
Slovensko čelí otázkam spravodlivosti v oblasti dôchodkového systému, najmä pokiaľ ide o vdovy a vdovcov. Dlhodobé snahy o nápravu diskriminácie v tejto oblasti, ignorované súčasnou vládou, vyústili až do podnetu na Ústavný súd. Táto situácia sa dotýka najmä vdov, ktoré patria k skupinám najviac ohrozeným chudobou a zasiahnutým rastúcimi životnými nákladmi. Okrem toho sa pozrieme na pohľad na justíciu a problémy s ňou spojené.
Súčasný systém vdovských dôchodkov na Slovensku je kritizovaný pre svoju arbitrárnosť a nedostatok sociálneho odôvodnenia. Podmienky nároku na vdovský dôchodok sa výrazne líšia v závislosti od počtu vychovaných detí.
Tieto kritériá sa považujú za nespravodlivé a neodrážajú skutočné sociálne potreby vdov. 49-ročná vdova s tromi deťmi poberá dôchodok nepretržite 16 rokov. Vdova s dvoma deťmi dostane dôchodok 2 roky po smrti manžela, a potom od 52 rokov, spolu 15 rokov. Vdova s 1 dieťaťom dostane dôchodok 2 roky a nárok sa jej obnoví až v 57 rokoch, teda celkovo 10 rokov.
Alena Weberová, ktorá sama ovdovela a ocitla sa bez vdovského dôchodku, iniciovala petíciu za zmenu tejto legislatívy. Obrátila sa aj na štátneho tajomníka Ministerstva práce, verejného ochrancu práv a kanceláriu prezidenta. Napriek týmto snahám sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť žiadnu zmenu. S kolegyňou Luciou Plavákovou sa tejto téme venujú už niekoľko rokov. Viackrát sme do parlamentu predložili návrh zákona, ktorý by tento stav riešil.
Ľudmila Babjaková (65), bývalá sudkyňa a zakladateľka iniciatívy Za otvorenú justíciu, sa vyjadrila k problémom v slovenskom súdnictve. Poukazuje na nedostatočnú diskusiu pri nomináciách na ústavných sudcov, ako aj na otázku vekovej hranice pre sudcov.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Babjaková upozorňuje na nejasné rozlišovanie medzi výkonom funkcie sudcu a statusom sudcu. Ústava hovorí, že sudcovia sú menovaní do funkcie bez časového obmedzenia, ale prax prerušovania výkonu funkcie po odchode do dôchodku prináša problémy.
Prezident navrhuje zmenu ústavy, aby sudca prišiel o funkciu, keď dovŕši určitý vek. Babjaková súhlasí, aby sa zmena vzťahovala na ukončenie výkonu funkcie sudcu, ale aby každému sudcovi, ktorý sa funkcie ako takej pri odchode do dôchodku nevzdal, ostal status sudcu doživotne. Sudcovia s prerušeným výkonom funkcie na dôchodku by mohli vypomôcť v disciplinárnych senátoch, revíznych komisiách, vo výberových komisiách, môžu prednášať v Justičnej akadémii.
Babjaková kritizuje aj odmeny pre sudcov, ktoré považuje za potenciálne ohrozenie ich nezávislosti. Sú to veci, ktoré neboli dobre vnímané v minulosti. Nerobilo to dobrú krv na súdoch a myslím si, že sudcovia by sa bez odmien zaobišli. V parlamente prešiel aj ďalší týždeň rehabilitácie pre sudcov. Spolu s dovolenkou a ďalšou rehabilitáciou tak majú sedem týždňov voľna.
Babjaková pripúšťa, že súdy sú zahltené spotrebiteľskými spormi a exekučnými vecami. Je to tým, že naozaj chýbajú sudcovia, alebo je to aj zlou organizáciou práce? Aj aj. Právna úprava, ktorá riešila túto problematiku, meškala a aj tá, čo sa prijala, vlastne neodbremenila súdy. Stále však hovorím, že sudcov nie je málo. Stačilo by posilniť vyšších súdnych úradníkov a celkovo podporný aparát na súdoch. Dôležité je, aby sa dodržiavalo striktne to, že majú aj rozhodovaciu právomoc. Oni už teraz robia kusisko sudcovskej práce. Nie. Sú súdy, kde nových sudcov treba - sú to najmä okresné súdy v sídle kraja - ale mnohým stačí posilniť tých vyšších súdnych úradníkov.
Babjaková hovorí o probléme dôvery v justíciu, ktorá sa ľahko stráca a ťažko získava. Samotná zmena na tých najvyšších postoch nie je schopná preklopiť ten jazýček na váhach dôvery.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku