Starostlivosť o umierajúcich: Paliatívna starostlivosť ako cesta k dôstojnému koncu života

Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života. Každoročne na svete zomierajú desiatky miliónov ľudí, od novorodencov po seniorov. Príčiny smrti sú rôznorodé - akútne ochorenia, nehody, vojnové udalosti, chronické choroby alebo postupný úpadok fyzickej kondície v starobe. Zomrieť musíme všetci. Práve pri umierajúcich pacientoch, ktorým už nemožno pomôcť a ktorým vyhasla posledná iskierka nádeje, môže byť riešením hospicová a paliatívna starostlivosť.

Úvod do paliatívnej a hospicovej starostlivosti

Paliatívna a hospicová starostlivosť rešpektuje individualitu každého človeka. Hospicová starostlivosť pomáha žiť umierajúcemu čo najlepšie až do poslednej chvíle. Neberie chorému nádej, naopak, pomáha mu hľadať zmysel života a uvedomiť si, kde je užitočný. Cieľom tohto článku je poukázať na potrebu celostného prístupu k starostlivosti o terminálne chorých a zomierajúcich, s dôrazom na zachovanie etiky života, ich práv, potrieb a rešpektovanie ich dôstojnosti.

Význam paliatívnej a hospicovej starostlivosti

Starostlivosť o terminálne chorých nie je jednoduchá, či už sa vykonáva doma, na oddelení paliatívnej starostlivosti alebo v hospici. Najdôležitejší je humánny, eticko-morálny prístup v rámci ľudskej etiky a morálky. Stretnutie so smrťou je náročné, najmä pre nepripravených. Preto je dôležité hľadať nové a účinné spôsoby, ako zmierniť utrpenie a pomôcť prekonať strach zo smrti. V súčasnosti sa ako najlepšie riešenie javí paliatívna a hospicová starostlivosť, ktorej súčasťou musí byť etika života.

Ideálna je domáca starostlivosť, no nie vždy je to možné. Ak sa rodina nemôže o chorého postarať, paliatívna a hospicová starostlivosť v špecializovaných zariadeniach je vhodnou alternatívou. Zriaďovanie zariadení paliatívnej a hospicovej starostlivosti často stagnuje. Je dôležité informovať o zmysle a úlohe týchto zariadení, pretože poskytujú klientom a ich rodinám úctu, záujem a dôstojnosť. Starostlivosť o terminálne chorých obohacuje aj samotných opatrovateľov.

Otázky konca života zaujímali človeka od nepamäti. Starosť o dobrú smrť a život po smrti riešili už najstaršie ľudské spoločenstvá. Starosť o dobrú smrť sa objavuje zároveň so starosťou o dobrý a úspešný život, s hľadaním zmyslu života, spokojnosťou a šťastím. Už v minulosti, v období po vojne, boli známe praktiky starostlivosti o chorých a zomierajúcich v nemocničných zariadeniach, tzv. ústavná starostlivosť. V týchto zariadeniach často zomierali ľudia osamelí, bez blízkych, či dokonca bez dôstojnosti. Medicínske hľadisko bolo dôležité, ale absentovala emocionálna podpora, posilňovanie sociálneho statusu chorého, či psychologická pomoc. Je pozitívne, že v dnešnej dobe sa venuje pozornosť paliatívnej a hospicovej starostlivosti, s dôrazom na dôstojnosť človeka aj v čase umierania.

Prečítajte si tiež: Majetok pri rozvode na Slovensku

Paliatívna starostlivosť: Zmierňovanie utrpenia a zlepšovanie kvality života

Oblasť paliatívnej starostlivosti, ktorá sa zaoberá záverečnou fázou ľudského života, je v súčasnosti vnímaná ako vzmáhajúci sa úsek sociálnej práce. Paliatívna starostlivosť je špeciálny druh zdravotníckej (nemocničnej aj ambulantnej) starostlivosti o chorých v pokročilom štádiu ochorenia, keď bola stanovená diagnóza, vyčerpaná kauzálna liečba a uplatňuje sa iba liečba zmierňujúca príznaky. Paliatívna starostlivosť sa zameriava na komfort jednotlivca s dôrazom na medicínskom modeli, často začína a niekedy aj zotrváva v zariadení akútnej starostlivosti. Je to aktívna, celková starostlivosť o pacientov v čase, keď ich choroba nereaguje na ďalšiu liečbu. Cieľom liečby a starostlivosti je kvalita ich života.

Paliatívna starostlivosť nie je iba starostlivosťou v terminálnom štádiu. Je určená veľkej skupine klientov, ktorí trpia na následky malígneho ochorenia. Je poskytovaná súčasne s aktívnou protinádorovou liečbou, alebo môže byť poskytovaná samostatne. Jej cieľom nie je len zmiernenie bolesti, či stabilizácia zdravotného stavu, ale ide tu najmä o zlepšenie možnej kvality života klienta až do jeho smrti, kde veľkú rolu zohráva humánny „etický“ prístup.

Hospicová starostlivosť: Sprevádzanie a podpora v posledných chvíľach

Hospicová starostlivosť je ponímaná v rámci všeobecných princípov podobne ako paliatívna starostlivosť. Rozdiely možno pozorovať v komplexnosti vnímania potrieb umierajúceho. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je hospicová starostlivosť „integrovaná forma zdravotnej, sociálnej a psychologickej starostlivosti, poskytovaná klientom všetkých indikačných, diagnostických a vekových skupín, u ktorých je prognózou ošetrujúceho lekára predpokladaná dĺžka života v rozsahu menej ako šesť mesiacov.“ V rámci hospicovej starostlivosti sa poskytuje iba paliatívna liečba. Cieľom hospicovej starostlivosti je sprevádzať ťažko chorých na poslednom úseku ich života a pomáhať aj ich príbuzným znášať ťažké chvíle lúčenia.

Hospic nie je dom smrti, ale miesto, kde sa uskutočňuje paliatívna a hospicová starostlivosť. Myšlienka hospicu vychádza z úcty k životu a z úcty k človeku, ktoré sa stotožňuje s etikou života a jej princípmi. Bez ohľadu na to, kde je hospicová alebo paliatívna starostlivosť poskytovaná, vždy je dôležité, aby starostlivosť bola komplexná, aby boli uspokojované všetky potreby klienta. Túto komplexnú starostlivosť nie je možné poskytovať bez uplatňovania tzv. holistického prístupu. Ide o filozofiu, ktorá je uplatňovaná v starostlivosti o zomierajúceho človeka v paliatívnej starostlivosti. Jedná sa o komplexnú starostlivosť o človeka v chápaní jeho bio-psycho-sociálnej jednoty. Táto starostlivosť nezahŕňa iba starostlivosť o pacienta, ale aj o jeho rodinu, ich vzájomné vzťahy, potreby a problémy. Je to starostlivosť, ktorá rešpektuje potreby tela, mysle i ducha. Právo človeka na dôstojnú smrť je základom etických princípov, ktoré nikto nemôže spochybňovať. Každý človek je jedinečnou osobnosťou líšiacou sa od druhých ľudí v jednotlivých charakteristikách, stránkach, zložkách, ako aj v štruktúrach svojej osobnosti.

Etika života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti

Problematika etiky života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti jedinca patrí v súčasnosti k najdiskutovanejším otázkam dnešnej spoločnosti. Je často stotožňovaná so životom rôznych ľudí, je vďačným námetom pre médiá, ale predovšetkým je sociálnou realitou života každého jedného človeka. „Z charakteru a z úloh života, ako aj zo vzťahu človeka k nemu, sa odôvodňujú najvyššie princípy etiky života, ktorým je súhlasný postoj k životu, úcta k životu a posledným princípom je láska k životu“. Pritom pod etickým princípom rozumieme základné východisko i zásadu, z ktorého odvodzujeme etické zákony a etické normy, ktoré sa v paliatívnej a hospicovej starostlivosti vyžadujú. Všetky tieto princípy predpokladajú hodnotu ľudského života a jeho transcendentný rozmer siahajúci až k božskej Transcendencii.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca rozdelením majetku

Súhlasný postoj k životu

Vyplýva zo základného pozitívneho práva a vzťahu človeka k životu, v ktorom človek život apriórne nezavrhuje, ale naopak sa životu bytostne otvára i napriek všetkým nástrahám a prekážkam neraz spojených s utrpením, ktoré prichádza z rôznych strán.

Úcta k životu

Charakteristická bázeň pred životom. Život nemožno obmedzovať na prosté vegetovanie, ale treba ho skvalitniť, lebo úcta k životu sa prejavuje uznávaním úspechu všetkých bytostí, ku ktorému tiež patria aj rôznorodé dobrá. A to sa vzťahuje na všetkých ľudí, bez ohľadu na to, či sú chorý alebo zdravý.

Láska k životu

Keďže život pochádza od Boha, je aj on hodný lásky, lebo „jeho najzákladnejším atribútom je láska“. V takomto porozumení sa Boh odkrýva v našej mysli a nášmu srdcu ako trojpersonálna absolútna láska s plnosťou božského Života. Tento život Trojice je paradigmou všetkých ostatných oblastí života, ktoré sú ako všetko, čo existuje mimo Boha. Život ako stvorenstvo je základná podobnosť s Bohom v láske, z ktorého vyplýva objektívna, ontologická hodnota života. A preto „láska k životu sa v tomto porozumení stáva zjednocujúcim činiteľom života, ktorý mobilizuje človeka k etickému konaniu“.

Etika života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti nadobúda zásadnú dôležitosť koordinovať etické postoje a vzájomné spolužitie podľa overených princípov spoločného dobra, solidarity a subsidiarity pre všetkých. Etickosť „života“ nadväzuje na morálnu skúsenosť, ktorá je závislá od formovania svedomia v súlade s poznaním, slobodou a najmä zodpovednosťou. Etika života by sa mala v úzkej súvislostí a nadväznosti na morálnu filozofiu zamerať na zmenu mentality, na reformu výrobných štruktúr v súlade s právom, na reformu výchovy s cieľom vytvárať kultúru pokoja a lásky v planetárnom zmysle, na oživenie solidarity medzi všetkými ľuďmi v spoločnosti. V takomto plnení bude etika rozvíjať a aplikovať v praxi zásady a princípy všetkých oblastí etiky života a osobitne ľudského života.

Každý človek je originál a jedinečná je aj každá jednotlivá situácia, každá chvíľa aj každý okamih, ktorý prežije. Nikto si nemôže dopredu napísať scenár svojho života a už vôbec to nemôže zaňho urobiť niekto iný, pretože nikto nevie, čo ho čaká. Isté je len jedno, smrť neminie ani jedného z nás. Existujú však veľké rozdiely v zomieraní. Tak, ako každé ľudské bytie je jedinečné, i jeho ukončenie má milióny podôb. Práve pri umierajúcich pacientoch, ktorým nemožno pomôcť, ktorým vyhasla posledná iskierka nádeje a sami to prežívajú ťažko, môže byť riešením hospicová a paliatívna starostlivosť.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Ťažko chorý či zomierajúci človek potrebuje iné, 'ľudskejšie' prostredie, než aké poskytujú bežné nemocnice. Prostredie, v ktorom neplatí prísny režim a presne stanovený program. Celkový prístup k chorému musí byť citlivejší, zohľadňujúci jeho fyzický a hlavne psychický stav. Práve takýto prístup poskytuje hospicová paliatívna starostlivosť, kde veľkú úlohu zohráva etika života a jej princípy. Práve preto, by sme mali venovať väčšiu pozornosť tomuto poslednému úseku života.

Včasná paliatívna starostlivosť: Nový paradigmatický model

Paliatívna starostlivosť bola po stáročia realizovaná ako neformálna činnosť a až v dvadsiatom storočí získala štatút špeciálnej činnosti. Dopyt po odborníkoch paliatívnej starostlivosti neustále rastie, pretože bolo preukázané, že paliatívna starostlivosť jednoznačne zlepšuje kvalitu života umierajúcich. Súčasná paliatívna starostlivosť však trpí problémom identity. Napríklad, 70% Američanov sa označuje za jedincov, ktorí vôbec nie sú informovaní o paliatívnej starostlivosti a mylne ju spájajú s úplným koncom ľudského života.

Je dôležité zabezpečiť, aby pacienti dostávali tú najlepšiu starostlivosť po celú dobu trajektórie ich ochorenia, pričom paliatívna starostlivosť by sa mala začínať spolu so štandardnou starostlivosťou u pacientov s vážnymi, život ohrozujúcimi ochoreniami. Široká verejnosť však musí pochopiť základné rozdiely medzi paliatívnou starostlivosťou a starostlivosťou hospicovou.

Paliatívna medicína je koncepčný systém alebo taktika liečby v rámci nevyliečiteľných ochorení. Paliatívna starostlivosť je celková liečba tých jedincov, u ktorých ochorenie nereaguje na klasickú kuratívnu starostlivosť. Objektom paliatívnej starostlivosti sa tak stávajú chorí jedinci, ktorí sa nachádzajú v predterminálnom štádiu svojho ochorenia a paliatívnu starostlivosť podstupujú za účelom predĺženia a zlepšenia kvality svojho života.

Paliatívna starostlivosť má tri formy:

• Kontinuálnu: Robenú v predterminálnom štádiu.
• Terminálnu: Realizovanú v terminálnom štádiu, ktorá môže prejsť v kvalitu hospicovú.
• Hospicovú: Vykonávanú len v terminálnom štádiu na žiadosť chorého.

Hospicová starostlivosť je filozofia s programom definovanej starostlivosti zameraným na skupinu nevyliečiteľne chorých v štádiu zomierania a na ich rodiny, najbližších aj v období post finem. Základný rozdiel spočíva v tom, že paliatívnu starostlivosť si vyžadujú všetci chronicky chorí a teda aj zomierajúci a vykonáva sa predovšetkým v zdravotníckych zariadeniach. Hospicová starostlivosť je na strane druhej vyhradená len pre zomierajúcich s ohraničenou dobou života.

Hospicová starostlivosť je výhradne pre pacientov, ktorí sú ochotní vzdať sa liečebných procedúr a ktorí majú lekárom odhadnutú dobu prežitia 6 mesiacov. Naproti tomu paliatívna starostlivosť nie je obmedzená odhadom dĺžky života lekárom alebo pacientovým presvedčením, týkajúcim sa preferencie pre liečbu liekmi alebo vykonávaním iných liečebných postupov. Paliatívna starostlivosť je vhodná v každom veku a v ktorejkoľvek fáze vážnej choroby, pričom môže byť poskytovaná spolu s kuratívnu liečbou.

Aj keď existujú výrazné rozdiely medzi hospicovou starostlivosťou a paliatívnou starostlivosťou, najmä pre obmedzenia týkajúce sa prognózy a využitia liečebných terapií, väčšina paliatívnej starostlivosti je v súčasnej dobe k dispozícii na konci života. Takto vnímaná asociácia paliatívnej starostlivosti so smrťou viedla verejnosť k marginalizácii samotnej paliatívnej starostlivosti.

Paliatívna starostlivosť zahŕňa posúdenie a liečbu symptómov; podporu rozhodovania a pomoc v zodpovedajúcej liečbe v kontexte s cieľmi pacienta a jeho rodiny. Paliatívna starostlivosť je poskytovaná aj v rámci hospicov (tzv. hospicová paliatívna starostlivostť), ale aj mimo nich, kedy hovoríme o tzv. nonhospicovej paliatívnej starostlivosti, ktorá na rozdiel od hospicovej paliatívnej starostlivosti ponúkajú súčasne s predlžujúcim životom aj liečebné terapie pre osoby s vážnou, komplexnou a život ohrozujúcou chorobou. Hospicová paliatívna starostlivosť sa stáva vhodnou vtedy, keď sa pacienti nachádzajú v období niekoľko týždňov až mesiacov pred smrťou.

Podľa najnovších výskumov by paliatívna starostlivosť mala byť rozšírená a mala by byť súčasťou liečby aj v skorších štádiách choroby, nie iba v štádiu terminálnom. Ako v každom lekárskom odbore, niektoré základné prvky paliatívnej starostlivosti vyžadujú určité špeciálne zručnosti, ktoré sú čoraz zložitejšie a vyžadujú roky tréningu, učenia sa a praktického aplikovania. Ide predovšetkým o vedenie rodinných stretnutí, adresné a cielené poskytovanie techník na znižovanie existenciálnej úzkosti, ale i zvládanie komunikácie.

V súčasnom období, keď je paliatívna starostlivosť uznaná ako špecializovaná činnosť, zdá sa optimálnym riešením aby sme vychovávali špecialistov, ktorí budú rozhodovať o všetkých aspektoch paliatívnej starostlivosti, no tento model má aj negatívny podtón. Po prvé, rastúci dopyt po paliatívnej starostlivosti môže predbehnúť ponuku poskytovateľov. Po druhé, mnoho prvkov paliatívnej starostlivosti môže byť realizovaných už existujúcimi odborníkmi alebo dokonca aj všeobecnými lekármi, bez ohľadu na disciplínu; pričom pridanie ďalšieho špeciálneho tímu, ktorý rieši všetky utrpenia spojené s umieraním môže neúmyselne narušiť existujúce terapeutické vzťahy. Po tretie, ak špecialisti paliatívnej starostlivosti prevezmú všetky úlohy paliatívnej starostlivosti, klinickí lekári primárnej starostlivosti a ďalší špecialisti môžu začať veriť, že základné liečenie symptómov a psychosociálna podpora nie je ich povinnosťou, a starostlivosť môže delená.

Paliatívna starostlivosť na Slovensku: Súčasný stav a výzvy

V starostlivosti o terminálne chorých pacientov Slovensko výrazne zaostáva za vyspelým svetom. Paliatívna starostlivosť je na chvoste záujmu zdravotných poisťovní a štátnych inštitúcií. Problémom nie je len dostupnosť, ale aj kvalita a edukácia. Starnúca populácia, nárast onkologických a chronických ochorení v terminálnom štádiu sú výzvy, na ktoré musíme hľadať riešenia s ohľadom na jedno zo základných ľudských práv - na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

V roku 2010 zverejnil The Economist Intelligence Unit medzinárodné hodnotenie starostlivosti o pacientov na konci života. Toto porovnanie zahŕňa aj Slovenskú republiku, ktorá spomedzi 40 sledovaných krajín obsadila nelichotivé 27 miesto. Pri stanovovaní indexu kvality starostlivosti o umierajúcich sa brali do úvahy tieto parametre: kvalita (40%), dostupnosť (25%), vynaložené prostriedky (15%) a celkové zázemie danej problematiky (20%). Slovensko dosiahlo v celkovom hodnotení index 4.2 a zaostalo tak aj medzi krajinami regiónu.

Ministerstvo zdravotníctva vydalo v roku 2006 koncepciu zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti. V nej zadefinovalo základné ciele a štruktúru medicínskeho odboru. Podľa dostupných informácií bolo na Slovensku v roku 2013 7 oddelení paliatívnej medicíny s celkovým počtom 86 postelí a 10 zariadení ústavnej hospicovej starostlivosti s celkovým počtom 169 postelí.

Stanoviť adekvátnu potrebu paliatívnych lôžok je obtiažne. Zohľadniť sa musia demografické a epidemiologické parametre, preferencie pacientov, priemerná doba hospitalizácie a dostupnosť služieb. Viariabilita počtu paliatívnych postelí na 1 milión obyvateľov v Európe je výrazná. Rozdiely sú predovšetkým medzi východnou a západnou Európou. Kým v krajinách západnej Európy je v priemere 31 paliatívnych lôžok na 1 milión obyvateľov, vo východnej Európe je ich len 17. Primeraný fond paliatívnych postelí (v hospicoch a oddeleniach paliatívnej medicíny) sa odhaduje na 50-75 miest na 1 milión obyvateľov.

Podľa vyjadrenia hlavnej odborníčky na paliatívnu medicínu - MUDr. Križanovej, v súčasnosti na Slovensku pôsobí len 7 lekárov s atestáciou v odbore paliatívna medicína. Podľa vyjadrenia doktorky Križanovej sú platby zdravotných poisťovní za špecializovanú paliatívnu starostlivosť v nemocniciach obmedzené a nepokrývajú vynaložené náklady. Financovanie špecializovaných hospicových zariadení je v porovnaní s nemocnicami ešte viac limitované a približne 60 - 70 % nákladov sa musí hradiť z alternatívnych zdrojov. Veľkú časť nákladov si pacienti musia platiť sami (12-20 € za jeden deň).

Paliatívna medicína sa na Slovensku študuje na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave a na Lekárskej fakulte v Martine ako nadstavba na špecializáciu v oboroch vnútorné lekárstvo, klinická onkológia, pediatria, geriatria, anesteziológia a resuscitácia a všeobecné lekárstvo. Vzdelávanie trvá tri roky. Rovnako je súčasťou postgraduálnej prípravy pre onkológov, geriatrov a internistov na Univerzite Komenského a Slovenskej zdravotnickej univerzite v Bratislave. Záujem o odbor paliatívna medicína je veľmi nízky. Na slovenských lekárskych fakultách neexistuje pregraduálna príprava medikov.

Lôžková starostlivosť o dlhodobo chorých pacientov je na Slovensku tradične poskytovaná oddeleniami pre dlhodobo chorých. Vo väčšine vyspelých krajín nie sú chronické lôžka súčasťou źdravotníckych zariadení poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť. Na Slovensku bolo v roku 2013 56 oddelení pre dlhodobo chorých s celkovou kapacitou 1894 postelí.

Národné centrum zdravotníckych informácií evidovalo v roku 2013 15 zariadení poskytujúcich mobilné hospicové služby umožňujúce starostlivosť o umierajúcich v domácom prostredí. Ich rovnomenrná dostupnosť na celom území Slovenska nie je zabezpečená. O detských zomierajúcich pacientov sa stará mobilný hospic Plamienok v Stupave, a Svetielko nádeje v Banskej Bystrici a Košiciach.

Návrh potrebných opatrení na zlepšenie starostlivosti o pacientov na konci života

Paliatívna starostlivosť o pacientov na konci života sa nesmie vnímať ako nadštandard. Je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o pacienta. Dôstojné zaobchádzanie s akcentom na kvalitu života, cielená symptomatická terapia a holistický prístup k potrebám patrí k základným právam pacienta. Je našou povinnosťou takýto systém starostlivosti zabezpečiť.

1. Zadefinovať nárok pacientov na bezplatnú hospicovú starostlivosť v rozsahu maximálne tri mesiace.
2. Zadefinovať kritériá na prijatie do hospicového zariadenia.
3. Zabezpečiť štandardy základnej paliatívnej starostlivosti pre zomierajúcich v ústavných zariadeniach.

Rôzne formy paliatívnej starostlivosti

Paliatívna starostlivosť sa poskytuje človeku, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou v pokročilom alebo terminálnom štádiu. Ambulantná paliatívna starostlivosť v podobe domácej starostlivosti (návštevná služba vykonávaná tzv. mobilným hospicom) je ideálnou formou starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov za podmienok, že ich zdravotný stav je stabilizovaný, symptómy ochorenia pod kontrolou, pacient má rodinné zázemie a domáca starostlivosť je dostupná.

Ambulantnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú mobilné hospice ako návštevnú službu lekára, sestry a podľa potreby ďalších zdravotníckych pracovníkov hospicu v domácom prostredí pacienta.

Ústavnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú hospice ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Optimálny počet postelí v hospici je 20. Súčasťou hospicu môže byť stacionár paliatívnej starostlivosti, mobilný hospic, ambulancia paliatívnej medicíny, alebo iné ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti.

Ústavnú paliatívnu starostlivosť vykonávajú aj oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach. Optimálny počet postelí je 10 až 20, pričom sa odporúčajú jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami. Prijatie na oddelenie sa dohovorí obvyklým spôsobom konzília medzi primármi jednotlivých oddelení, pričom dôraz sa kladie na neodkladnosť liečby bolesti a iných príznakov ochorenia alebo závažných psychosociálnych ťažkostí.

K ústavnej zdravotnej starostlivosti patria aj jednotky paliatívnej medicíny, zriaďované pri geriatrických, iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Predstavujú samostatnú jednotku pozostávajúcu z 2 až 3 jednoposteľových izieb, určenú pre pacientov vyžadujúcich paliatívnu starostlivosť.

Demografické zmeny a ich dopad na paliatívnu starostlivosť

Starnutie obyvateľstva je dlhodobým globálnym trendom a Slovenská republika je súčasťou tohto demografického vývoja už niekoľko rokov. Podľa prognóz Eurostatu bude Slovensko starnúť najintenzívnejšie zo všetkých krajín Európskej únie a v priebehu necelých 50 rokov sa Slovensko zmení z jednej z najmladších krajín Európskej únie na jednu z najstarších. Podľa ministerstva zdravotníctva SR je príprava celej spoločnosti na tento stav nedostatočná. Dôsledky tohto trendu majú najväčší dopad na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a na rezort zdravotníctva. Na túto situáciu v blízkej budúcnosti by sa mala spoločnosť pripravovať osobitnými programami zameranými na podporu sociálnej integrácie ľudí vo vyššom veku, programami zameranými na zvyšovanie povedomia o potrebách tejto generácie a na jej ochranu pred nežiaducimi spoločenskými javmi. Tieto programy by mali byť rozpracované až na lokálnu úroveň, keďže individuálne prežívanie jednotlivca sa vždy deje na konkrétnom mieste.

Podľa Komisie sa mimoriadne kriticky a dlhodobo vnímajú aj závažné nedostatky v oblasti zabezpečenia všeobecnej dostupnosti a primeranej kvality zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Tento problém sa prejavuje ešte naliehavejšie v prípade osôb zo zraniteľných a znevýhodnených skupín obyvateľstva. Vo vzťahu k systému zdravotníctva ide najmä o zdravotne postihnuté, ako aj o dlhodobo, ťažko, nevyliečiteľne či terminálne choré, zomierajúce alebo staršie osamelé osoby a o ľudí, ktorí sa ocitli v neľahkých zdravotných alebo sociálnych situáciách. Ďalej sa prehlbujú dlhodobé problémy nevhodne nastaveného, materiálne a personálne nezaisteného zdravotného a sociálneho systému. Je to aj jeden z dôvodov narastajúcej nedôvery obyvateľstva voči štátnym inštitúciám, ako aj voči celému politickému, sociálnemu a ekonomickému systému.

Hospicová starostlivosť ako súčasť paliatívnej starostlivosti

Osobitnou formou paliatívnej starostlivosti je hospicová starostlivosť. Popri starostlivosti o fyzické zdravie pacienta sa paliatívna, ošetrovateľská a spirituálna starostlivosť usiluje aj o naplnenie jeho psychických, sociálnych a spirituálnych potrieb. Garantuje ťažko chorému kontinuitu primeranej starostlivosti v celom potrebnom rozsahu, plné rešpektovanie jeho ľudskej dôstojnosti a zároveň, podľa konkrétnych možností a potrieb, sprevádzanie aj jeho blízkych a neskôr pozostalých. Je dôležité podporiť a rozšíriť možnosti primeraného informovania širokej verejnosti o problematike paliatívnej, hospicovej a dlhodobej starostlivosti, vrátane podpory vhodne motivovaného dobrovoľníctva a filantropie.

Slovensko čaká v zlepšení a reorganizácii paliatívnej starostlivosti ešte dlhá cesta. Hlavnou úlohou je zabezpečiť jej dostupnosť na celom území Slovenska. Je potrebné vytvoriť sieť paliatívnych pracovísk vrátane mobilných hospicov. Ďalej je potrebné zabezpečiť vzdelávanie dostatočného množstva zdravotníckeho personálu (lekárov aj sestier), ktorý by mal poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s nevyliečiteľným ochorením v pokročilom a terminálnom štádiu. Samozrejme netreba zabudnúť na novelizáciu zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na dlhodobé podceňovanie problematiky paliatívnej starostlivosti, ktorej dôsledky v aktuálnej epidemiologickej situácii spoločnosť pociťuje, stojí za to spomenúť podporu paliatívnej zdravotnej starostlivosti v Hospici Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi.

tags: #starostlivost #o #umierajucich #paliativna #starostlivost