Zmluvy v Biblii: Od Nóacha po Novú Zmluvu

Pád prvých rodičov do hriechu prerušil spojenie medzi zemou a nebom. Aj po tomto prerušení Boh túži obnoviť spojenie s človekom. V Biblii Boh uzatvára rôzne zmluvy, ktoré odzrkadľujú tú pravú zmluvu, ktorá bola na Golgote podpísaná krvou Ježiša Krista. Štúdium týchto zmlúv je vlastne stručným zhrnutím celého štvrťroka. Každá zmluva priblíži vzťah Boha a človeka a poukáže na dôležitosť viery a poslušnosti.

Čo je to zmluva?

Slovo "zmluva" prekladáme hebrejským výrazom berit (v Starej zmluve sa s ním stretávame asi 287-krát). Môžeme ho tiež preložiť ako "testament" alebo "posledná vôľa". Pôvod tohto slova nie je celkom jasný, ale "označuje to, čo spája dve časti. Používalo sa pre rozličné typy ´zmlúv´ - medzi človekom a človekom, aj medzi človekom a Bohom. Bežne sa tento výraz používal pri dohodách medzi dvoma ľuďmi, zvláštny prípad tvorila zmluva medzi Bohom a človekom. Jej náboženské použitie malo hlbší význam". Podobne ako pri zmluve medzi manželmi, aj biblická zmluva definuje vzťah a dohodu. Prostriedkom, ktorým sa zmluvné záväzky v konečnom zmysle naplnili, bol Kristus a plán spasenia.

Prečo Boh uzatvára zmluvu s človekom?

Iniciátorom zmlúv medzi Bohom a človekom je Boh. Boh chce, aby sa láskyplný vzťah medzi Stvoriteľom a človekom obnovil. Preto s človekom uzatvára zmluvu. Táto zmluva predstavuje záväzný vzťah medzi Bohom a nami (podobne ako v manželstve) a zámer spasiť nás a uviesť do súladu s Tvorcom. Iniciátorom tejto zmluvy je Boh, ktorý je motivovaný svojou veľkou láskou k nám.

Zmluva s Nóachom

Po potope Boh opäť ponúka obnovu zmluvného vzťahu. V 1. Mojžišovej sa výraz zmluva vyskytuje v Biblii prvýkrát. Boh oznamuje Nóachovi svoje rozhodnutie zničiť zem. To preto, že hriech sa šíri a mohutnie stále viac. Záhuba sa uskutoční v podobe celosvetovej potopy. Boh však neopúšťa svet, ktorý stvoril. Boh oznamuje Nóachovi, že príde potopa a zničí svet. S Nóachom uzatvára dohodu, v ktorej mu sľúbi, že s celou rodinou bude zachránený. Išlo tu o veľa. Boh povedal, že uzavrie "zmluvu" s Nóachom. Vyjadruje vôľu sľub dodržať. Nie je to len nejaké rozmarné vyhlásenie. Vyplýva z neho určitá povinnosť, záväzok. Boh je základom Nóachovej istoty. Zachránený nebol len Nóach, ale celá jeho rodina.

Zmluva s Abrahámom

V prvej zaznamenanej správe o tom, že Boh sa zjavil Abramovi, mu Boh prisľúbil, že s ním nadviaže úzky a trvalý vzťah. Priama zmienka o zmluve prichádza až neskôr (1 Moj 15,4-21; 17,1-14). Zatiaľ Boh ponúka vzťah veľkého významu. Abram dostal jeden jediný príkaz: "Vyjdi!" Ním ho chcel Boh vyskúšať. Abram poslúchol vierou, ale nie preto, aby sa sľúbené požehnania mohli naplniť. Jeho poslušnosť bola odpoveďou viery na láskyplný vzťah, aký Boh túžil vytvoriť. Inými slovami, Abram už veril v Boha, už Bohu dôveroval a už veril Božím zasľúbeniam. Inak by nikdy neodišiel od svojej rodiny a príbuzných, z krajiny, ktorú dostal do dedičstva a nešiel by na neznáme miesta. Abram zistil, aký vzťah je medzi vierou a skutkami. Spasení sme vierou, ktorá sa prejavuje skutkami poslušnosti. Najprv prichádza zasľúbenie o spasení; potom nasledujú skutky. Aj keď bez poslušnosti nemôže existovať nijaké zmluvné spoločenstvo a požehnanie, poslušnosť je odpoveď viery na to, čo Boh už urobil. Boh dal Abrahámovi zasľúbenia a prikázal mu, aby opustil svoju krajinu a presťahoval sa do Kanaánu, do zasľúbenej zeme.

Prečítajte si tiež: Všetko o balayage

V 17. kapitole Prvej knihy Mojžišovej sa Pán zjavil Abrámovi, aby s ním uzavrel zmluvu. Ak bude Abrám verne slúžiť Bohu a žiť bezúhonným životom, Boh mu dá nespočetné množstvo potomkov. Boh mení Abramovo meno na Abrahám - otec množstva. Aj táto zmena je znakom, že Boh svoje prisľúbenie o Abrahámovom potomstve splní. Boh mení aj meno Saraiino. Doteraz sa volala Sarai (t. j. Pani moja, Kráľovná moja), nabudúce jej meno bude len Sára, t. j. Pani, Kráľovná, lebo bude matkou vyvoleného národa a matkou mnohých kniežat a kráľov (6.16). Táto zmena je teda obdobná so zmenou mena Abrahámovho. Mená budú označovať splnenie Božieho prísľubu.

Zmluva na Sinaji

Po odchode z Egypta uzavreli Izraelci na Sinaji zmluvu, ktorá úzko súvisí s vyslobodením z otroctva a s obetným systémom, ktorý Boh nariadil ako prostriedok zmierenia a odpustenia hriechov. Ako každá iná, aj táto zmluva bola zmluvou milosti. V súvislosti s vyslobodením z Egypta a zmluvou na Sinaji je napísané: "Všimnite si poradie: Boh najprv zachraňuje Izrael a potom im dáva svoj zákon, aby ho dodržiavali. Také isté poradie platí aj pri evanjeliu. Boh sa rozpomenul na svoju zmluvu, ktorú uzavrel s Izraelom. Obsahom zmluvy bol práve Boží zákon, prikázania napísané na kamenných tabuliach. Boh už raz uzavrel zmluvu s Izraelom. A obsahom zmluvy bol práve Boží zákon, prikázania napísané na kamenných tabuliach. Ako však dopadla Božia zmluva s ľudom? Tak, ako dopadli predchádzajúce kamenné tabule, o ktorých Boh hovorí Mojžišovi: … ktoré si rozbil. Rozbil ich na znamenie porušenia zmluvy zo strany ľudu. Izaeliti sa svojím modlárstvom previnili voči Bohu. Prestúpili jeho prikázania. Zmluva porušená jednou zmluvnou stranou tak stratila platnosť. A obnoviť zmluvu nemôže ten, kto ju porušil, teda ľud. Môže ju obnoviť len ten, kto ju neporušil, Autor zmluvy, sám Hospodin. A práve to je to, čo sa On rozhodol urobiť. Vďaka prostredníkovi, ktorý vyprosil pre ľud druhú, novú šancu. Tabule má síce vykresať Mojžiš, ale slová na ne napíše sám Hospodin: Ja na ne napíšem slová, čo boli na predchádzajúcich tabuliach… Slová sa nezmenia, zákon sa nezmení, prikázania zostanú tie isté.

Nová Zmluva

"Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. Nie zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich zobral za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta, zmluvu, ktorú oni zrušili, hoci ja som bol ich pánom - znie výrok Hospodinov. Táto stať je prvou starozmluvnou zmienkou o tom, čo nazývame "novou zmluvou". Tak ako v predošlých prípadoch, aj tu je iniciátorom zmluvy Boh. Boh hovorí o sebe ako manželovi. Hovorí, že svoj zákon napíše do ich sŕdc. Používa pritom rovnaké slová, ako pri zmluve s Abrahámom. Bude ich Bohom a oni budú jeho ľudom. Zmluva nie je len obyčajnou dohodou, ktorá podlieha zákonom, ako to býva v dnešnom súdnictve. V Jer 31,31-34 vidíme prvok milosti aj poslušnosti. Podobne to bolo aj v predošlých zmluvách. Boh im odpustí hriechy, Boh s nimi nadviaže vzájomný vzťah a Boh im udelí svoju milosť. A oni ho budú poslúchať; nie nejako bezmyšlienkovite, mechanicky, ale úprimne, pretože ho poznajú, pretože ho milujú a preto, že mu chcú slúžiť.

Ježiš hovorí: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás (Lk 22,20). To je riešenie, ktoré Boh pre nás pripravil. V Ježišovej krvi je odpustenie pre naše viny. Odpustenie pre porušenie zmluvy, ktorého sa dopustíme.

Zákon napísaný v srdci

"Jarmo, ktoré zaväzuje k službe, je Boží zákon. Veľký zákon lásky, zjavený v raji, oznámený na Sínaji a v Novej zmluve napísaný v srdci, zjednocuje človeka s Božou vôľou. Keby sme mali ísť podľa vlastných sklonov a podľa vlastnej vôle, padli by sme do osídiel satana a stali by sme sa jeho služobníkmi. Preto nás Boh obmedzuje svojou zvrchovanou, ušľachtilou a vznešenou vôľou. Chce, aby sme trpezlivo a rozvážne konali svoju povinnosť. Kristus ako človek sám niesol jarmo služby. Povedal: ´Rád plním tvoju vôľu, môj Bože, a tvoj zákon v hĺbke srdca nosím.´ (Ž 40,9) ´Lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.´ (Ján 6,38) Ježiš prišiel na zem trpieť a zomrieť z lásky k Bohu, z horlivosti pre jeho slávu i z lásky k padlému ľudstvu. Táto moc ovládala jeho život.

Prečítajte si tiež: Slovenské organizácie pre zvieratá

Prečítajte si tiež: Vzor závetu z Anglicka

tags: #ako #sa #volá #zmluva #ktorú #uzavrel