
Článok sa zaoberá problematikou výplaty invalidného dôchodku, pričom sa dotýka aj ďalších relevantných zmien v sociálnej a pracovnej legislatíve, ktoré vstúpili do platnosti alebo sú plánované v blízkej budúcnosti, najmä s ohľadom na rok 2026. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre občanov, zamestnancov, zamestnávateľov a SZČO, aby sa vedeli orientovať v aktuálnych predpisoch a zmenách, ktoré ich ovplyvňujú.
Hoci pôvodná téma článku bola zameraná na výplatu invalidného dôchodku, ak dátum pripadne na nedeľu, v poskytnutých informáciách sa táto konkrétna problematika nespomína. Preto sa budeme venovať všeobecným aspektom invalidného dôchodku v kontexte sociálneho poistenia.
Dôchodkové poistenie je definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti dlhodobého charakteru, ktorou je okrem staroby a úmrtia aj pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (invalidita). Účelom dôchodkového poistenia je zabezpečiť príjem pri vzniku týchto sociálnych udalostí pre fyzické osoby podliehajúce dôchodkovému poisteniu bez ohľadu na to, či toto dôchodkové poistenie je povinné alebo dobrovoľné.
Zákonník práce prešiel novelizáciou, ktorá prináša zmeny v oblasti dôležitých osobných prekážok v práci, najmä v súvislosti so sprevádzaním rodinných príslušníkov do zdravotníckych zariadení.
Nové znenie § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, platné od 1. januára 2026, dopĺňa dôležitú osobnú prekážku zamestnanca na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia o situáciu sprevádzania neplnoletého dieťaťa do zariadenia poradenstva a prevencie. Ide o "Centrá poradenstva a prevencie" a "Špecializované centrá poradenstva a prevencie". Cieľom je posilniť dostupnosť systému poradenstva a prevencie pre každé dieťa, ktoré to potrebuje. Aktuálne si rodič musí čerpať dovolenku, ak chce dieťa sprevádzať do zariadenia poradenstva a prevencie. Preto je potrebné umožniť rodičom čerpať pracovné voľno za účelom sprevádzania aj v týchto prípadoch.
Prečítajte si tiež: Všetko o osobitnom príspevku
Zároveň sa dopĺňa ustanovenie Zákonníka práce upravujúce dôležitú osobnú prekážku zamestnanca na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia o osobitnú právnu úpravu reflektujúcu na osobitné postavenie zamestnanca tzv. jednorodiča. Osamelí zamestnanci majú od 1.1.2026 nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v sume ich priemerného zárobku až v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku, pokiaľ sprevádzajú dieťa vo veku do 15 rokov do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, resp.
Pokiaľ ide o podmienku, že zamestnanec/zamestnankyňa žije sám/sama, odporúča sa, aby zamestnanec túto skutočnosť vyhlásil formou čestného vyhlásenia - a k tomu priložil doklady o tom, kde žije (list vlastníctva, nájomná zmluva k nehnuteľnosti) a kto domácnosť financuje (zmluvy a účty o úhrade nájomného, platby dane z nehnuteľnosti, účtov za elektrinu, plyn, vodu, smeti, ďalšie komunálne poplatky, internet, TV, telefón a podobne).
Podľa § 141 ods. 6 Zákonníka práce, pri sprevádzaní rodinného príslušníka môže zamestnávateľ určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru.
Podľa § 64 ods. 1 písm. d), zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to aj v prípade, keď sa osamelý zamestnanec/zamestnankyňa starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Výnimkou je však výpoveď z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm.
Podľa § 68 ods. 3, zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer ani v prípade, keď sa osamelý zamestnanec/zamestnankyňa starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Môže však s nimi z dôvodov uvedených v § 68 ods.
Prečítajte si tiež: Výplata invalidného dôchodku
Podľa § 164 ods. 4, osamelý zamestnanec alebo zamestnankyňa, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom.
Novela zákona č. 580/2004 Z. z. prináša s účinnosťou od 1. januára 2026 zmeny v odvodoch pre SZČO a samoplatiteľov. Zvyšujú sa zdravotné odvody z 15 % na 16 %.
Poistné na invalidné poistenie (6 % z VZ) neplatí SZČO, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, a SZČO, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
SZČO, ktorá začína podnikať v roku 2026, počas prvých 6 mesiacov poistné neplatí. Od 7. mesiaca už platí odvody.
Zmeny v Zákonníku práce súvisia aj so zmenou zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch (účinnosť od 1. novembra 2025).
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok: Kedy dostanem peniaze?
Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch s účinnosťou od 1.11.2025 na účely Zákonníka práce nie sú dňami pracovného pokoja ani sviatkami dni 1. september, 28. október a 17. november.
Podľa § 4b zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch v roku 2026 nebudú na účely Zákonníka práce dňami pracovného pokoja dni 8. máj a 15. september. Pozor, na účely Zákonníka práce sú tieto dva dni naďalej považované za sviatky.
S účinnosťou od 1. 1. vianočné sviatky 24. decembra po 12:00, 25. a 26. decembra.
Pri zvažovaní, či ako zamestnanec prejdete na status SZČO, alebo si rovno založíte s. r. o., je potrebné si uvedomiť, že v legislatívnych podmienkach SR prechod z pracovnoprávneho vzťahu, resp. vzťahu "zamestnanec - zamestnávateľ" na vzťahy podľa Obchodného zákonníka, resp. na vzťah "ja podnikateľ - ty podnikateľ" nie je také jednoduché.
Miera daňovo-odvodového zaťaženia závisí od výšky zdaniteľných príjmov, v prípade SZČO je potrebné pri využití paušálnych výdavkov zvážiť aj výšku skutočných výdavkov spojených s podnikaním.