
Otázka hodnotenia doby pred rokom 2007 na dôchodok je komplexná, ovplyvnená rôznymi právnymi predpismi a individuálnymi okolnosťami. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako sa táto doba započítava do doby dôchodkového poistenia a ako ovplyvňuje výšku dôchodku.
Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky zohráva dôležitú úlohu započítanie doby štúdia do doby dôchodkového poistenia, teda odpracovaných rokov. Do 31. decembra 2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To znamenalo, že aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný dôchodok, vypočítaný podľa vtedy platných pravidiel.
Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa tohto zákona doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani SZČO. To znamená, že po roku 2004 sa doba štúdia bežne nezapočítava do doby dôchodkového poistenia.
Pani Alica, narodená v roku 1983, študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007. Z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.
Započítanie štúdia na strednej škole je zložitejšie a závisí od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a následne študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Povinná školská dochádzka bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná.
Prečítajte si tiež: Ako sa hodnotí vojenská služba pri dôchodku
Obdobie od školského roka 1961/1962 do konca školského roka 1977/1978: Účinný bol zákon č. 186/1960 Zb., ktorý stanovoval povinnú školskú dochádzku na deväť rokov. Výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do prvého ročníka pred týmto obdobím.
Obdobie od školského roka 1978/1979 do konca školského roka 1983/1984: Účinný bol zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi a deväťročné školy zanikli 30. júna 1984.
Obdobie od školského roka 1984/1985 do konca školského roka 2007/2008: Účinný bol zákon č. 29/1984 Zb., ktorý stanovoval povinnú školskú dochádzku na desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
Obdobie od školského roka 1990/1991: Po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb. sa situácia zmenila. Občania narodení po 31. auguste 1982 končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy a nemusia preukazovať dátum jej skončenia.
Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia, v závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ZŤP
Zákon o sociálnom poistení používa tzv. "techniku" osobného vymeriavacieho základu poistenca. Podľa § 62 ods. 1 zákona, osobný vymeriavací základ poistenca, v prípade zamestnanca, je zjednodušene povedané jeho hrubá mzda, ktorú dosiahol v danom roku.
Osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 sa prepočítava z hrubej mzdy.
Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 sa prepočítava z hrubej mzdy.
Poznámka: Ak zamestnávateľ neodviedol poistné za zamestnanca, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.
Pri výpočte dôchodku sa používa aj všeobecný vymeriavací základ, ktorý predstavuje priemernú mzdu v hospodárstve za daný rok. Pri výpočte dôchodku nie je známy všeobecný vymeriavací základ za rok, v ktorom poistenec "odchádza do dôchodku".
Prečítajte si tiež: Výhody pre slovenských dôchodcov
Podľa § 66 ods. 6 zákona, obdobne aj osobný mzdový bod za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok sa vypočíta tak, že sa vydelí osobný vymeriavací základ za predposledný rok dôchodkového poistenia a všeobecný vymeriavací základ zistený za dva kalendárne roky dozadu.
Pán Alojz má nárok na starobný dôchodok od 14. novembra 2023. V roku 2022 dosiahol osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 15 000 €. V roku 2023 dosiahol osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 14 500 €.
Princíp solidarity sa pri výpočte dôchodku prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3 (§ 62 ods. 4 zákona).
Pani Agnesa dosiahla v roku 2021 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 45 000 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2021 bol 14 532 €. Výpočet: 45 000 € / 14 532 € = 3,0967 … Jej osobný mzdový bod za rok 2021 bude znížený na hodnotu 3.
Podľa § 138 ods. 1 zákona, štát platí poistné na dôchodkové poistenie za určité osoby, napríklad za osoby, ktoré sa starajú o deti do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok.
V roku 2023 štát platí poistné na dôchodkové poistenie za zamestnankyňu na materskej a rodičovskej dovolenke z vymeriavacieho základu daného ako 60 % z 1211 € (priemerná mzda zistená za rok 2021), čo je suma 726,60 €.
V prípade poberateľa invalidného dôchodku priznaného, resp. upraveného po 31. decembri 2003, sa doba poberania invalidného dôchodku považuje za dobu dôchodkového poistenia. V prípade poberateľa kráteného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac o 70 %) priznaného, resp. upraveného po 31. decembri 2003, sa doba poberania invalidného dôchodku taktiež považuje za dobu dôchodkového poistenia.
Pán Zoltán mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 2006. Doba poberania tohto dôchodku sa mu započítava do doby dôchodkového poistenia. Pán Zdeno mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 1998. Na posúdenie vplyvu na jeho dôchodok je potrebné zohľadniť prechodné ustanovenia (§ 278 ods. 1, 2 zákona).
Pani Zdena mala priznaný čiastočný invalidný dôchodok v roku 2003. Na posúdenie vplyvu na jej dôchodok je potrebné zohľadniť prechodné ustanovenia (§ 278 ods. 1, 2 zákona).
Podľa § 62 ods. 6 zákona, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Náhradná doba je napríklad doba (pred rokom 2004!), počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve, resp. podporu v nezamestnanosti.
Pán Bohuš bol v roku 2003 v čase od 1. januára 2003 do 30. júna 2003 evidovaný nezamestnaný na úrade práce. Za mesiace január až apríl 2003 mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti. V mesiacoch máj a jún 2003 bol ešte v evidencii, avšak už bez nároku na podporu. Doba poberania podpory v nezamestnanosti sa mu započíta ako náhradná doba.
Výška príjmu v jednotlivých rokoch má priamy vplyv na výšku dôchodku. Vyšší príjem znamená vyšší osobný vymeriavací základ a potenciálne vyšší osobný mzdový bod, čo sa následne prejaví na vyššom dôchodku.
Hrubý príjem pani Boženy za rok 2019 dosiahol sumu 12 x 1200 € = 14 400 €. Vypočítajme jej osobný mzdový bod: 14400 € / 13104 € = 1,099… Hrubý príjem pani Bohumily za rok 2019 dosiahol sumu 11 x 1200 € = 13 200 €. Vypočítajme jej osobný mzdový bod: 13200 € / 13104 € = 1,0074 … Rozdiel v ich osobných mzdových bodoch je 0,0916. To znamená, že pani Božena bude mať za tento rok o niečo vyšší dôchodok ako pani Bohumila.