
Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu v boji proti chudobe. Prostredníctvom rôznych metód a prístupov sa sociálni pracovníci snažia zmierňovať dopady chudoby na jednotlivcov, rodiny a komunity, ako aj odstraňovať jej príčiny. Tento článok sa zameriava na to, ako sa sociálny pracovník podieľa na odstraňovaní chudoby, aké sú jeho úlohy a aké nástroje používa.
Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) definuje sociálnu prácu ako profesiu, ktorá podporuje sociálne zmeny, riešenie problémov v medziľudských vzťahoch a zlepšovanie života ľudí prostredníctvom rozvoja ich schopnosti robiť slobodné rozhodnutia. Sociálna práca sa opiera o vedecké poznatky o ľudskom správaní a sociálnom systéme a zasahuje tam, kde dochádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia.
V súčasnosti je sociálna práca vnímaná ako multidisciplinárna až transdisciplinárna vedná oblasť, ktorá disponuje špeciálnymi metódami práce a teoreticky je zameraná na oblasť sociálnej starostlivosti o jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť. Je to aj praktická činnosť, ktorá je zameraná na predchádzanie alebo úpravu problémov jednotlivcov, rodín, skupín, komunít, na riešení ktorých sa sociálni pracovníci podieľajú prostredníctvom organizovaných sociálnych služieb.
Súčasná sociálna práca má verejný charakter, čo znamená, že je dostupná pre všetkých občanov. Občan o nej vie a v prípade potreby môže navštíviť inštitúcie sociálnej práce. Na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcie, štátne, samosprávy, ako dôkaz pre garantovaných poskytovaných služieb pre klientov a mimovládne inštitúcie nahrádzajú tieto chýbajúce sociálne služby.
Sociálna práca má preventívny charakter, to znamená, že má dve oblasti - oblasť prevencie a oblasť nápravy, resp. represie. Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti (drogy, alkohol, tabakizmus, AIDS,…). Oblasť normotvorby pre ochranu občianskych, politických a sociálnych práv a sociálnej politiky (zdravotné, sociálne a dôchodkové poistenie). Sú to dve oblasti, ktoré určujú reálny život jednotlivcov a spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
V našich podmienkach je vnímaná sociálna práca ako činnosť, ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti. Základným cieľom je pomoc k svojpomoci.
Z historického hľadiska je možné pri poskytovaní pomoci rozlíšiť tri formy:
Dnes má človek nárok na odbornú pomoc aj zo strany sociálneho pracovníka a to najmä v situáciách ako sú:
Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri odstraňovaní chudoby. Ich práca zahŕňa:
V praxi v rámci profesionálneho konania sociálneho pracovníka môžeme rozlíšiť osem spôsobov práce s klientom. Prvé štyri môžeme označiť ako kontrolu:
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Tieto spôsoby práce na základe klientovej žiadosti sa môžu zmeniť na ponuku pomoci v hociktorom okamihu (ak ju sociálny pracovník dokáže zachytiť a počuť). Zvyšné štyri spôsoby práce priraďujeme k činnostiam vychádzajúcim z princípu pomoci:
Ak klient pomoc hľadá a pre pomoc za sociálnym pracovníkom prichádza môžeme súhlasiť s prof. Ludewigom, že dochádza ku štyrom základným typom pomoci:
Tieto štyri typy pomoci sú odrazom očakávania klienta, ktorý prichádza za sociálnym pracovníkom.
Transformácia slovenskej spoločnosti mala za následok aj vznik takého fenoménu akým je chudoba. Jedným z jej podstatných znakov je sociálna diferenciácia spoločnosti. Na jednej strane vzniká ekonomická elita a na druhej strane rastie počet tých jednotlivcov alebo skupín, ktorí sú odkázaní na transfery sociálnej pomoci.
Vnímanie chudoby má rôzny rozmer. Ľudia môžu byť po materiálnej stránke chudobní, ale môžu byť šťastní a vnútorne bohatí. A naopak ľudia, ktorým po materiálnej stránke nič nechýba, môžu pociťovať vnútornú prázdnotu.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Za chudobného sa vo všeobecnosti pokladal ten, kto žil v zjavne zlých životných podmienkach a mal problém s fyzickým prežitím. Podľa Rady Európy z decembra 1984 „chudoba označuje osoby, rodiny alebo skupiny osôb, ktorých zdroje (materiálne, kultúrne a sociálne) sú natoľko limitované, že ich vylučujú z minimálne akceptovaného životného štýlu štátov, v ktorých žijú“. Svetová banka definuje chudobu ako nemožnosť dosiahnuť minimálny štandard života.
V Slovenskej republike sa stretávame ešte s pojmom hmotná núdza, ktorý je príkladom pokusu o objektivizáciu chudoby ako sociálneho javu. Chudobu možno z druhého aspektu vymedziť ako tzv. relatívnu chudobu, ktorá charakterizuje chudobu v priemyselne rozvinutých krajinách. Chudobný je každý, kto nedosahuje relatívne štandardy, závislé od bohatstva spoločnosti.
V rôznych krajinách sa na meranie chudoby využívajú rôzne štatistické nástroje:
Hovorí sa, že práca je najlepší spôsob ako sa vymaniť z chudoby. Najprv sa však vráťme k štatistike Eurostatu EU-SILC, podľa ktorej skoro 10 percent zamestnancov na Slovensku žije pod hranicou chudoby. Od roku 2019 nám podiel pracujúcich pod hranicou rizika chudoby kontinuálne rastie, aj napriek rastu minimálnej mzdy a rastu priemernej mzdy.
OECD sa pozrelo aj na takú rodinu, ktorá je síce úplná, no jej členovia boli nezamestnaní. Pri úplných rodinách s dvoma deťmi, ktorých rodičia sa zamestnajú patríme tiež medzi rekordérov. Pri príjme vo výške 67 percent z priemernej mzdy musia rodičia odpracovať 48 hodín týždenne, čo znamená, že bez pravidelnej nadčasovej práce nedokážu vytiahnuť svoju rodinu nad hranicu chudoby. Tieto dáta poukazujú na fakt, že nízka mzdová úroveň na Slovensku nepomáha vymaniť sa ohrozeným skupinám obyvateľstva z chudoby. Naopak, vrhá ich do neriešiteľnej dilemy.
Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Sociálna starostlivosť je charakteristická tým že:
Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne sociálne potreby (udalosti) občanov. Sociálna starostlivosť môže byť zameraná na:
Sociálnu pomoc chápeme ako:
Na druhej strane je potrebné uvažovať o komunite ako o priestore, kde sa prejavujú prvky solidarity a kde je možné ovplyvňovať tie faktory, ktoré chudobu vytvárajú a prehlbujú. V budúcnosti bude okrem iného potrebné nielen, aby sme odstraňovali a zmierňovali dôsledky chudoby, ale riešili príčiny chudoby. Je potrebne tvoriť nástroje, metódy a postupy spôsobilé ovplyvniť tak problematickú časť našej reality, akou je chudoba.
Podpora rozvoja aktivít, ktoré sú zamerané na chudobu a bezdomovectvo je tiež podporou, ktorú má poskytovať komunita tým, ktorí sa podujali riešiť tento problém v prospech celej komunity. Nemožno sa pozerať na chudobu len ako na problém jednotlivcov. Tento problém má oveľa širšiu dimenziu a je stále viazaný na celú komunitu. Ak schudobnie komunita, tak bohatí jedinci stratia svoj životný priestor.
Príspevok sa zameriava na poskytovanie sociálnej a zdravotnej starostlivosti zomierajúcim pacientom, vnímajuc túto problematiku z pohľadu sociálnych a zdravotných pracovníkov, v zariadeniach poskytujúcich paliatívnu a hospicovú starostlivosť. Umieranie a smrť patrí k životu a je jeho súčasťou. Nikto by nemal zomierať bez svojich blízkych, či už to sú príbuzní alebo zdravotní a sociálni pracovníci.
Sociálnu starostlivosť vykonávajú psychológovia a sociálni pracovníci. Úlohou sociálneho pracovníka je oboznámenie sa zo sociálnou situáciou pacienta, podľa ktorej potom navrhuje zníženie alebo úplne odpustenie platby za pobyt v hospicovom zariadení.