
Rozpad rodiny je náročná situácia, ktorá si vyžaduje citlivý prístup, najmä ak sú v nej zapojené deti. Jednou z možností, ako zabezpečiť, aby dieťa aj po rozchode rodičov malo zabezpečenú starostlivosť oboch, je striedavá starostlivosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na striedavú starostlivosť na Slovensku, s dôrazom na to, ako súdy rozhodujú a na čo prihliadajú.
Na Slovensku je systém poručníckeho súdnictva často vnímaný ako boj o "najlepšieho rodiča", čo môže viesť k situáciám, kde je dieťa odlúčené od jedného z rodičov. Myšlienka, že "dieťa nie je zver, preto sa nemá zverovať," zdôrazňuje potrebu zamerať sa na záujem dieťaťa, nie na riešenie problémov rodičov. Dôležité je uvedomiť si, že vzťah dvoch dospelých ľudí môže skrachovať, ale rodičmi zostanú navždy. Dieťa potrebuje chrániť svoje rodinné väzby a mať dobrých rodičov, príbuzných, učiteľov, kamarátov a lekárov.
Striedavá starostlivosť má logiku a môže priniesť dobré výsledky. Je to najlepšie riešenie zo všetkých zlých, ale ani v tomto prípade nejde o model, ktorý by vychádzal z vôle dieťaťa. Je skôr riešením pre rodičov. Dôležité je uvedomiť si, že aj v dobre fungujúcej rodine si matka a otec nedelia čas s dieťaťom presne na polovicu. Dieťa raz viac inklinuje k matke, inokedy sa utieka k otcovi. Nemôže fungovať s vedomím, že zajtra narukuje k jednému, a potom príde na opúšťák k druhému.
Je potrebné zmeniť systém a zamerať sa na to, ako to vidí dieťa, nie čo dokážu rodičia. Rodič musí chrániť dobré rodinné vzťahy dieťaťa. Základom je premýšľať tvárou k dieťaťu, nie tvárou k rodičom. Diskutujme len o tom, ako to vidí dieťa, nie čo dokážu rodičia. Rodič musí.
Zákon o rodine obsahuje základné zásady, na ktorých je postavený. V čl. 3 sa hovorí, že „Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa.“ A my dopĺňame: „a preto prvoradým záujmom spoločnosti je chrániť dobré rodinné vzťahy dieťaťa“.
Prečítajte si tiež: Ako zamestnávateľ postupuje pri starobnom dôchodku?
Zmysel návrhu vychádza z Dohovoru o právach dieťaťa a sleduje princíp, že súd musí testovať každé kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa osobitne, dať každému primeranú váhu v porovnaní s ostatnými, čiže posúdiť záujem dieťaťa komplexne a dať právne záruky (vymožiteľnosť práva), že sa život dieťaťa bude ďalej odvíjať podľa týchto kritérií.
V ustanovení § 23 ods. 2 zákona o rodine sa hovorí o rozvode v prípade, že sa manželský zväzok obnoviť nedá. Zabudlo sa na deti. Rodičov súd rozvedie, no deti sa nerozvádzajú! Už v tomto okamžiku musí byť dané, že nedeliteľnou súčasťou manželstva s deťmi sú aj deti. Čo s nimi? Súd musí mať povinnosť zabezpečiť, aby zostali rodinné väzby deti zachované. O to ide deťom.
Ustanovenie § 24 je pre život dieťaťa kľúčové. Hovorí o zverení dieťaťa jednému z rodičov alebo o striedavej starostlivosti, ktorá je však s podmienkou. Často účelovo uplatňovanou. Navrhuje sa celý paragraf vypustiť a nahradiť tzv. zdieľanou alebo spoločnou starostlivosťou, vymedzenou rodičovskou dohodou (plánom). Podstata bude v tom, že súd nebude premýšľať komu dá dieťa, ale určí režim, v akom bude fungovať rodina s rodičmi, žijúcimi oddelene. Dôležitým prvkom bude vždy vôľa dieťaťa.
Každý rodič má právo na všetky informácie o svojom dieťati, a to dokonca aj vtedy, keď má styk zakázaný. Bez informácií, bez komunikácie neexistuje nijaký vzťah, neexistuje možnosť efektívne sa podieľať na výchove dieťaťa. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sú povinní chrániť rodinné väzby dieťaťa.
Vari najcitlivejším miestom rodinných vzťahov dieťaťa sú rodičia, ktorí nie sú zosobášení. Buď kohabitujú, alebo ide o mimomanželský vzťah alebo o náhodnú známosť, alebo aj o vypočítavosť mať dieťa sám pre seba. Opäť sa tu stráca dieťa! A úplne. Dieťa má právo na obidvoch rodičov, a preto má právo od prvej chvíle života rozvíjať svoje rodinné väzby. Nech príde na svet záletníkovi, rodičom „bez papiera“ alebo do inej situácie, vždy s rodným listom musí prísť aj rodičovská dohoda (plán)! Iba a len toto je v záujme dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Predaj Predmetu a Postúpenie Pohľadávky
V súlade s § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine platí, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zákon výslovne neuvádza intervaly ani pomer dní, ako dlho dieťa môže byť u jedného z rodičov.
V prípade striedavej starostlivosti súd nezvykne priznávať výživné, nakoľko sa predpokladá, že rodičia si budú svoju vyživovaciu povinnosť plniť v rámci osobnej striedavej starostlivosti. Ak by však príjem jedného z rodičov bol značne vyšší oproti druhému, súd môže rozhodnúť o výživnom. Dôvodom je najmä zabezpečenie rovnakej životnej úrovne dieťaťa u oboch rodičov pri striedavej starostlivosti.
V každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o starostlivosti o maloletého, nie je prvoradým záujem či predstava toho-ktorého rodiča o „osude“ jeho dieťaťa, ale práve najlepší záujem maloletého. Aj v prípade, ak by matka trvala na tom, že dieťa bude zverené výlučne do jej osobnej starostlivosti, stačí, že otec vyjadrí vôľu, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, aby sa súd touto možnosťou zaoberal. Kľúčovým tu - opäť - nebude prianie matky, ale „záujem dieťaťa“.
Dohovor o právach dieťaťa ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak u toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného, uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.
Ak je nesúhlas rodiča obštrukčný, neodôvodnený alebo postráda relevanciu vo vzťahu k výchove dieťaťa, nemôže súd z týchto dôvodov rezignovať na striedavú starostlivosť. V prejednávanom prípade bolo podstatné zistiť, prečo matka nie je ochotná spolupracovať s otcom na výchove v záujme maloletého dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre jednorazový príspevok
V žiadosti (návrhu) na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je navrhovateľ (jeden alebo obaja rodičia) povinný uviesť dôvody, ktoré svedčia jednak o spôsobilosti oboch rodičov dieťa vychovávať, jednak o ich záujme striedať sa v starostlivosti o maloletého. V návrhu je ďalej potrebné špecifikovať režim striedavej osobnej starostlivosti, t. j. časové obdobia, počas ktorých bude dieťa u jednotlivých rodičov. V návrhu nie je potrebné riešiť otázku výživného.
V praxi je pomerne časté využívanie inštitútu tzv. neodkladného opatrenia, ktorým sa jeden rodič proti druhému alebo obaja navzájom proti sebe môžu domáhať, aby súd udelil napr. predbežný súhlas s vycestovaním dieťaťa do zahraničia. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením.
Striedavá starostlivosť sa súdom nariaďuje najmä vtedy, ak sú predpoklady u oboch rodičov na to, aby pre dieťa vytvorili vhodné prostredie. Pozerá sa aj na povahove vlastnosti rodičov, materiálne predpoklady a iné. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou neznamená, že súd nenariadi striedavú starostlivosť.
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, potom majú možnosť sa kedykoľvek dohodnúť o výkone ich rodičovských práv a povinností, teda dohodou môžu určiť aj striedavú starostlivosť a vymedziť podmienky jej fungovania. Za predpokladu, že nedôjde medzi rodičmi k dohode, potom rozhoduje súd aj bez návrhu.
Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti. Ak po zistení všetkých potrebných skutočností súd rozhodne o tom, že striedavú starostlivosť povolí, potom vo svojom rozhodnutí zväčša určí aj časové obdobie počas ktorého sa dieťa bude zdržovať u matky a u otca. Časové obdobia sú spravidla určené rovnomerne.
Výživné na maloleté dieťa pri striedavej osobnej starostlivosti súd určuje podľa § 62 ods. 6 ZR, pričom prihliada na dĺžku starostlivosti každého rodiča alebo môže vzhľadom na okolnosti daného prípadu výživné aj neurčiť. Rodičia maloletého dieťaťa môžu aj počas prebiehajúceho konania na súde uzavrieť dohodu o striedavej osobnej starostlivosti, avšak tá podlieha schváleniu súdu, inak je nevykonateľná.
Súd posudzuje vyživovaciu povinnosť rodičov podľa troch základných kategórií uvedených v § 62 ods. Schopnosti rodiča predstavujú jeho vzdelanie, pracovné zručnosti, fyzické možnosti a zdravotný stav. Majetkové pomery zahŕňajú všetky zdroje príjmov rodiča, ako napríklad plat, zisk, honoráre, dividendy, odmeny či preukázané tringelty.
Zmenu rozhodnutia o výživnom možno vykonať len pri preukázanej zmene pomerov. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine sa má dieťa podieľať na životnej úrovni oboch rodičov.
V praxi sa často vyskytujú otázky týkajúce sa výživného pri striedavej starostlivosti, najmä ak je medzi rodičmi výrazný rozdiel v príjmoch. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na potreby maloletých detí, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Ak by ste mali deti v starostlivosti v rovnakom rozsahu, ale Váš príjem je podstatne nižší, môžete žiadať, aby manžel prispieval na výživu detí výživným s cieľom zabezpečenia rovnakej životnej úrovne detí aj v čase, keď budú vo Vašej strarostlivosti.
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorú vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Prídavok na dieťa patrí tomu rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti si rodičia môžu dohodnúť, ktorý z nich bude poberateľom prídavku. Daňový bonus môže poberať len jeden z rodičov, spravidla ten, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti alebo s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti.
Účinný a rýchly právny spôsob ako sankcionovať či snáď zamedziť bráneniu v styku v Slovenskej republike neexistuje. V praxi to pre vás znamená, že napriek tomu, že všetky právne kroky podniknete je vysoko pravdepodobné, že sa nič nestane a dieťa neuvidíte aj niekoľko mesiacov či dokonca rokov.
Neznamená to však, že nemôžete nič robiť. Exekučný titul je základným zákonným predpokladom pre akékoľvek právne kroky smerujúce k náprave. Exekučným titulom je vykonateľné súdne rozhodnutie, ktoré upravuje miesto a čas odovzdania dieťaťa. Pôjde spravidla o rozhodnutia súdov, ktoré upravujú styk rodiča, či blízkej osoby s dieťaťom alebo rozhodnutia upravujúce striedavú starostlivosť.
Príčiny, ktoré vedú k obmedzovaniu dieťaťa v kontakte s druhým rodičom sú rôzne a možno ich rozdeliť do dvoch skupín. V prvej skupine a najväčšej, budú príčiny spočívať v tradičnom konflikte medzi rodičmi. V druhej skupine, nie malej, budú príčiny oveľa závažnejšie a budú spočívať v úmysle povinného rodiča vymazať druhého rodiča zo života dieťaťa z nejakého dôvodu.
Dôsledky obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom budú záležať najmä od dĺžky trvania odluky dieťaťa od rodiča a intenzity priamej či nepriamej manipulácie dieťaťa. Pôjde o širokú škálu psychických dôsledkov od zvýšenej tenzie, strachu, fóbií, tikov, hyperaktivity, agresivity, až po rôzne formy neuróz, psychóz či syndrómu zavrhnutého rodiča.
Prevencia pred konfliktom je najúčinnejším nástrojom ako vylúčiť riziko obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom. Kto do mňa kameňom ja do neho chlebom. Stará kresťanská zásada, ktorá sa bez výnimky dá aplikovať aj pri predchádzaní konfliktom s rodičom.
Komunikáciu obmedzte na nevyhnutné minimum. Ak nedokážete eliminovať konflikty, tak nezostáva nič iné len obmedziť komunikáciu na to najnevyhnutnejšie minimum čo sa týka dieťaťa. Ešte predtým, než podáte návrh na výkon súdneho rozhodnutia či trestné oznámenie odporúčam požiadať o pomoc UPSVAR, čo je štátny orgán, ktorý je určený na ochranu detí a ponúka možnosti bezplatnej rodičovskej poradne.
Návrh na výkon súdneho rozhodnutia je nevyhnutné podať na súde, v obvode ktorého má mal. dieťa bydlisko. Doplnenie návrhu na výkon rozhodnutia podávajte zakaždým, keď rodič zmarí odovzdanie dieťaťa. Je maximálne dôležité, aby súd vedel o každom opakujúcom sa obmedzovaní v kontakte.
Zákon umožňuje súdu postupovať v troch fázach. V prvej fáze, ešte pred samotným nariadením výkonu súdneho rozhodnutia, súd písomne vyzve povinného rodiča, aby sa rozhodnutiu podrobil. V druhej fáze, ak výzva zostane neúspešná, súd nariadi výkon rozhodnutia a môže ukladať povinnému rodičovi pokuty a to aj opakovane v prípade opakovaných porušení. V tretej fáze, ak ani výzva ani sankcie nepomôžu, môže súd v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s príslušným orgánom obce zabezpečiť odňatie dieťaťa a jeho odovzdanie oprávnenému rodičovi.
Základnou zákonnou podmienkou pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu súdneho rozhodnutia (§349 Trestného zákona) je, že konanie o výkon súdneho rozhodnutia, opísané v predchádzajúcom bode, bolo neúspešné.
Nespoliehajte sa len na justíciu a vyššie opísané právne kroky smerujúce k náprave. Buďte aktívny a snažte sa rodičovský konflikt, ktorý je príčinou obmedzovania styku čo najskôr vyriešiť, hoci aj za cenu ústupkov.
Súd za účelom rozhodnutia o zverení mal. dieťaťa zisťuje záujem mal. dieťaťa rôznymi spôsobmi: výsluch rodičov, skúmanie pomerov v domácnostiach rodičov, zisťovanie názoru mal. dieťaťa a znalecké dokazovanie.
Našim klientom stále odporúčame uzatvoriť rodičovskú dohodu, čím sa vyhnú zbytočne dlhému súdnemu sporu. Predpokladom je, že rodičia sa navzájom dobre poznajú, sú si vedomí svojich majetkových pomerov, schopností a možností.
Súd musí upraviť styk rodiča s mal. dieťaťom vždy, s výnimkou prípadu pokiaľ obaja rodičia zhodne navrhnú súdu styk neupraviť. Styk nie je potrebné upravovať, najmä ak sa rodičia vedia dohodnúť na tejto otázke a teda nie je potrebné rozhodnutie súdu.