Ako liečiť mentálne poruchy: Komplexný sprievodca

Duševné poruchy, niekedy označované ako duševné choroby alebo poruchy duševného zdravia, predstavujú rozsiahle spektrum zdravotných stavov, ktoré ovplyvňujú myslenie, emócie, správanie a schopnosť jednotlivca fungovať v bežnom živote. Napriek tomu, že sa vyskytujú čoraz častejšie, stále sa o nich málo hovorí a patria medzi „tabu“ témy aj v očiach pacientov. Duševné ochorenie pritom nie je nič, za čo sa treba hanbiť. Je to rovnaké ochorenie ako cukrovka alebo vysoký krvný tlak. A čo je najdôležitejšie, dá sa liečiť. Až devätnásť percent populácie trpí nejakou duševnou poruchou. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o liečbe mentálnych porúch, vrátane rôznych terapeutických prístupov a praktických rád pre pacientov a ich blízkych.

Rozpoznanie problému: Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Možno sa pýtate, kde je hranica, od ktorej to už nie je len prechodná „depka“, ale problém, ktorý potrebuje odbornú pomoc. Nakoľko pri dušených chorobách neexistuje žiaden zázračný vzorec či test, ktorý by jednoznačne stanovil diagnózu, je to o niečo komplikovanejšie. Je dôležité rozlišovať medzi prechodnými stavmi a dlhodobými problémami, ktoré si vyžadujú odbornú intervenciu. Ak pociťujete pretrvávajúce ťažkosti, ako sú:

  • Problémy so spánkom (ťažkosti so zaspávaním, ranným vstávaním alebo spánok viac ako zvyčajne)
  • Fyzické príznaky (nevoľnosť, trasenie sa, potenie, záchvaty paniky)
  • Problémy s koncentráciou, pamäťou a rozhodovaním
  • Rušenie sociálnych väzieb (vyhýbanie sa udalostiam a stretnutiam)
  • Znížená energia a ťažkosti so starostlivosťou o seba

Je dôležité vyhľadať pomoc odborníka.

Diagnostika duševných porúch

Diagnostika duševných porúch patrí do rúk odborníkov. Podieľa sa na nej psychológ a lekár v odbore psychiatria, ktorý má ako jediný kompetenciu stanoviť diagnózu. Lekár na základe anamnézy a informácií z pacientovho okolia zhodnotí jeho psychický stav formou rozhovoru, pri ktorom sleduje správanie, reakcie, emócie a komunikáciu. Môže sa pýtať na príznaky, ich trvanie a vplyv na bežný život. Súčasťou vyšetrenia môžu byť aj krvné alebo močové testy. Cieľom je vylúčiť iné ochorenia, ktoré môžu spôsobovať podobné príznaky.

Liečba duševných porúch: Kombinácia prístupov

Duševné poruchy sú choroba ako každá iná, aj na ne existuje dostupná účinná liečba. Dôležité je včas rozpoznať symptómy a obrátiť sa na odborníka, psychiatra. Rovnako ako diagnostika, aj terapia je trošku komplikovanejšia a individuálna. Liečba duševných chorôb môže zahŕňať rôzne terapeutické prístupy vrátane psychoterapie, liečby liekmi a psychosociálnych intervencií.

Prečítajte si tiež: Liečba Downovho syndrómu

Psychoterapia

Niekedy postačuje psychoterapia vo forme konzultácií/stretnutí a stačí len sa vyrozprávať, inokedy je potrebné aj nasadenie liekov - takzvaných psychofarmák. Psychoterapia je dôležitou súčasťou liečby poruchy osobnosti. Psychiater alebo psychológ sa snaží pacientovi pomôcť spoznať jeho pocity, povahové vlastnosti a emócie a vyrovnať sa s nimi. Psychoterapia by tiež mala viesť k zlepšeniu zvládania konfliktov a k zmene postoja a správania.

Najúčinnejšou a najznámejšou metódou bez použitia liekov je kognitívno-behaviorálna terapia.

Farmakoterapia

Psychofarmaká sú lieky, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém a ovplyvňujú tak psychiku, náladu a správanie.

  • Benzodiazepíny: Liekmi prvej voľby na dušené poruchy v kruhu lekárov sú benzodiazepíny. Zahŕňajú širokú škálu liečiv, ako sú bromazepam, alprazolam, midazolam, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém a majú upokojujúci účinok. Často sa predpisujú pri nespavosti alebo nepokoji. Ide o lieky, ktoré by sa nemali užívať dlhodobo (nie dlhšie ako mesiac), nakoľko môžu spôsobovať vznik závislosti. Benzodiazepíny (napr. Xanax, Lexaurin, Diazepam, Frontin, Helex, Neurol…) pomáhajú pri akútnych prejavoch úzkosti. Ak užívate benzodiazepíny dlhodobo, skonzultujte s vaším lekárom, či je to naozaj porebné.

  • Antidepresíva: Už aj z názvu je zrejmé, že reč je o liekoch na liečbu depresie, úzkosti, prípadne nespavosti. Tieto lieky zvyšujú v tele hladiny hormónov sérotonín a noradrenalín. Sú to hormóny, ktoré nám spôsobujú dobrú náladu a dodávajú motiváciu. Napriek tomu, že všetky antidepresíva sú účinné, nemusia na každého účinkovať rovnako. Preto je dôležité hľadanie toho „správneho“ lieku, ktorý vám uľaví od nepríjemných emócií. Nie sú to lieky, od ktorých môžete očakávať zázraky zo dňa na deň. Ich účinok, a tým aj prvé zlepšenie, sa dostaví až po jednom až dvoch týždňoch užívania.

    Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

  • Antipsychotiká: Pri závažnejších diagnózach môže lekár pristúpiť aj k liečbe antipsychotikami. Tieto lieky pomáhajú pri psychických stavoch, keď už pacient stráca kontakt s realitou, prípadne sú prítomné halucinácie. Môže to byť spôsobené užívaním drog alebo človek trpí ťažkou formou depresie, prípadne schizofréniou. Často sa kombinujú aj so samotnými antidepresívami alebo sa predpisujú pri ťažkých stavoch, keď už antidepresíva nestačia. Niektorí pacienti pri užívaní týchto liekov pociťujú zlepšenie po pár dňoch, iným začnú zaberať až po niekoľkých týždňoch. Často je pri nastavovaní liečby potrebná hospitalizácia, pretože pacient potrebuje kontrolu a podporu.

Veľa pacientov má tendenciu vysadiť lieky v prípade zlepšenia zdravotného stavu. To, či to je správne, závisí od daného lieku. Ak však ide o lieky na liečbu duševných porúch, vysadzovanie by malo byť postupné a určite za pomoci lekára. Nie všetky lieky spôsobujú závislosť. Avšak v prípade náhleho vysadenia sa prejavia abstinenčné príznaky, prípadne sa môžu depresia alebo úzkosť ľahko vrátiť. Je preto obzvlášť dôležité telo pomaly zvykať znova na zmenu a život bez liekov.

Nežiaduce účinky liekov

Ako každý iný liek, ani tieto lieky nie sú „zázračné“ a bez nežiaducich účinkov. U niekoho sú tieto nežiaduce účinky výraznejšie a možno práve u vás sa neprejavia vôbec. Ak užívate lieky zo skupiny benzodiazepínov na upokojenie alebo pri nespavosti, je veľká šanca, že sa budete cítiť ospalo. Preto by ste sa mali vyhnúť aj šoférovaniu. Môžete tomu predchádzať, keď ich budete užívať skôr večer pred spánkom (samozrejme, ak vám to lekár nenariadil inak). Vyhnúť sa alkoholu je pri týchto liekoch obzvlášť dôležité. Opatrní pri antidepresívach by ste mali byť, ak užívate často lieky na migrénu zo skupiny triptánov (sumatriptán, rizatriptán). Môžete si totiž ľahko navodiť sérotonínový syndróm.

Dostupnosť liečby

Všetky lieky na liečbu úzkosti sú bežne dostupné pre každého, kto ich potrebuje. Väčšina z nich je uhrádzaná zdravotnou poisťovňou, či už úplne, alebo čiastočne. Majú dokázaný účinok. Napriek tomu platí pravidlo, že každému zaberá niečo iné. Nakoľko sú to lieky, ktoré ovplyvňujú psychiku, či už účinkom, alebo nežiaducimi účinkami, mali by ste ich užívať pod prísnym dohľadom lekára. Ich predpísanie lekár vždy dôsledne prehodnotí. Zvýšená opatrnosť je potrebná pri deťoch a tehotných ženách, kde treba zvážiť pomer prínosu a rizika. Zvážiť treba aj liečbu u starších ľudí. Vzhľadom na vek je častejšie potrebné upraviť/znížiť dávku.

Hospitalizácia

Všetky duševné poruchy a ochorenia je možné diagnostikovať a liečiť mimo nemocnicu, či už ambulantne alebo v stacionári, ak príznaky nie sú príliš silné a nevyvolávajú správanie, ktoré môže byť nebezpečné pre postihnutého pacienta alebo iné osoby. Často je pri nastavovaní liečby potrebná hospitalizácia, pretože pacient potrebuje kontrolu a podporu. V závažných prípadoch, napríklad pri riziku samovraždy môže byť potrebná hospitalizácia.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Starostlivosť o seba a duševné zdravie

Starajte sa o svoje fyzické aj psychické zdravie. Ani jedno z nich si nezaslúži byť zanedbávané. Robte, čo vás teší a napĺňa. Ak vás zamestnanie nebaví, zmeňte ho.

Doktor psychiatrie Petr Hejzlar odporúča dodržiavať nasledujúce kroky pre starostlivosť o duševné zdravie:

  1. Pamätajte na svoju pohodu. Zabezpečte si dostatok spánku, čerstvý vzduch a vyváženú stravu
  2. Pohybujte sa, nájdite si nejakú fyzickú aktivitu, ktorá vás baví a po ktorej je vám dobre
  3. Doprajte si čas na svoje vlastné myšlienky a pocity. Každý deň si na určitý čas vypnite počítač, telefón a televízor.
  4. Buďte súčasťou nejakej skupiny. Venujte čas ľuďom, s ktorými vám je dobre
  5. Všetci máme občas zlú náladu. To je prirodzené. Ak však máte zlú náladu niekoľko týždňov, je potrebné vyhľadať pomoc.
  6. Nastavte si dôležité ciele. Zvoľte si také ciele, ktoré vás motivujú, ale nepohlcujú
  7. Buďte na seba dobrí. Ak ste v ťažkej situácii, dýchajte zhlboka a skúste sa sami sebe prihovoriť tak, ako by ste sa prihovárali dobrému priateľovi

Poruchy osobnosti: Špecifický prístup k liečbe

Porucha osobnosti patrí medzi duševné ochorenia, pri ktorých majú ľudia problémy vo vnútornom prežívaní, myslení a pocitoch, čo sa navonok prejavuje odchýlkami od bežného správania. V skutočnosti je ich viac a radíme k nim aj tie, ktoré vznikli po akomkoľvek traumatickom zážitku alebo psychickom ochorení.

Prejavy poruchy osobnosti sa môžu vyskytnúť už v detstve, no pacienti si ich často nepriznávajú. Väčšinou je priebeh tohto ochorenia stabilný a v čase nemenný.

  • Keďže porucha osobnosti mení povahové črty človeka a zároveň jeho správanie, pre okolie môže byť ťažšie pochopiť, o čo vážne ide.
  • Udržať svoje vnútorné ja „na uzde“ je pre ľudí trpiacich akýmkoľvek typom poruchy osobnosti ťažšie.
  • Je typický nestabilným vnímaním seba, svojich cieľov a roly v živote.
  • Jednotlivci s poruchami osobnosti horšie rešpektujú pravidlá a niekedy majú problém prispôsobiť sa, ak sa situácia vymyká hraniciam ich myslenia.
  • Povestné „dvakrát meraj a raz rež“ pre osoby s poruchou osobnosti častokrát neplatí. Je pre ne príznačnejšie reagovať impulzívne, čo môže vyústiť do konfliktu.

Na vzniku poruchy osobnosti sa podieľajú dedičné a psychosociálne faktory. Veľkú rolu zohráva výchova a prostredie, v ktorom človek vyrastá.

Typy porúch osobnosti

V súčasnosti (prínos ICD 11) sa typologický prístup nahradil dimenzionálnym systémom. Diagnóza poruchy osobnosti sa stanovuje podľa závažnosti poruchy osobnosti (mierna, stredná, ťažká) a výrazných osobnostných rysov (antisociálny, narcistický, anakastický, hraničný, vyhýbavý, impulzívny). Zároveň upúšťa od prísne oddelených typov a ponúka viac realistický a individualizovaný model, ktorý neklasifikuje ľudí do „škatuliek“, ale zameriava sa na opis osobnosti a to, akým spôsobom osobnosť narúša fungovanie v živote človeka.

V porovnaní s MKCH 10, kde sa rozlišovali konkrétne typy porúch osobnosti:

  • Paranoidná porucha osobnosti: Nedôvera, podozrievavosť voči iným, sklon k vyvolávaniu konfliktov. Podozrievavosť, vnímanie útokov a kritiky aj tam, kde nie sú, časté konflikty, ťažkosti s dôverou k ľuďom.
  • Schizoidná porucha osobnosti: Nezaujem nadväzovať akékoľvek vzťahy, preferencia samoty, osoba akoby žila vo vlastnom svete. Nezáujem o sociálne kontakty, citová rezervovanosť a absentuje záujem o blízke vzťahy. Uprednostňuje osamelé aktivity
  • Disociálna porucha osobnosti: Je typická nerešpektovaním spoločenských pravidiel a opakovaným dopúšťaním sa trestnej činnosti bez pocitu viny; často sa prejavuje už v detstve týraním zvierat či šikanou. Neuznáva sociálne záväzky, charakterizuje ju nedostatok citov k iným, násilné správanie, alebo nezáujem o prežívanie a emocionálny svet blízkych ľudí.
  • Emočne nestabilná porucha osobnosti: Cholerický človek s nadmernými výkyvmi nálad a správania. Častá je agresivita, pocity prázdnoty a impulzívnosť. Delí sa na impulzívny a hraničný typ. Sklon k výbuchom emócií, neschopnosť regulácie emócií, tendencia vyvolávať konflikty s inými.
    • Hraničný typ: Neistý sebaobraz, nejasné ciele, nestabilné medziľudské vzťahy a tendencia k sebadeštruktívnemu správaniu (samovraždy, sebapoškodzovanie).
    • Impulzívny typ: Emocionálna nestálosť, nedostatočné ovládanie impulzov.
  • Histrionská porucha osobnosti: Zveličovanie malých konfliktov, manipulácia s ľuďmi citovým vydieraním. Teatrálne správanie, prehnané emocionálne prejavy, potreba byť v centre pozornosti, výrazná snaha o uznanie, vysoká potreba pozornosti.
  • Anankastická porucha osobnosti: Prejavuje sa rigiditou, potrebou kontroly, zameraním na detaily, perfekcionizmom.
  • Úzkostná porucha osobnosti: Prejavuje sa nízkym sebavedomým, strachom z odmietnutia, vyhýbaním sa sociálnym kontaktom.
  • Závislá porucha osobnosti: Prejavuje sa podriadenosťou, ťažkosťami s rozhodovaním, potrebuje aby sa o neho druhý človek staral.

Liečba porúch osobnosti

Liečba porúch osobnosti je často dlhodobá a vyžaduje trpezlivosť, podporu od okolia a spoluprácu klienta s terapeutom.

Možnosti liečby sa líšia od závažnosti, typu poruchy a individuálnych potrieb klienta.

  • Psychoterapia: Dlhodobá, ktorá je zameraná napríklad na porozumenie problémom v bežnom živote, reguláciu emócií, zlepšovanie medziľudských vzťahov, zvládanie stresu, zvyšovanie kvality života …
  • Farmakoterapia: Vhodne nastavená liečba psychiatrom
  • Hospitalizácia: V závažných prípadoch, napríklad pri riziku samovraždy môže byť potrebná hospitalizácia.
  • Podporné opatrenia: Zamerané na edukáciu ohľadom zvládaní poruchy, pravidelná rutina, zdravý životný štýl.

Vhodná je kombinácia psychoterapie a farmakoterapie, nakoľko aj lieky môžu zmierňovať niektoré nežiadúce prejavy správania.

Ako pomôcť človeku s poruchou osobnosti

  1. Buďte pre neho oporou, avšak najskôr si stanovte hranice - udržujte si vlastný čas na seba a priestor na napĺňanie vlastných potrieb, prípadne čas s priateľmi a rodinou, aby ste z prílišnej pomoci nevyhoreli.
  2. Pomáhajte mu zvládať náročné situácie, avšak nepreberajte zodpovednosť za jeho emócie a situácie v ktorých sa nachádza. Opora a podpora sa môže týkať udržovania zdravého životného štýlu, pravidelného režimu (spánok, odpočinok, zdravá strava).
  3. Buďte trpezlivý, empatický, vyhýbajte sa všeobecným vyjadreniam. Komunikujte čo najkonkrétnejšie.
  4. Buďte konzistentný. Človek, ktorý trpí poruchou osobnosti sa obáva neistoty. Pokiaľ ostanete predvídateľný a stabilný v reakciách, tak mu vytvárate možnosť bezpečného vzťahu, v ktorom nemusí prežívať strach.
  5. Podporujte ho ku zdravému vzťahu k sebe a k osobnostnej zrelosti. Pokiaľ si všimnete, že reaguje vedome a úprimne, tak to oceňte.
  6. Vyhnite sa roli „záchranára“.
  7. Vyhnite sa nálepkovaniu a stigmatizácií. V prípade konfliktov popisujte jeho správanie, ktorým vám narúša vaše hranice, nepopisujte prejavy poruchy, ani ho nenálepkujte danou poruchou.
  8. Ak máte dojem, že vás tento človek manipuluje, nastavte si hranice, doprajte si čas na spomalenie a vedomé reagovanie (vyhnite sa impulzívnej reakcii), zamerajte sa na jasný popis faktov.
  9. Vzdelávajte sa spoločne o poruche, jej prejavoch a možnostiach zvládanania. Napríklad prostredníctvom odborných článkov, publikácií, podcastov,…
  10. Podporujte ho v návšteve odborníka, ako napríklad psychológa, psychiatra, alebo vyhľadajte možnosti skupinovej terapie.
  11. Spoločne oslavujte malé úspechy, napríklad keď sa vám zverí s problémom, keď vyhľadá psychológa, keď sa rozhodol pracovať na svojom duševnom zdraví.
  12. Pokiaľ sa nachádza v stave, ktorý ohrozuje jeho život, prípadne životy druhých ľudí, kontaktujte linku pomoci.
  13. V neposlednom rade človek, ktorý trpí poruchou osobnosti často najviac potrebuje niekoho, kto v ňom vidí viac ako len správanie a poruchu. Hoci je potrebné rozumieť poruche osobnosti, nemusíme v nej človeka uzavrieť. Kontaktovanie sa môže byť často náročné, avšak vzťah, ktorý spolu vytvoríte môže byť hlboký, tvorivý a plný obojstranného rastu. V každom prípade je nesmierne dôležité udržať si vlastnú integritu a vlastné hranice.

Úzkosť: Bežný problém s dostupnou liečbou

Úzkosť je prirodzená reakcia tela na stres alebo nebezpečenstvo, ktorá nám pomáha pripraviť sa na rôzne situácie. Podľa štúdie z roku 2018 sa dedičnosť úzkostných porúch pohybuje v rozsahu 30 - 67 %. Úzkosť sa u každého človeka prejavuje inak. Mnoho ľudí s úzkostnými poruchami zažíva aj príznaky depresie. Vyznačuje sa pretrvávajúcou a nadmernou úzkosťou spojenou s odlúčením od osôb, ku ktorým má jedinec hlbokú emočnú väzbu. Môže sa vyskytovať spolu s agorafóbiou (strach z opustenia domova, vstupu do obchodov, z davov alebo cestovania). Fóbie sú najčastejším typom úzkostnej poruchy. Každý siedmy človek na svete má nejakú duševnú poruchu, najčastejšie úzkosť alebo depresiu. Podľa WHO boli úzkostné a depresívne poruchy v roku 2021 najčastejšími duševnými ochoreniami na svete. Počet ľudí s úzkosťou vzrástol za posledné tri desaťročia o viac než 55 %. Úzkostné poruchy patria medzi najčastejšie duševné poruchy, no vo všeobecnosti platí, že sa dajú účinne liečiť.

Prevencia a osveta: Kľúč k duševnému zdraviu

Dôležitejšie ako liečenie psychických problémov je včasná prevencia a osveta, ale aj včasná diagnostika a liečba. To môže zabrániť vzniku a rozvoju duševných porúch, ich ďalšiemu zhoršeniu, čo by vyžadovalo psychologickú, psychoterapeutickú alebo aj psychiatrickú liečbu dlhodobejšiu. Kvalitné informácie od odborníkov a podporné skupiny pre ľudí s podobným prežívaním, pre príbuzných a rodičov sú stelesnením prevencie - aby neboli potrebné iné nástroje na získanie duševného zdravia.

tags: #ako #liečiť #mentálne #poruchy

Ďalšie články