
Nájom nebytových priestorov predstavuje dôležitý aspekt podnikateľského prostredia. Právna úprava tohto nájmu, ako aj spôsob úhrady nájomného, vrátane platieb v hotovosti, podliehajú špecifickým pravidlám a obmedzeniam. Tento článok sa zameriava na podmienky úhrady nájomného za nebytový priestor v hotovosti, s ohľadom na platnú legislatívu a jej zmeny.
Občiansky zákonník zaraďuje nájom a podnájom nebytových priestorov medzi osobitné prípady nájmu (§ 720 OZ). Jeho vlastná úprava je obsiahnutá v osobitnom zákone, na ktorý odkazuje ustanovenie § 720 OZ, zákone č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 116/1990 Zb. je lex specialis k lex generalis, čo znamená, že ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. sú špeciálne a všeobecnú úpravu možno použiť len v prípade, ak ich osobitný zákon neupravuje. Nájom nebytových priestorov je dočasný a odplatný právny vzťah.
Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov vymedzuje v § 1 pojem "nebytový priestor" ako miestnosti alebo súbory miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. Nebytovými priestormi nie je príslušenstvo bytu, ani spoločné priestory domu definované v zákone č. 182/1993 Z. z. Špecifikom právnej úpravy je, že zákon č. 116/1990 Zb. sa vzťahuje aj na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.
Predpokladom pre vznik nájmu nebytových priestorov je existencia nájomnej zmluvy, pre ktorú zákon č. 116/1990 Zb. ustanovuje obligatórnu písomnú formu a súčasne špecifikuje jej podstatné náležitosti. Ak by zmluva nebola uzavretá písomne, v zmysle § 40 ods. 1 OZ spolu s ust. § 40a OZ by to zakladalo jej absolútnu neplatnosť.
Účastníkmi nájomného vzťahu na strane prenajímateľa sú predovšetkým vlastníci nebytových priestorov, alebo osoby, ktoré vykonávajú právo hospodárenia k nebytovým priestorom vo vlastníctve štátu, príp. subjekty, ktoré vykonávajú tzv. právo správy majetku obce. Nájomcami môžu byť fyzické i právnické osoby, a to tuzemské aj zahraničné.
Prečítajte si tiež: Postupy pri úhrade zdravotnej starostlivosti
Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy sú v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. predmet a účel nájmu, výška a splatnosť nájomného, spôsob platenia nájomného a čas, na ktorý sa zmluva uzatvára (pokiaľ nejde o nájomnú zmluvu uzavretú na dobu neurčitú). Ak je účelom nájmu nebytového priestoru podnikanie nájomcu, odporúča sa zakomponovať do zmluvy aj údaj o predmete podnikania nájomcu.
Zmluvou o nájme nebytového priestoru prenajímateľ prenecháva nájomcovi do odplatného užívania nebytový priestor a nájomca sa zaväzuje za užívanie tohto priestoru prenajímateľovi platiť nájomné, ktoré musí byť upravené všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo podľa dohody zmluvných strán. Pri nájme nebytových priestorov je zmluvným stranám ponechaná voľná dispozícia pre dohodu o termíne splatnosti nájomného a o spôsobe jeho platenia (hotovosť do rúk prenajímateľa, bezhotovostný prevod, potreba vystavenia faktúry a i.). Nájomné sa môže uhrádzať v pravidelne sa opakujúcich termínoch, čo však nevylučuje ani možnosť uhradiť ho jednorazovo hoci na viac rokov vopred. Pokiaľ ide o formu nájomného, tá závisí od dohody zmluvných strán - peňažná forma, alebo naturálna forma.
Ak je nájomca s platením nájomného v omeškaní, prenajímateľ môže nájomcu sankcionovať uplatňovaním nároku na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. Pre tento prípad si zmluvné strany môžu medzi sebou dojednať aj právo odstúpenia od zmluvy o nájme nebytového priestoru.
Prenajímateľovi prislúcha podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. právo zmluvu o nájme nebytového priestoru vypovedať, ak bola uzavretá na určitý čas a nájomca je viac ako jeden mesiac v omeškaní s platením nájomného alebo úhrady za služby spojené s užívaním nebytového priestoru.
Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov diferencuje medzi nájomným a platbami za služby spojenými s nájmom. Je preto vhodné, aby súčasťou zmluvy bolo vymedzenie predmetných služieb spojených s nájmom (úhrada za plyn, elektrickú energiu a pod.), ako aj výška platieb za uvedené služby. Výška nájomného a výška úhrad za služby by mali byť v zmluve uvedené osobitne. Pokiaľ zmluva neobsahuje rozlíšenie nájomného a platieb za služby spojené s užívaním nebytového priestoru, je zo zákona postihnutá absolútnou neplatnosťou.
Prečítajte si tiež: Všetko o úhrade poistenia z výsluhových dôchodkov
Od 1. januára 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Ustanovenie § 4 zákona o obmedzení platieb v hotovosti stanovuje limity na platbu v hotovosti.
Zákon zakazuje platbu v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak sa uskutočňuje medzi podnikateľmi alebo inými právnickými osobami, alebo medzi právnickou osobou a fyzickou osobou nepodnikateľom.
Obmedzenie sa nevzťahuje na platby:
Obmedzenie platieb v hotovosti sa vzťahuje aj na platby vykonané v cudzine, ak súvisia s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky a ak odovzdávajúci alebo príjemca platby má v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.
Ak dôjde k porušeniu zákona zo strany fyzickej osoby - nepodnikateľa, bude jej uložená pokuta za priestupok do 10 000 eur.
Prečítajte si tiež: Platy na Slovensku: Detailná analýza