
Dedičské konanie je proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby a jeho cieľom je rozhodnúť, ako sa naloží s jej majetkom. Jedným z kľúčových dokumentov v tomto procese je závet, ktorý umožňuje poručiteľovi (osobe, ktorá závet spisuje) rozhodnúť o tom, kto bude vlastniť a užívať jeho majetok po jeho smrti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o závetoch v dedičskom konaní, vrátane ich náležitostí, platnosti, možností napadnutia a ďalších dôležitých aspektov.
Závet, nazývaný aj testament alebo posledná vôľa, je právny dokument, ktorým poručiteľ určuje, ako sa má naložiť s jeho majetkom po jeho smrti. Poručiteľ môže závet zriadiť sám, ale je dôležité dodržať určité pravidlá a náležitosti, aby bol závet platný.
Pri spisovaní závetu je potrebné mať na pamäti, že svedkami nemôžu byť osoby nespôsobilé na právne úkony, osoby nevidomé, nepočujúce, nemé, tie, ktoré neovládajú jazyk, v ktorom závetca závet robí, a tie, ktoré majú podľa závetu dediť.
Závet môže byť napísaný v dvoch formách:
Závetca môže zanechať univerzálny závet, teda závet na celý svoj majetok (nehnuteľnosti, hnuteľné veci, práva, iné majetkové hodnoty), alebo môže odkázať respektíve rozdeliť svoj konkrétny majetok medzi rôzne osoby (dedičov). Z každého závetu musí byť jasné, či závetca odkázal celý majetok a ide teda o univerzálny závet, alebo chcel rozdeliť konkrétny majetok medzi konkrétnych dedičov. Okrem uvedenia majetku musí závetca uviesť v texte závetu dediča respektíve dedičov, ktorým odkazuje celý majetok alebo konkrétny majetok. Závetca nesmie v závete podmieňovať nadobudnutie majetku dedičmi nejakými podmienkami alebo výhradami. V prípade, ak závet nespĺňa zákonom požadované náležitosti, je neplatný.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca písaním závetu na nehnuteľnosť
Závet je možné uložiť doma u závetcu, u príbuzného, blízkej osoby, priateľa a podobne. Avšak závetca musí rátať s tým, že takýto závet sa nemusí po jeho smrti nájsť, nemusí byť predložený v dedičskom konaní, môže byť poprípade zničený a podobne. Aj preto je dobré, aby takýto originál závetu závetca uložil u notára do notárskej úschovy. Takýto závet notár zoberie nielen do notárskej úschovy a zaregistruje ho do notárskeho centrálneho registra závetov a listín. Následne aj iný notár ako súdny komisár prejednávajúci dedičstvo po závetcovi ako poručiteľovi takýto závet určite nájde.
Keď závetca odkáže svoj majetok závetom, môže so svojím majetkom disponovať až do svojej smrti. Osobe, ktorej ho odkázal, sa stane jeho majiteľom až po jeho smrti. Závetca tak isto môže kedykoľvek do svojej smrti závet zmeniť alebo odvolať. Závetca závetom taktiež zmení okruh dedičov, ktorí by inak po ňom dedili zo zákona, a môže ním rozdeliť majetok v inom pomere než by bol dedený zo zákona t.j. môže konkrétnemu dedičovi odkázať konkrétny majetok.
Slovenský právny poriadok pozná inštitút tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa (deti, vnuci, pravnuci atď.). Týmto osobám zákon garantuje nárok na určitý podiel z dedičstva, ktorý im nemožno závetom odňať, pokiaľ neboli právoplatne vydedení.
Ak je viac zákonných dedičov (potomkov) a niektorý z nich je v závete opomenutý, pričom ide o univerzálny závet na celý majetok, môže namietať relatívnu neplatnosť závetu. To znamená, že dostane polovicu zo zákonného podielu, ktorá by mu prináležala, ak by neexistoval závet. V prípade maloletého dediča by tento dokonca dostal celý svoj zákonný podiel! Na to, aby niektorý potomok nenamietol relatívnu neplatnosť závetu, je potrebné spolu zo závetom spísať aj listinu o vydedení, ktorou vydedí svojho potomka zo zákonných dôvodov, ktoré samozrejme voči tomuto potomkovi musia existovať a musia byť pravdivé.
Pri vydedení zákon potomkami myslí nielen deti poručiteľa, ale aj vnukov, pravnukov a podobne. Listinu o vydedení si môže každý spísať vlastnoručne alebo mechanicky (na počítači, na stroji) za prítomnosti svedkov alebo notárom vo forme notárskej zápisnice. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia tie isté zákonné ustanovenia ako o závete, v listine o vydedení však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca závetom
Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia:
Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.
Ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa podľa zákonom stanoveného poradia dedičských skupín:
Pri dedení zo zákona je treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov:
Prečítajte si tiež: Závet a dedičstvo: praktické rady
K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t. j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je poručiteľovým dedičom), sa stáva účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona.
V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.