
Dedičské konanie je proces, ktorý nastáva po úmrtí osoby a zahŕňa prechod jej majetku a dlhov na dedičov. V praxi sa však môže stať, že sa niektorý z dedičov nehlási, čo môže spôsobiť komplikácie a predĺžiť celý proces. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako postupovať v takýchto situáciách, s ohľadom na slovenskú legislatívu a praktické aspekty dedičského konania.
Po úmrtí osoby (poručiteľa) matrika oznámi úmrtie súdu príslušnému na prerokovanie dedičstva. Súd následne začne konanie aj bez návrhu, ak sa dozvie o úmrtí. Vedením konania poverí notára ako súdneho komisára. Výsledkom konania je spravidla vydanie osvedčenia o dedičstve alebo predloženie návrhu uznesenia na súd.
Slovenská právna úprava zastavenia konania o dedičstve je obsiahnutá v § 187 až 188 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"). Podľa týchto ustanovení súd (resp. notár poverený súdom) konanie o dedičstve zastaví výlučne v prípade, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
Ak sa dedič nehlási, súd má k dispozícii rôzne nástroje na zabezpečenie jeho prítomnosti na pojednávaní. Môže napríklad ukladať poriadkové pokuty. Rovnako môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, rozhodnúť, že bude pojednávať aj v neprítomnosti riadne predvolaného dediča. Podľa staršieho právneho poriadku SR, ktorým bol Občiansky súdny poriadok, dedič svoju neprítomnosť musel ospravedlniť, inak sa konalo bez jeho prítomnosti.
Ak medzi dedičmi nie sú rozpory ohľadom dedenia, môžu splnomocniť jedného z nich na zastupovanie v dedičskom konaní. Splnomocnenie by malo presne vymedziť rozsah zastupovania a spôsob rozhodovania vo veci, najlepšie podľa dedičských podielov.
Prečítajte si tiež: Podrobný postup na získanie preukazu ZŤP
Ak poručiteľ zomrel v Českej republike a bol jej občanom, ČR si môže založiť právomoc konať v dedičskom konaní. V takom prípade sa aplikuje česká právna úprava, konkrétne ustanovenia § 1481 a nasledujúce zákona 89/2012 Sb. a zákon 99/1963 Sb. ČR, ktorý rieši dedičské konanie ako také.
Notár poverený súdom vydá osvedčenie o dedičstve v prípade bezproblémového priebehu, napríklad ak je dedičom jediná osoba, dedičstvo pripadlo štátu, dedičia sa dohodli alebo uzavreli dohodu s veriteľmi o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov. Opravným prostriedkom proti osvedčeniu o dedičstve je žiadosť o pokračovanie v konaní, ktorú môže účastník podať do 15 dní od prevzatia osvedčenia.
Dedičstvo možno odmietnuť ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným na súd. Možno tak urobiť do 30 dní odo dňa, keď dedič dostal oznam o práve dedičstvo odmietnuť. Dedičstvo je potrebné odmietnuť bezvýhradne a bezpodmienečne, pričom nie je prípustné odmietnuť dedičstvo len sčasti. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať.
Ak zosnulý vlastnil nehnuteľnosť, tá je predmetom dedičského konania. V prípade bytu je potrebné oznámiť túto skutočnosť správcovskej spoločnosti, ktorá upraví počet osôb bývajúcich v byte. Je potrebné ustanoviť nového platiteľa elektrickej energie, aby nedošlo k znehodnoteniu nehnuteľnosti.
Je potrebné informovať spoločnosti Slovak Telekom, O2 a Orange o úmrtí zosnulého. V prípade Slovak Telekomu zánik zmluvy nie je sankcionovaný, v O2 zmluva končí dňom úmrtia a v Orange sa zruší bez sankcie po predložení úmrtného listu. Ak mal zosnulý založený účet v banke, je potrebné informovať banku predložením úmrtného listu, čím sa účty zablokujú.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre žiadateľov o invalidný dôchodok
Smrťou dlžníka jeho dlhy nezanikajú, ale stávajú sa predmetom dedičského konania. Dedičia dedia nielen majetok, ale aj dlhy poručiteľa, avšak len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva podľa § 470 Občianskeho zákonníka. V prípade, že dedičstvo je predĺžené (dlhy prevyšujú majetok), zákonný zástupca maloletých dedičov môže dedičstvo odmietnuť.
V dedičskom konaní sú súd a notár povinní zisťovať, aké dlhy mal poručiteľ ku dňu smrti. Veritelia majú možnosť prihlásiť svoje pohľadávky do dedičského konania. Ak niektorý veriteľ svoju pohľadávku neprihlási, dedičia za ňu zodpovedajú len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva.
Ak je dedičstvo predĺžené a nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva. Súd nariadi likvidáciu aj vtedy, ak štát navrhol likvidáciu nepredĺženého dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.
Ak je dom v podielovom spoluvlastníctve, každý spoluvlastník má právo žiadať zrušenie spoluvlastníctva. Ak dohoda so spoluvlastníkmi nie je možná, môžete podať návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Poistné plnenie zo životnej poistky nie je predmetom dedenia, ak zosnulý v zmluve uviedol, komu má byť vyplatená poistná suma v prípade jeho úmrtia.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovský SIPO sprievodca
Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený, zdaniteľným príjmom. Nadobúdanie vlastníctva dedením alebo darovaním je vymedzené ustanoveniami Občianskeho zákonníka.