
Komunálne voľby sú dôležitou súčasťou demokracie, umožňujú občanom priamo ovplyvňovať dianie v ich mestách a obciach. Účasť na voľbách je základným právom každého občana, vrátane občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP). Tento článok sa zameriava na špecifické aspekty volieb pre ZŤP v komunálnych voľbách na Slovensku, s cieľom zabezpečiť, aby mali všetci rovnakú možnosť uplatniť svoje volebné právo.
V komunálnych voľbách si volíme zástupcov do orgánov samosprávy, teda starostov, primátorov, županov a poslancov do miestnych, obecných, mestských a krajských zastupiteľstiev. Títo zástupcovia rozhodujú o dôležitých otázkach týkajúcich sa rozvoja a fungovania našich miest a obcí. V komunálnych voľbách sa bude hlasovať v 2926 slovenských mestách a obciach, vrátane mestských častí, na ktoré sú rozdelené aj Košice. Vo volebnej miestnosti tu dostanete navyše ešte tretí a štvrtý lístok, ktorými môžete voliť starostu, respektíve poslancov mestskej časti, v ktorej bývate.
Právny rámec komunálnych volieb na Slovensku je tvorený viacerými zákonmi, ktoré upravujú rôzne aspekty volebného procesu. Medzi najdôležitejšie patria:
Tieto zákony tvoria rozsiahly právny rámec, ktorý upravuje rôzne aspekty fungovania obcí a ich orgánov, vrátane volieb. Je dôležité, aby sa s nimi oboznámili nielen kandidáti, ale aj voliči, aby mohli kvalifikovane rozhodovať o svojich zástupcoch.
Legislatíva pamätá na špecifické potreby občanov so zdravotným postihnutím a zabezpečuje im určité úľavy a možnosti, ktoré im uľahčujú účasť na voľbách.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre bezplatnú vlakovú dopravu ZŤP
Volič so zdravotným postihnutím má právo na asistenta, ktorý mu pomôže pri hlasovaní. Asistentom môže byť blízka osoba alebo osoba určená volebnou komisiou. Je dôležité, aby asistent bol osobou, ktorej volič dôveruje a ktorá mu pomôže uplatniť jeho volebné právo podľa jeho vôle.
Ak sa volič so zdravotným postihnutím nemôže dostaviť do volebnej miestnosti, môže požiadať o hlasovanie mimo volebnej miestnosti. V takom prípade volebná komisia príde s prenosnou volebnou urnou priamo k voličovi domov. Túto možnosť je potrebné vopred nahlásiť volebnej komisii.
Zabezpečenie bezbariérového prístupu do volebných miestností je kľúčové pre umožnenie účasti na voľbách pre občanov s obmedzenou mobilitou. Volebné miestnosti by mali byť prístupné pre vozíčkarov a osoby s inými pohybovými ťažkosťami. Ak volebná miestnosť nie je bezbariérová, je potrebné zabezpečiť alternatívne riešenie, napríklad hlasovanie pred budovou alebo v jej blízkosti.
Dôležité je, aby boli informácie o voľbách dostupné aj pre občanov so zrakovým alebo sluchovým postihnutím. To znamená poskytovať informácie v Braillovom písme, vo zväčšenom formáte, v posunkovom jazyku alebo prostredníctvom audio nahrávok.
Účasť na voľbách je dôležitá pre všetkých občanov, vrátane občanov so zdravotným postihnutím. Každý hlas má váhu a môže ovplyvniť výsledok volieb. Je dôležité, aby aj hlas občanov so zdravotným postihnutím bol vypočutý a aby sa ich potreby a záujmy zohľadňovali pri rozhodovaní o dôležitých otázkach týkajúcich sa rozvoja a fungovania našich miest a obcí. Práve nadchádzajúce dni, ktoré zostávajú do konania volieb, sú podľa neho rozhodujúcimi pri výbere kandidáta. „V kampaniach sa už využívajú aj negatívne informácie a vyťahujú sa rôzne kauzy na jednotlivých politikov s cieľom potopiť ich.
Prečítajte si tiež: Porovnanie sociálnych systémov v Európe
Na základe výsledkov z volieb do vyšších územných celkov z novembra minulého roka, možno očakávať aj v týchto voľbách vzostup nezávislých kandidátov. Veľkú rolu zohráva pri rozhodovaní aj stranícka príslušnosť. Tú ale na billboardoch či propagačných materiáloch niektorých kandidátov nenájdete. Podľa politológa Vladimíra Bokšu ide o volebnú stratégiu, ktorá pred voľbami nie je novinkou. „Politické strany na Slovensku sú v nedôveryhodnom stave. Každá má za sebou nejakú kauzu a voliči nie sú úplne zorientovaní, ktorý kandidát je pod ktorou stranou. Upozorňuje aj nato, že vyšší počet kandidátov môže u voličov spôsobiť aj vyššiu nerozhodnosť. Pri výbere sa nakoniec rozhodnú na základe sympatií a nie odbornosti daného uchádzača.
Mesto Žiar nad Hronom je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Združuje občanov, ktorí majú na jeho území trvalý pobyt. Mestské zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor mesta zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi mesta na obdobie štyroch rokov. Pôsobnosť mestského zastupiteľstva upravuje zákon o obecnom zriadení. Organizačné otázky a spôsob rokovania mestského zastupiteľstva upravujú organizačný a rokovací poriadok MsZ. Mestské zastupiteľstvo má právomoc schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. Primátor mesta je predstaviteľom mesta a najvyšším výkonným orgánom mesta. Volia ho obyvatelia mesta na štyri roky v priamych voľbách. Primátor mesta je štatutárnym zástupcom vo veciach majetkovo-právnych a v pracovno-právnych vzťahoch zamestnancov mesta, ako aj správnym orgánom v administratívno-právnych vzťahoch (§ 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb.) a v daňových a poplatkových vzťahoch je správcom dane (§ 1a písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.). Podrobne je jeho pôsobnosť upravená Zákonom o obecnom zriadení, organizačným a rokovacím poriadkom mestského zastupiteľstva. Primátor mesta má jedného zástupcu, ktorého spravidla na celé funkčné obdobie poverí zastupovaním primátora do 60 dní od zloženia sľubu primátora; ak tak neurobí, zástupcu starostu zvolí mestské zastupiteľstvo. Zástupca zastupuje primátora počas jeho neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie v rozsahu určenom primátorom v písomnom poverení. Zverejnenie platu zástupcu primátora mesta podľa § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Z. z. S účinnosťou od 08. septembra 2016 určil primátor mesta MUDr. Podľa § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Z. z. Hlavného kontrolóra volí mestské zastupiteľstvo na 6 rokov. Postavenie a pôsobnosť hlavného kontrolóra upravuje zákon o obecnom zriadení, organizačný a rokovací poriadok mestského zastupiteľstva a mestského úradu. Mestský úrad je výkonným orgánom mestského zastupiteľstva a primátora bez právnej subjektivity. Mestský úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci mestského zastupiteľstva a primátora, ako aj orgánov zriadených mestským zastupiteľstvom. zabezpečuje písomnú agendu všetkých orgánov mesta, t. j. zabezpečuje písomnú agendu všetkých orgánov mestského zastupiteľstva, t. j. Financovanie a hospodárenie mestského úradu tvorí súčasť rozpočtu mesta na príslušný kalendárny rok. Rozpočet mesta musí obsahovať samostatnú položku obsahujúcu rozsah objemu mzdových prostriedkov ako aj rozsah finančných prostriedkov určených na nákup technických prostriedkov. Objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov potrebných na činnosť úradu v príslušnom kalendárnom roku určuje mestské zastupiteľstvo, spravidla najneskôr na svojom prvom zasadnutí v roku. Mestská polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní verejného poriadku mesta, ochrany životného prostredia a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení mesta, z uznesení mestského zastupiteľstva a rozhodnutí primátora mesta. Mestskú políciu vedie náčelník mestskej polície, ktorého na návrh primátora vymenúva a odvoláva mestské zastupiteľstvo. Právomoci mestskej polície sú upravené v zákone o obecnej polícii, č.
Prečítajte si tiež: Využitie edukačných materiálov pre seniorov