zdravotnej poisťovni môžu byť horšie. Jednak sa dlh môže navýšiť o úroky z omeškania, poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov alebo trovy exekúcie, či o pokutu udelenú Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ak SZČO omylom zaplatí platbu odvodov za jeden mesiac dvakrát, ide o preplatok. Sociálna poisťovňa vám ho vráti pri kontrole platieb alebo na základe písomnej žiadosti. Ak by ste však mali voči poisťovni nejaký dlh, použije sa najprv na jeho úhradu, až potom sa vráti.

Začínajúci SZČO a platenie odvodov

Na začiatku podnikania sa neplatia odvody do Sociálnej poisťovne. Zákon o sociálnom poistení však neupravuje žiadne „ročné“ oslobodenie od platenia poistného. Obdobie neplatenia sociálnych odvodov u začínajúcich SZČO môže byť kratšie, ale aj dlhšie ako jeden rok. Hranica príjmov, pri ktorej vzniká povinnosť platiť sociálne odvody, predstavuje pre rok 2025 sumu 9144 eur, v roku 2024 išlo o sumu 8 580 eur. Ak živnostník prekročí zákonom stanovenú ročnú hranicu príjmov, vzniká mu povinnosť platiť sociálne poistenie od 1. júla, príp.

Či musí začínajúca SZČO platiť preddavky na zdravotné poistenie hneď od prvého dňa začatia vykonávania zárobkovej činnosti závisí od toho, či má iba postavenie SZČO alebo ide o kombináciu typov platiteľa poistného. Ak ide o SZČO, ktorá má aj iného platiteľa poistného, teda je súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu (napríklad študentom, invalidným dôchodcom či poberateľom materského), situácia je odlišná. V prípadoch kombinácie platiteľov pri začatí podnikania sa na začínajúcu SZČO nevzťahuje minimálny základ, preto minimálne odvody platiť nemusí. Výšku preddavku je možné si určiť, a to aj v nulovej výške.

V začiatkoch živnosti je odvodové zaťaženie veľmi priaznivé, nakoľko sociálne odvody nie je potrebné platiť. Avšak neskôr, ak sú príjmy a vymeriavací základ vysoké, odvody platiť treba a aj vo vyššej sume, ako sú minimálne. V tomto prípade je vhodné zvážiť prechod na inú právnu formu podnikania - najčastejšie s. r. Pri s. r. o.-čke odvody nezávisia od výsledku podnikania za minulý rok, resp. roky, ale sa odvíjajú od toho, akým spôsobom bude majiteľ z firmy vyplácaný, čo je možné oveľa lepšie optimalizovať. Ak by si však chcel vyplácať každý mesiac vysokú mzdu, môže sa stať, že odvodové zaťaženie bude ešte vyššie ako pri SZČO. Vhodným riešením môže byť napríklad kombinácia nižšej mzdy a výplaty dividendy. V každom prípade je potrebné to vopred prepočítať s odborníkom, aby ste odvody skutočne optimalizovali a zároveň sa vedeli dostať k peniazom na súkromnú spotrebu (nakoľko SZČO ich má k dispozícii hneď, v s. r. o. Nie).

Nemocenské dávky a podmienky nároku

Netreba však opomenúť ani fakt, že ak odvody platíte, alebo ich platíte iba v nízkej sume, nemáte nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne, resp. Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa. Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. Rozhodujúce je aj obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu. U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv.

Prečítajte si tiež: Legislatívne zmeny vdovského dôchodku

Rozhodujúce je, akým spôsobom vám lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vtedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli dobrovoľne pripájať do systému ePN. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN. V prípade, že vaša liečba trvá dlhšie ako 10 dní, dávku nemocenské začína Sociálna poisťovňa vyplácať od 11. dňa práceneschopnosti. Ak ste SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti.

Doplnkové poistenie práceneschopnosti

TIP OD NÁS: Doplnkovým poistením práceneschopnosti si zabezpečíte výplatu dennej dávky v prípade, že ste nútení byť práceneschopným a nie ste tak schopný z lekárskeho hľadiska vykonávať svoju bežnú pracovnú činnosť. Výhodou je mať aj úrazové pripoistenie, ktoré môže byť poisťované samostatne. Zamestnanec má počas PN-ky, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. vzniká obvykle nárok od 11. skôr ako náhradu za stratu mzdy počas trvania PN.

Právne predpisy upravujúce náhradu príjmu a nemocenské

Náhrada príjmu a nemocenské sú upravené samostatnými zákonmi:

• Zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov.
• Zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Výška náhrady príjmu počas dočasnej PN

Počas dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu nasledovne:

1. - 3. deň (vrátane) 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ),
2. - 10. deň 55 % DVZ.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť aj vyššiu náhradu príjmu (napr. nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN).

Prečítajte si tiež: Práca a nemocenské dávky

Podmienky nároku na nemocenské

Na to, aby ste mali nárok na nemocenské, musíte splniť nasledovné podmienky:

1. Byť nemocensky poistený.
2. Mať potvrdenú dočasnú práceneschopnosť lekárom.
3. Splniť podmienku minimálnej doby nemocenského poistenia (najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch).
4. Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.

Od 11. dňa PN mu vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské. V prípade vypláca v rovnakej výške ako náhrada príjmu, t. j. v roku 2025.

Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN, napr. rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025. vymeriavací základ (napr. pre výpočet náhrady príjmu. úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. výška náhrady príjmu počas dočasnej PN, resp. vypočítaného maximálneho DVZ pre rok 2025, uvádzame v nasledujúcej tabuľke.

1. - 3. deň: 25 % DVZ
2. - 10. deň: 55 % DVZ
3. Od 11. dňa: 55 % DVZ (vypláca Sociálna poisťovňa)

Ako požiadať o náhradu príjmu, resp. nemocenské dávky v roku 2025 (PN, OČR, materské, tehotenské)?

Od 1.1.2024 platí táto povinnosť už pre všetkých lekárov:

• Všeobecní lekári.
• Dorastoví lekári.
• Ambulantní lekári - špecialisti.
• Nemocniční lekári - špecialisti.

Lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, napr. to ePN a ako funguje?Tzv. elektronického záznamu v Elektronickej zdravotnej knižke občana. vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. poisťovňou, ktorá následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. dočasnej PN a tiež za žiadosť o nemocenskú dávku. kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN, dodržiavanie liečebného režimu. prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“: oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti, poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN, obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania). Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru. v mzdovom softvéri.

Dlhodobá práceneschopnosť a možnosti podpory

Dlhodobá práceneschopnosť môže byť pre rodinu veľká psychická aj finančná záťaž. Najmä ak sa zdravotný stav nelepší a pomoc štátu končí. Nastáva panika a mnohí nevedia, čo bude ďalej. Ostane mi nejaký príjem? Môže ma zamestnávateľ prepustiť? Musím ísť na úrad práce, alebo mám nárok na inú štátnu pomoc?

1. - 3. deň PN: Náhrada príjmu od zamestnávateľa (25 % DVZ).
2. - 10. deň PN: Náhrada príjmu od zamestnávateľa (55 % DVZ).
3. Od 11. dňa do 52. týždňa PN: Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne (55 % DVZ).

Podporné obdobie, počas ktorého je možné získať náhradu mzdy a nemocenské, je 52. týždňov (rok) od začiatku práceneschopnosti. Nemocenská dávky a náhrady mzdy sa vyplácajú najviac 52 týždňov od začiatku práceneschopnosti.

Ak je zrejmé, že zamestnanec už nebude môcť svoju prácu vykonávať (napr. kvôli trvalým zdravotným obmedzeniam), zamestnávateľ mu môže dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. Výpoveď zo zdravotných dôvodov však musí byť podložená lekárskym posudkom o dlhodobej strate spôsobilosti vykonávať prácu.

POZOR: Dávky v nezamestnanosti sú dočasné (6 mesiacov) a poberanie invalidného dôchodku nad 70% automaticky nárok na tieto dávky ruší. Sami vidíte, že možnosti štátnej podpory sú neisté a obmedzené.

Ak máte poistenie práceneschopnosti (poistenie ušlého zárobku), môžete dostávať denné odškodné približne vo výške 1/2 vášho príjmu aj viac ako rok (500, 600 či viac dní). Priznaním invalidity by ste mohli získať peniaze aj z poistenia invalidity, ak takéto poistenie máte uzatvorené.

Dobrovoľné nemocenské poistenie pre SZČO

Ak nie ste povinne nemocensky poistený, môžete sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie.

Podmienky dobrovoľného nemocenského poistenia

Aby ste mohli čerpať dávky z nemocenského poistenia, musíte sa naň prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne, pod ktorú patríte podľa miesta trvalého pobytu. Na webových stránkach Sociálnej poisťovne si nájdite formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Tie vyplníte a buď ich prinesiete na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne osobne, odošlete poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

Pozor: SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len niektorý z nasledujúcich dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia obsahujúci dobrovoľné nemocenské poistenie:

1. Dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie.
2. Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Okrem toho platí podmienka, že tieto balíky dobrovoľného sociálneho poistenia nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Doba poistenia potrebná na vznik nároku na dávky

Pamätajte, že nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu, ako si mnohí podnikatelia mylne myslia.

Druhy dávok z nemocenského poistenia

1. Nemocenské: Nárok na čerpanie nemocenského vám vznikne, ak vám vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní. Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti). Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu. Žiadať o výplatu nemocenského poistenia nemusíte, ak vám ošetrujúci lekár vystaví elektronickú pracovnú neschopnosť (ePN). V takomto prípade je záznam automaticky elektronicky odosielaný do Sociálnej poisťovne a nič jej už neoznamujete. Nedostanete žiadne potvrdenie od lekára, ale prístup k údajom o svojej ePN máte v aplikácii Elektronický účet poistenca. Ak vám ošetrujúci lekár vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské si uplatníte v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu predložením II. dielu tohto tlačiva, najlepšie ihneď po jeho vystavení. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti jej do troch dní ešte predložíte IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ale to len v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní.
2. Tehotenské: Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky tehotenského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie tehotenského). Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna výška ako 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského. Minimálna výška tehotenského v roku 2025 je 9,40274 eura na kalendárny deň. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vám vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.
3. Materské: V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky materského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského). Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov (termín si zvolíte ľubovoľne v tomto rozmedzí) pred očakávaným termínom pôrodu a ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu. Od vtedy vám vzniká nárok na materské, ktoré začínate poberať. Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov (pri narodení zároveň dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade, že ste osamelá, tak až po dobu 37 týždňov). Originál tlačiva „Žiadosť o materské“, ktoré vám vystaví a vyplní gynekológ, podajte na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Pokiaľ na dobrovoľné nemocenské poistenie neprispievate vôbec, môžete ihneď po pôrode začať čerpať aspoň rodičovský príspevok. Jeho výšku a dobu vyplácania vypočíta štát.
4. Ošetrovné: Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba: osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela / chorej manželky alebo chorého rodiča manžela / chorej rodiča manželky, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje, osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak predškolské zariadenie alebo škola, ktoré dieťa navštevuje, boli príslušnými orgánmi uzavreté alebo v nich bola nariadená karanténa, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Ďalšie podmienky vzniku nároku na ošetrovné upravuje § 39 zákona o sociálnom poistení. Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky ošetrovného sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie ošetrovného). Nárok na uplatnenie ošetrovného sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o ošetrovné“, ktoré vám vystaví lekár. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Po skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti vám lekár vystaví tlačivo „Potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti“, ktoré tiež predložte pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca ošetrovné.

Vyrovnávacia dávka

Existuje ešte jedna dávka, ktorá patrí iba zamestnancom a ako SZČO na ňu nárok nemáte. Ide o vyrovnávaciu dávku určenú pre zamestnankyne, ktoré sú pre tehotenstvo preradené na inú prácu, kde dosahujú nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávali pred preradením.

Minimálne a maximálne dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO

Ako dobrovoľne poistená osoba si sami určíte vymeriavací základ, z ktorého budete platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia však prihliadnite aj na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ. V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %. Pokiaľ si určíte väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádzate z neho 4,4 %. Avšak maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.

Pozor: Ako už bolo spomenuté, SZČO nemôže byť len dobrovoľne nemocensky poistená, ale môže využiť len niektorý z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia, ktorý bude okrem nemocenského poistenia obsahovať navyše dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Preto je potrebné počítať s tým, že celkové mesačné platby dobrovoľného poistenia budú zvýšené aj o tieto druhy poistenia.

#

tags: #ako #dlho #platiť #odvody #pre #nárok