Odstupné pri invalidnom dôchodku a daňové zákony na Slovensku

Článok sa zameriava na problematiku odstupného a odchodného v kontexte invalidného dôchodku a relevantných daňových zákonov na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych aspektoch, podmienkach nároku, výpočte a súvisiacich povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov.

Úvod do problematiky odstupného a odchodného

Na úvod je dôležité vyvrátiť mýtus, že zamestnanec musí odísť na dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku, alebo že mu zamestnávateľ môže dať výpoveď z tohto dôvodu. Ústava Slovenskej republiky garantuje zamestnancom právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a ochranu pred svojvoľným prepúšťaním a diskrimináciou, vrátane diskriminácie na základe veku. Zákonník práce a predpisy sociálneho zabezpečenia nevylučujú súbeh predčasného alebo starobného dôchodku a mzdy za výkon závislej práce. Rovnaké pravidlá platia aj pre poberateľov invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorí môžu vykonávať aj podnikateľskú činnosť.

Definícia zamestnanca pre účely sociálneho poistenia

Podľa zákona o sociálnom poistení je zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem. To platí aj pre fyzickú osobu v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Odstupné: Kompenzácia za ukončenie pracovného pomeru

Odstupné predstavuje kompenzáciu pre zamestnanca, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z dôvodov definovaných v § 63 Zákonníka práce. Nárok na odstupné vzniká, ak pracovný pomer trval minimálne 2 roky a bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov, ako sú zrušenie zamestnávateľa alebo nadbytočnosť zamestnanca. Odstupné sa nevypláca, ak zamestnanec podá výpoveď sám.

Podmienky vzniku nároku na odstupné

Nárok na odstupné vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí situácia, keď zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, alebo ak sa zamestnanec stal nadbytočným a pozícia sa bude napr. rušiť.

Prečítajte si tiež: Odstupné a dôchodok: Prehľad

Výpočet výšky odstupného

Pre výpočet výšky odstupného je dôležité, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Výška odstupného závisí od odpracovaných rokov u zamestnávateľa:

• Ak pracovný pomer trval menej ako 2 roky, zamestnanec nemá nárok na odstupné.
• Ak pracovný pomer trval od 2 do 5 rokov, zamestnancovi patrí odstupné v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval od 5 do 10 rokov, zamestnancovi patrí odstupné v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval od 10 do 20 rokov, zamestnancovi patrí odstupné v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval viac ako 20 rokov, zamestnancovi patrí odstupné v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Povinnosť vrátenia odstupného

Zamestnanec je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak nastúpi znova do pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi pred uplynutím času, za ktorý mu bolo odstupné vyplatené. Zamestnávateľ sa však môže so zamestnancom dohodnúť, že na vrátení odstupného nebude trvať.

Odstupné v štátnej službe

Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe upravuje odstupné pre zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere priaznivejšie ako Zákonník práce. Ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s preložením, prináleží mu odstupné vo výške dvojnásobku funkčného platu, a ak odpracoval aspoň dva roky, tak trojnásobok funkčného platu.

Odchodné: Odmena pri odchode do dôchodku

Odchodné je odmena pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Zákonník práce definuje dve situácie, v ktorých môže vzniknúť nárok na odchodné:

Prečítajte si tiež: Čo robiť s odstupným pred dôchodkom?

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%). Stačí vznik nároku.
2. Pracovný pomer sa skončil dohodou alebo výpoveďou z dôvodov organizačných zmien alebo zrušenia zamestnávateľa.

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Podmienky nároku na odchodné

O odchodné môžu požiadať iba pracovníci, ktorí po skončení zamestnania nadobudnú nárok na invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %), na predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok. Zamestnávateľ nemusí poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil okamžite z dôvodu právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Na odchodné má nárok len zamestnanec, u ktorého ide o prvé skončenie pracovného pomeru po tom, čo mu vznikol nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok (pri invalidnom dôchodku musí ísť o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), pričom si zamestnanec musí nárok na priznanie dôchodku aj uplatniť v Sociálnej poisťovni a preukázať to zamestnávateľovi. Ak si zamestnanec neuplatní nárok na priznanie jedného z typov dôchodku v zákonom stanovenej lehote - teda pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení - stráca nárok na odchodné.

Odchodné v štátnej službe

Podmienky na vznik nároku na odchodné v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru upravuje § 54 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Podmienky na priznanie odchodného sú obdobné tým, ktoré vyžaduje § 76a Zákonníka práce. Štátny zamestnanec musí požiadať o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.

Rozdiely medzi odstupným a odchodným

Dôležité je rozlišovať medzi odstupným a odchodným, pretože ide o dva samostatné nároky na sebe nezávislé. Ak zamestnanec splní zákonný nárok v zmysle § 76 Zákonníka práce, má nárok na odstupné, a ak zároveň splní podmienky uvedené v § 76a Zákonníka práce, vznikne mu nárok aj na odchodné, pričom ich kumulácia nie je vylúčená.

Prečítajte si tiež: Nároky zamestnanca pri odchode do dôchodku

Príklad kumulácie odstupného a odchodného

Zamestnanec, ktorý spĺňa podmienky na priznanie dôchodku, je v pracovnom pomere u zamestnávateľa 15 rokov, pričom u zamestnávateľa prebiehajú organizačné zmeny a tento zamestnanec sa stane nadbytočným. Zamestnávateľ sa rozhodne skončiť s nadbytočným zamestnancom pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b). Keďže zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa 15 rokov, vznikol mu nárok v zmysle § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce na 3-mesačnú výpovednú dobu. Zamestnanec môže v zmysle § 76 Zákonníka práce požiadať o skončenie pracovného pomeru dohodou pred začatím plynutia výpovednej doby, prípadne sa môžu dohodnúť, že zamestnanec zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby v zmysle § 76 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnancovi teda bude prináležať nárok na odstupné vo výške 3 priemerných mesačných zárobkov. Zamestnanec, keďže je v dôchodkovom veku a ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok a zamestnanec oň na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne aj reálne požiadal, prináleží mu nárok na odchodné. Čiže de facto zamestnancovi je zamestnávateľ povinný vyplatiť aj odstupné, aj odchodné.

Rozdiely v metodike výpočtu

Odstupné sa počíta podľa § 76 ods. 1 písm. a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval. Odchodné sa podľa Zákonníka práce vypláca minimálne v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Výplata odstupného a odchodného

Odstupné, ako aj odchodné sú finančné plnenia zo strany zamestnávateľa zamestnancom, a preto sa budú vyplácať spoločne s bežnou mzdou ostatných zamestnancov. Ide teda o plnenie, na ktorého vyplatenie nemá zamestnanec nárok okamžite napríklad priamo pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru, ale je potrebné počkať do najbližšieho výplatného termínu určeného u zamestnávateľa na výplatu mzdy. Zákonník práce v takomto prípade nevylučuje autonómiu vôle strán a umožňuje, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli aj na inom termíne.

Invalidný dôchodok a práca

Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Poberateľ plného invalidného dôchodku môže pracovať aj na trvalý pracovný pomer. Práca nie je dôvodom na automatické odňatie invalidného dôchodku. Dôležité však je, aby naďalej spĺňali zdravotné podmienky na priznanie invalidity. Sociálna poisťovňa môže kedykoľvek skontrolovať zdravotný stav a posúdiť, či má poberateľ stále nárok na invalidný dôchodok.

Práva a povinnosti zamestnancov s invalidným dôchodkom

Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu.

Práca nadčas a invalidný dôchodok

Čiastočný invalidný dôchodca má rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Práca nadčas je možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Ak je zamestnanec uznaný za osobu so zdravotným postihnutím, zamestnávateľ by mal prihliadať na jeho zdravotné obmedzenia. Ak by nadčasy mohli ohroziť zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže prácu nadčas nariadiť len so súhlasom zamestnanca.

tags: #odstupne #pri #invalidnom #dochodku #danove #zakon