Ako Zrušiť Vecné Bremeno, Ak Zriaďovateľ Je Nesvojprávny: Komplexný Prehľad

Závet je jednostranný právny úkon, ktorým fyzická osoba (poručiteľ) svojou poslednou vôľou rozhodla učiniť poriadok o svojom majetku pre prípad smrti. Závetom poručiteľ, predpísanou formou, nakladá so svojim majetkom, resp. Pre spísanie platného závetu sa vyžaduje splnenie formálnych aj obsahových náležitostí. Musí byť urobený v predpísanej, zákonom požadovanej forme. Tento článok sa zameriava na komplikovanú problematiku zrušenia vecného bremena v situácii, keď je zriaďovateľ nesvojprávny, pričom sa opiera o platné právne predpisy a súdnu prax.

Úvod do Závetu a Spôsobilosti na Právne Úkony

Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu (§ 37, § 38, § 39, § 40 ods. 1), ako aj osobitné náležitosti požadované ustanoveniami § 476 až § 479 Občianskeho zákonníka. Jednou z podstatných náležitostí závetu je, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Nerešpektovanie tejto požiadavky spôsobuje v zmysle ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatnosť závetu.

Kto Môže Spísať Závet?

Závet môže napísať každá fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Povinnosťou je dovŕšenie pätnásteho roku života. Maloleté osoby, ktoré dovŕšili 15 rokov veku môžu spísať závet iba vo forme notárskej zápisnice. Osoby mladšie ako 15 rokov nemôžu spísať závet, zákon im to neumožňuje. Nemajú na jeho spísanie spôsobilosť. Takisto nie je možné, aby závet spísala osoba, ktorá je úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba konajúca v duševnej poruche.

Pri obmedzenej spôsobilosti na právne úkony, ktorá je obmedzená rozhodnutím súdu, môže dôjsť k napísaniu závetu takouto osobou iba v tom prípade, ak nebola spôsobilosť na tento úkon súdom výslovne vylúčená alebo ak nemožno z rozhodnutia súdu (obsahu výroku) vyvodiť záver o nemožnosti resp. neschopnosti spísania závetu.

Formálne Náležitosti Závetu

Zákon ustanovuje pre spísanie závetu prísne formálne požiadavky (náležitosti), ktorých nesplnenie je sankcionované neplatnosťou závetu.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a invalidný dôchodok

• Písomná forma: Závet musí byť vždy vyhotovený písomne (§ 476 ods.).
• Dátum: V závete sa musí uviesť deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Ak závet neobsahuje presný dátum podpísania, je neplatný (§ 476 ods.). Zákonná požiadavka, aby závet obsahoval dátum jeho podpísania sa pritom vzťahuje na všetky závety bez ohľadu na to, či ide o vlastnoručný závet holografný, o závet alografný alebo pojatý do notárskej zápisnice (uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 5 Cdo 264/2007, zo dňa 25.

Druhy Závetov

Existujú tri základné druhy závetov, ktoré sa líšia spôsobom ich vyhotovenia a požiadavkami na platnosť.

Vlastnoručný (Holografný) Závet

To znamená, že poručiteľ závet vlastnou rukou celý spíše (text závetu) a sám ho i vlastnou rukou podpíše. Môže tak učiniť sám, bez prítomnosti svedkov. Podpis je nutné urobiť tak, aby sa dal identifikovať ako skutočný vlastnoručný podpis poručiteľa. Závet musí vyjadrovať výslovnú vôľu poručiteľa a musí vykazovať charakteristické znaky jeho písma.

Iný ako vlastnoručný (Alografný) Závet

Alografným závetom je závet nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa. Môže byť napísaný strojom, inak mechanicky, inou rukou (inou osobou než poručiteľom). Takto spísaný závet musí byť poručiteľom vlastnoručne podpísaný. Podmienkou je, aby bol prečítaný pred dvomi svedkami súčasne, pred nimi treba výslovne vyhlásiť, že predmetný závet obsahuje výslovnú vôľu poručiteľa a týmito dvomi svedkami musí byť závet i podpísaný. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkonu.

V zmysle posledne citovaného ustanovenia § 476b Občianskeho zákonníka závet možno urobiť aj tak, že ho poručiteľ nenapíše vlastnou rukou, ale musí ho vlastnou rukou podpísať. Závet môže napísať iná osoba ako poručiteľ, alebo môže byť napísaný mechanickými, či v súčasnosti skôr elektronickými prostriedkami, najmä na počítači, ale vytlačený v papierovej podobe. Ide o alografný závet, ktorý musí poručiteľ vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závete tiež podpísať, pričom pri tejto forme závetu svedkovia osvedčujú svojimi podpismi obsah poručiteľovho vyhlásenia a nie obsah závetu. Samozrejme, že aj pre túto formu závetu sa vyžaduje, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 3/2010 zo dňa 28.

Môže nastať prípad, kedy poručiteľ nemôže písať ani čítať, takisto môže ísť o slepé osoby, hluché osoby, ktoré nemôžu čítať ani písať a chcú spísať závet. I v takomto prípade hovoríme o alografnom závete. Nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, avšak nie je ani vlastnoručne podpísaný poručiteľom, ani ním prečítaný pred svedkami. V takýchto prípadoch sa vyžaduje súčasná prítomnosť až troch svedkov. Svedkovia, samozrejme, musia byť spôsobilí na svedecký úkon, tak ako pri alografnom závete spísanom poručiteľom, ktorý sa vie a môže vlastnoručne podpísať. Závet, listina, musí byť prečítaná pred tromi svedkami súčasne, nie každému svedkovi zvlášť. Svedkovia závet musia podpísať. Poručiteľ musí pred svedkami vyjadriť, že ide o jeho výslovnú poslednú vôľu. Predmetné sa v závete uvedie. Takisto i fakt, že poručiteľ nemôže písať a čítať, a že závet bol prečítaný pred svedkami. Uvedie sa, kto závet prečítal, kto závet napísal a akým spôsobom poručiteľ vyjadril svoju výslovnú poslednú vôľu (napr. kývnutím hlavy, zdvihnutím ruky…). Ten, kto závet napísal, nemôže ho zároveň i predčítať, teda pisateľ nemôže byť zároveň i predčitateľom.

Prečítajte si tiež: Zmeny v doplnkovom dôchodkovom sporení

• Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
• V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal, kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu.

Závet vo Forme Notárskej Zápisnice

Tretím spôsobom ako spísať, či zriadiť závet, je notárska zápisnica. Ktokoľvek môže navštíviť notára a do notárskej zápisnice vyjadriť svoju výslovnú poslednú vôľu. Táto forma závetu má výhodu v tom, že je spísaná kvalifikovaným notárom a eliminuje tak v čo najväčšej miere možnosť napadnutia neplatnosti závetu pred súdom. Náležitosti tejto formy spísania závetu upravujú predpisy o notárskom konaní.

Dedičia a Testamentárna Sloboda

Dedičom môže byť ako fyzická, tak i právnická osoba alebo štát. Štátu pripadne dedičstvo v prípade, ak ho nenadobudne žiaden dedič. Takéto dedičstvo sa nazýva odúmrť (hereditas caduca). Takto nadobudnuté, resp. pripadnuté dedičstvo nemôže štát odmietnuť. V prípade závetu je určenie dediča, dedičov essentialia negotii, teda nevyhnutnou obsahovou náležitosťou závetu. Pri fyzických osobách treba mať na zreteli a vziať do úvahy i ustanovenia o dedičskej nespôsobilosti. Nededí totiž ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom, rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičská nespôsobilosť stráca opodstatnenie v prípadoch, ak poručiteľ takéto konanie odpustil a vzal „nehodných" dedičov na milosť. Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom, rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle.

Obmedzenia Testamentárnej Slobody

Poručiteľ má pri spísaní závetu zásadnú voľnosť, disponuje testamentárnou slobodou. Túto voľnosť, či slobodu však zákon v určitom zmysle obmedzuje a to v prospech tzv. neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Jedná sa najmä o ochranu maloletých potomkov, ktorým sa musí zo zákona dostať po smrti poručiteľa aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletým potomkom sa musí zo zákona dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich zákonného dedičského podielu. Nie je tomu tak, ak poručiteľ neopomenuteľných dedičov vydedil. Vydediť potomkov môže poručiteľ iba zo zákonne ustanovených dôvodov, ktoré sú uvedené v § 469a OZ. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Ďalším obligatórnym znakom obsahu závetu je určenie majetku, ktorý je predmetom dedenia zo závetu. Určenie podielov nie je nevyhnutne náležitosťou závetu. Ak nie sú podiely viacerých dedičov určené, platí, že podiely sú rovnaké. V závete možno určiť i konkrétne práva alebo veci, ktoré majú dedičia po smrti poručiteľa nadobudnúť.

• V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť.

Poručiteľ pri spísaní závetu nemôže uvádzať žiadne podmienky, príkazy dedičom ohľadom nakladania s dedičstvom, použitia dedičstva, či povinnosť strpieť niečo, vykonať niečo, alebo i určenie času na prevzatie dedičstva a pod. Takéto podmienky, či príkazy pripojené k závetu sú irelevantné a nemajú právne následky. Ak by však závet takéto podmienky či príkazy obsahoval, nie je závet ako celok neplatný. Neberú sa do úvahy (teda sú neplatné) iba podmienky, či príkazy. Výnimkou zo zákona je iba príkaz poručiteľa na započítanie do dedičského podielu to, čo za života poručiteľa dedič od neho dostal bezplatne, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca odstránením príspevkov na Instagrame

Podľa zákona môže poručiteľ závetom zriadiť nadáciu (fond). Ide o zriadenie právnickej osoby, ktorej podstatou je majetok určený na verejnoprospešné ciele.

Zrušenie Závetu

Vzhľadom k tomu, že spísanie závetu je slobodným prejavom vôle poručiteľa, ktorý uskutočňuje ešte za svojho života, táto vôľa poručiteľa sa môže v priebehu jeho života meniť. Odvolanie závetu musí zodpovedať tým istým prísnym formálnym náležitostiam, ktoré sa vyžadujú na jeho platnosť. Musí ísť o výslovný prejav vôle poručiteľa. Nie je však potrebné, aby odvolanie závetu malo takú istú formu, v akej bol spísaný. Napr. ak bol závet spísaný formou notárskej zápisnice, nemusí byť odvolaný formou notárskej zápisnice. Možno ho odvolať listinou, ktorú vlastnoručne poručiteľ napíše, podpíše a ktorá obsahuje deň, mesiac a rok podpísania. Možno odvolať i len časť závetu, ide o tzv. čiastočné odvolanie závetu.

Závet je možné zrušiť i neskoršie napísaným platným závetom. Takisto sa nevyžaduje, aby neskôr napísaný závet bol spísaný takou istou formou, ako bol spísaný predchádzajúci závet. Dôležité je iba to, aby neskôr napísaný závet bol platný. Takto neskôr spísaný závet zrušuje skôr spísaný závet, pokiaľ popri ňom nemôže svojim obsahom obstáť. Nevylučuje sa však, že v prvom závete nie sú vysporiadané majetky, či veci, práva, ktoré sú vysporiadané v druhom, neskoršom závete.

Najjednoduchším spôsobom zrušenia závetu je zničenie, roztrhanie listiny, teda závetu.

• Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu.

Praktické Aspekty a Odporúčania

Ak sa chcete vyhnúť rodinným hádkam, najlepším spôsobom ako tak učiniť, je vysporiadanie si svojich majetkových pomerov ešte počas života a to práve spísaním, či zriadením závetu. A aby nevznikli pochybnosti s platnosťou závetu, najrozumnejšie je zriadiť ho formou notárskej zápisnice u kvalifikovaného notára. JUDr.

Vecné Bremeno a Nesvojprávnosť Zriaďovateľa

Situácia, keď je zriaďovateľ vecného bremena nesvojprávny, prináša špecifické právne výzvy. Nesvojprávnosť obmedzuje alebo úplne vylučuje spôsobilosť osoby na právne úkony, čo má zásadný vplyv na možnosť zrušenia vecného bremena.

Čo je Vecné Bremeno?

Vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech iného (oprávneného). Môže spočívať v povinnosti niečo strpieť (napr. prechod cez pozemok), niečoho sa zdržať (napr. nestavať na pozemku) alebo niečo konať (napr. udržiavať studňu). Vecné bremená sú upravené v Občianskom zákonníku.

Nesvojprávnosť Zriaďovateľa

Ak je zriaďovateľ vecného bremena nesvojprávny, jeho právne úkony sú obmedzené alebo vylúčené. Záleží na rozsahu nesvojprávnosti, ako ju určil súd. Ak je osoba úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony, nemôže platne zriadiť ani zrušiť vecné bremeno. V takom prípade koná za ňu opatrovník.

Zrušenie Vecného Bremena pri Nesvojprávnosti

Zrušenie vecného bremena, ak je zriaďovateľ nesvojprávny, je možné len prostredníctvom opatrovníka, ktorý koná v mene nesvojprávnej osoby. Opatrovník však nemôže konať ľubovoľne. Na zrušenie vecného bremena potrebuje súhlas súdu, pretože ide o nakladanie s majetkom nesvojprávnej osoby. Súd bude skúmať, či je zrušenie vecného bremena v záujme nesvojprávnej osoby.

Dôvody na Zrušenie Vecného Bremena

Dôvody na zrušenie vecného bremena môžu byť rôzne. Napríklad:

• Zánik vecného bremena: Vecné bremeno zaniká, ak nastane skutočnosť, s ktorou zákon spája jeho zánik (napr. smrť oprávneného pri bremene viazanom na osobu).
• Dohoda: Vlastník nehnuteľnosti a oprávnený sa dohodnú na zrušení vecného bremena.
• Rozhodnutie súdu: Súd môže na návrh vlastníka nehnuteľnosti zrušiť vecné bremeno, ak nastala podstatná zmena pomerov a vecné bremeno stratilo pre oprávneného význam alebo sa stalo pre vlastníka nehnuteľnosti neprimerane zaťažujúce.

Postup Zrušenia Vecného Bremena

1. Návrh opatrovníka: Opatrovník nesvojprávneho zriaďovateľa podá návrh na súd o udelenie súhlasu na zrušenie vecného bremena.
2. Súhlas súdu: Súd preskúma návrh a ak zistí, že zrušenie je v záujme nesvojprávnej osoby, udelí súhlas.
3. Dohoda alebo súdne rozhodnutie: Na základe súhlasu súdu môže opatrovník uzavrieť dohodu o zrušení vecného bremena s oprávneným. Ak dohoda nie je možná, môže súd na návrh vlastníka nehnuteľnosti rozhodnúť o zrušení vecného bremena.
4. Zápis do katastra nehnuteľností: Zrušenie vecného bremena sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Problémy a Výzvy

Zrušenie vecného bremena pri nesvojprávnosti zriaďovateľa môže byť komplikované a zdĺhavé. Súd musí dôkladne preskúmať všetky okolnosti prípadu a zabezpečiť, aby boli chránené záujmy nesvojprávnej osoby. Môže sa stať, že súd súhlas so zrušením neudelí, ak zistí, že by to bolo v rozpore so záujmami nesvojprávnej osoby.

tags: #ako #zrušiť #vecné #bremeno #ak #zriaďovateľ