Sociálna pedagogika a vplyv rozvodu na dieťa: Komplexný pohľad

Rozvodovosť je v súčasnosti narastajúcim fenoménom, ktorý má hlboký dopad na celú spoločnosť, a predovšetkým na deti, ktoré si prechádzajú povinnou školskou dochádzkou. Tento článok sa zaoberá dôsledkami rozpadu manželstiev na maloleté deti a poukazuje na rôzne aspekty, ktoré ovplyvňujú ich život, vrátane prístupu škôl, rodičovských práv a povinností, ako aj širšieho sociálneho kontextu.

Úvod do problematiky rozvodu a jeho vplyvu na rodinu

Moderná rodina prechádza dynamickými zmenami, ktoré sú ovplyvnené sociálno-ekonomickými, politickými a kultúrnymi faktormi. Globalizácia a individualizácia prinášajú nové výzvy, ktoré ovplyvňujú fungovanie rodiny ako celku. Manželstvo, ktoré bolo kedysi považované za trvalé spoločenstvo, sa stáva čoraz krehkejším, čo vedie k nárastu rozvodovosti. Tento trend má závažné dôsledky na deti, ktoré sú často najzraniteľnejšími členmi rodiny.

Dôsledky rozvodu na dieťa

Rozvod predstavuje pre dieťa traumu, ktorá môže mať dlhodobé psychologické, sociálne a emocionálne následky. Deti sa často cítia vinné, zmätené a majú pocit straty. Môžu mať problémy so správaním, učením a vzťahmi s rovesníkmi. Je dôležité si uvedomiť, že dopad rozvodu na dieťa závisí od mnohých faktorov, vrátane veku dieťaťa, osobnosti, vzťahu s rodičmi a spôsobu, akým rodičia zvládajú rozvod.

Prístup škôl k deťom rozvedených rodičov

Riaditelia škôl zohrávajú kľúčovú úlohu v živote detí z rozvedených rodín. Je dôležité, aby postupovali v súlade so zákonom a rešpektovali práva oboch rodičov. Prax však ukazuje, že riaditelia škôl často robia chyby, ktoré môžu mať negatívny dopad na dieťa a jeho rodinu.

Nedodržiavanie procesných pravidiel

V správnych konaniach voči deťom z neúplných rodín riaditelia škôl často nepriberú ako účastníkov konania oboch rodičov. Napríklad, nedoručujú dôležité písomnosti obom rodičom do vlastných rúk. To znamená, že jeden z rodičov je vylúčený z rozhodovacieho procesu, čo je v rozpore so zákonom.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Zasahovanie do rodičovských práv

Riaditelia škôl niekedy zasahujú do výkonu rodičovských práv rozvedených rodičov. Napríklad, bránia v styku s dieťaťom rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Takéto konanie je neoprávnené a môže mať negatívny dopad na vzťah medzi dieťaťom a rodičom.

Zvýhodňovanie jedného z rodičov

U riaditeľov možno pozorovať nesprávny zvýhodňujúci prístup matiek k výkonu rodičovských práv. To znamená, že matky majú v školskom prostredí väčší vplyv na rozhodovanie o dieťati ako otcovia. Takýto prístup je diskriminačný a môže viesť k pocitu nespravodlivosti u otcov.

Rodičovské práva a povinnosti po rozvode

Rozvodom rodičovské práva a povinnosti nezanikajú. Obaja rodičia majú právo podieľať sa na výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa. Výber školy pre maloleté dieťa spadá do kategórie podstatných záležitostí týkajúcich sa dieťaťa. Rozhodnutím o výbere školy rodičia maloletého dieťaťa realizujú svoje rodičovské práva a povinnosti.

Dohoda rodičov

Pre čo najbezproblémovejší proces prípravy dieťaťa na budúce povolanie je nevyhnutná kooperácia rodičov a orgánov školy. Ideálny stav predstavuje absolútna zhoda vôle oboch rodičov v otázkach zápisu do školy, odkladu povinnej školskej dochádzky, správneho výberu školy, prestupov žiaka medzi školami a pod. Tento stav je pomerne jednoducho dosiahnuteľný v úplných rodinách alebo v prostredí, kde možno dosiahnuť korektným spôsobom dohodu pri rozdielnosti názorov zákonných zástupcov.

Konflikty medzi rodičmi

V prípade neúplných rodín, resp. rozvedených manželov (rodičov) dochádza často ku konfliktu názorov v otázkach výchovy a vzdelania maloletého dieťaťa. Platí to aj v prípade rozvedených rodičov, u ktorých bolo dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov a druhému rodičovi bol určený styk s dieťaťom.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Povinnosti riaditeľa školy

Riaditeľ školy ako orgán štátnej správy v školstve je povinný v rozhodovaní o zásadných otázkach školského života dieťaťa kooperovať a konať s oboma rodičmi ako so zákonnými zástupcami dieťaťa, a teda nielen s rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti. Výnimkou je, ak niektorému z rodičov boli zo zákonných dôvodov obmedzené alebo pozbavené rodičovské práva.

Zákonná úprava rodičovských práv a povinností

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v úvodnom ustanovení v rámci Základných zásad ustanovuje, že „Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom“. Uvedené platí aj v prípade rozvedených rodičov. U rozvedených rodičov často nesprávne dochádza k situácií, že rezidentný rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v chybnej domnienke výlučnosti rodičovského práva z titulu súdom určenej starostlivosti o dieťa vykoná rozhodnutie bez vedomia, resp. súhlasu druhého rodiča.

Zastupovanie dieťaťa

Ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine hovorí, že „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.“ Výklad spojenia „kto ho bude zastupovať“ však neustanovuje, ani z neho nevyplýva, že súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí len jedného rodiča, ktorý bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V prípade aplikácie tohto reštriktívneho výkladu by došlo k situácií, že žiaden rozvedený rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, by nemal právo zastupovať svoje dieťa. To by znamenalo obmedzenie výkonu rodičovských práv jedného z rodičov, ktoré je možné iba v situáciách uvedených v § 38 Zákona o rodine. Pri výklade právnych predpisov nemožno vykladať právnu normu izolovane bez kontextu ďalšieho právneho textu a ostatných právnych noriem.

Obmedzenie rodičovských práv

Rozvod manželov a zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemôže predstavovať dôvod na obmedzenie výkonu rodičovských práv ani medzi samotnými manželmi a rovnako ani zo strany tretích subjektov, napr. škôl. V oblasti rozhodovania škôl a školských záležitostí je nesprávna domnienka, že právo internovať do školských záležitostí dieťaťa má len ten rodič, resp. osoba, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Základná škola je rozhodujúca zložka prípravy na budúce povolanie a preto už pri zápise dieťaťa do školy je dôležitá dohoda oboch rodičov o výbere základnej školy. Ak u druhého rodiča nedošlo k pozbaveniu, obmedzeniu, resp. pozastaveniu výkonu rodičovských práv a povinností, má právo rozhodovať o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa. Ani text zákona o rodine, ani ustanovenia školského zákona nevymedzujú negatívnym spôsobom postavenie nerezidentného rodiča. Škola nie je za žiadnych okolností inštitúciou, ktorá by bola oprávnená obmedzovať rodičovské práva a povinnosti rodičov. Rovnako ani rezidentný rodič nie je oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach druhého rodiča, pokiaľ ich tento nemá určené súdom.

Správne konanie a rozhodovanie riaditeľov škôl

Rozhodnutia riaditeľov škôl vydané v konaniach, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. Pôsobnosť správneho poriadku na rozhodovaciu činnosť riaditeľov škôl vymedzuje výslovne § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe a samospráve v školstve v z. n. p. V rámci § 5 ods. 3 správneho poriadku sa uvádza, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Aplikácia správneho poriadku pri rozhodovaní riaditeľov škôl znamená, že treba dodržiavať procesné pravidlá všeobecného správneho konania.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Dodržiavanie procesných pravidiel

Dodržiavanie procesných pravidiel správneho poriadku riaditelia škôl často opomínajú najmä u rozvedených rodičov. Rodičia, ktorým dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, následne takto prijaté rozhodnutia riaditeľov škôl napádajú v preskúmavacích konaniach, t. j. odvolacích a súdnych konaniach. Pri rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa sa vyžaduje dohoda rodičov podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. V rámci úplných rodinných zázemí by sa mala dohoda dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré majú charakter podstatných vecí. Pri bežných, každodenných veciach dohodu rodičov zákon nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu na existenciu či neexistenciu dohody s druhým rodičom, môže vykonávať v bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám. Ak teda jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nevyhnutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, je nutné, aby druhý rodič s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasil. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 Zákona o rodine.

Účastníci konania

V školskej praxi k takému stretu záujmov rodičov dochádza napr. vo vzťahu k žiadosti o prijatie do školy. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku:

• Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať.
• Účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté.
• Účastníkom konania je ďalej aj ten, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý.

Výber školy ako jeden z okruhov podstatných záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, vyžaduje na prijatie rozhodnutia dohodu oboch rodičov ako účastníkov konania, ktorí sú priamo dotknutí rozhodnutím o ich dieťati.

Pojem "zákonný zástupca"

K nezákonnému konaniu zo strany školy, ktorá pri rozvedených rodičoch spravidla kooperuje len s rodičom rezidentným, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže zvádzať aj pojmoslovie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „školský zákon“ ), ktorý v rámci svojho znenia pracuje s pojmom „zákonný zástupca“ v jednotnom čísle. Dikcia zákona explicitne nepojednáva o prítomnosti alebo o súhlase oboch zákonných zástupcov, keďže je používaná skratka jednotného čísla. Uvedené je však prekonané prístupom súdov a právnou interpretáciou. Pri interpretácií legislatívneho pojmu použitého v školskom zákone aj v Zákone o rodine totiž zo žiadneho ustanovenia nevyplýva negatívne vymedzenie alebo ustálenie, že ide len o jedného z rodičov, a to toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rozhodovanie o prijatí dieťaťa do školy je konaním podľa správneho poriadku. Podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Odvolanie proti rozhodnutiu

Ak pri zápise do školy jedným z rodičov napr. matkou rozhodne riaditeľ v rámci správneho konania bez účastníctva otca, ktorého riaditeľ o začatí konania neupovedomil a ani mu neoznámil vydané rozhodnutie, je daný dôvod na podanie odvolania podľa správneho poriadku a zrušenie takéhoto rozhodnutia. V závislosti od závažnosti a charakteru sporného rozhodnutia možno podať sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v z. n. p., alebo upozorniť prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v z. n. Zo žiadneho právneho predpisu síce výslovne nevyplýva povinnosť vyžadovať súhlasné stanovisko oboch rodičov pri zápise, resp. pri výbere základnej školy, napriek tomu je disponovanie týmto výslovným zhodným prejavom vôle oboch zákonných zástupcov vhodné s ohľadom na výskyt mnohých mimosporových konaní podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, teda vo veciach maloletých, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť. Zo strany škôl je častá snaha o riešenie uvedenej situácie prostredníctvom rôznych foriem, napr. formou plnomocenstva alebo čestného vyhlásenia.

Rozsudky súdov a ich interpretácia

Podľa rozsudku Okresného súdu v Bratislave 1 sp. zn. 3P 71/2015 zo 4. júna 2015: „Zo znenia ustanovenia § 19 školského zákona vyplýva, že na podanie žiadosti stačí, aby bola podaná jedným zo zákonných zástupcov, keďže zákon predpokladá súlad rodičov v ich konaní.“ Uvedené situácie nesúladných názorov v otázke prípravy dieťaťa na budúce povolanie sú dôsledkom rastúceho počtu rozvodov manželstiev, ktorých dôsledkom sú aj vyhrotené vzťahy medzi rodičmi, a ktorých dopad na deti nie je ničím neobvyklým. Právo rodiča rozhodovať spolu s druhým rodičom predstavuje právnu možnosť. Pri rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je dôležitá dohoda. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť napr. o tom, či dieťa s odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý ročník. Podľa rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 3P 41/2016 z 9. mája 2016, je dôležité, aby sa rodičia dohodli na tom, aké výchovné opatrenia sa uplatňujú voči ich dieťaťu. Tieto rozhodnutia riaditeľa školy spadajú do kategórie výchovných opatrení podľa § 58 školského zákona, a teda budú realizované osobitným procesným spôsobom. Pri ukladaní výchovných opatrení triednym učiteľom nie je v rámci základných škôl ustanovený konkrétny postup pre ich uloženie. Vo vzťahu ku hodnoteniu správania žiaka má triedny učiteľ len návrhové oprávnenie, o ktorého konečnom schválení rozhoduje po prerokovaní s učiteľmi v pedagogickej rade riaditeľ. Riaditeľ základnej (aj strednej) školy ukladá opatrenie vo výchove po prerokovaní v pedagogickej rade. Keďže sa na proces ukladania výchovných opatrení neaplikuje správny poriadok, jeho úprava môže byť obsahom interných dokumentov škôl, napr. v rámci školského poriadku alebo v rámci samostatnej smernice, ktorá podrobnejšie upraví jednotlivé aspekty tohto procesu. Správny poriadok sa na túto oblasť neaplikuje z dôvodu, že výchovné opatrenia sa vyznačujú disciplinárnym charakterom a majú slúžiť predovšetkým na dodržiavanie vnútorných predpisov školy.

Obmedzenia právomocí riaditeľa školy

Riaditeľ školy má obmedzené právomoci, ktoré sú taxatívnym spôsobom stanovené v § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve. Uvedené vyplýva z článku 2 ods. 2 prvej hlavy Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ To znamená, že otázky, ktoré sú mimo obsahového rámca § 5 zákona o štátnej správe v školstve riaditeľ školy nie je oprávnený rozhodovať. Môže ísť napríklad o situácie súvisiace s úpravou styku rozvedených rodičov s maloletými deťmi, ktoré zasahujú do školskej oblasti dieťaťa, napr. ak jeden z rodičov žiada, aby mu riaditeľ školy umožnil stretávať sa s dieťaťom v priestoroch školy.

Opravné prostriedky a možnosti nápravy

V prípade rozhodnutí, na ktorých prijímanie sa vzťahuje správny poriadok, majú zákonní zástupcovia k dispozícií opravný postup a prostriedky podľa správneho poriadku. Opravným, a teda druhostupňovým orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy ako orgán verejnej správy v rámci správneho poriadku, je určená obec ako školský úrad podľa § 6 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve. „Obec ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy, ktorej je príslušná obec zriaďovateľom (§ 5 ods. 3). Ak obec nie je školským úradom (§ 7), výkon štátnej správy v druhom stupni podľa tohto odseku a činnosti podľa odseku 8 písm. a) až d) zabezpečuje krajský školský úrad.“ Riaditeľ školy môže o odvolaní môže v rozsahu ustanovenia § 57 ods. 1 správneho poriadku rozhodnúť sám tzv. autoremedúrou. Ak tak nerozhodne, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy mu odvolanie prišlo. Odvolací orgán, podľa § 59 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší. Inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Sťažnosť a iné možnosti

V prípade rozhodnutí, na ktorých prijímanie sa správny poriadok nevzťahuje, najmä pokarhania riaditeľom školy, pochvaly riaditeľom školy a podmienečného vylúčenia (v prípade strednej školy) sa opravné prostriedky podľa správneho poriadku nepoužijú. Najmä nebude možné využiť odvolanie ako riadny opravný prostriedok podľa správneho poriadku. V prípade porušenia práv alebo právom chránených záujmov s cieľom poukázania na nedostatky pri rozhodovaní riaditeľa ako orgánu verejnej správy sa rodič môže domáhať nápravy prostredníctvom sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v z. n. p. „Na vybavenie sťažnosti podanej proti vedúcemu orgánu verejnej správy je príslušný najbližší nadriadený orgán verejnej správy. Ak takýto orgán nie je, v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností.

Spolupráca rodičov a školy

Právo podieľať sa na výchove a živote dieťaťa majú obaja rodičia. Uvedené právo tvorí aj súčasť práva dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom, súčasne aj právo na výchovu a starostlivosť oboma rodičmi. Na zabezpečenie adekvátneho a účinného vzdelávacieho procesu a najmä prístupu k dieťaťu počas školského života je dôležitá spolupráca medzi orgánmi školy a medzi oboma rodičmi nielen z hľadiska vývoja a budúceho pôsobenia dieťaťa, ale aj z hľadiska práv rodičov zasahovať a rozhodovať o maloletom dieťati. Pri aplikácií zákonnej úpravy ohľadom školského života maloletých je dôležité vykladať ustanovenia v zákone nie izolovanie a striktne gramaticky, ale v kontexte celkového sledovaného účelu a zámeru zákonodarcu za súčasnej pozitívnej spolupráce rodičov a orgánu školy na výchove dieťaťa.

Súčasné trendy v rodine a ich vplyv na rozvodovosť

Sociálno-ekonomické, politické, prírodné a človekom spôsobené zmeny zasiahli do života spoločnosti a tým aj do života rodiny. Rodina prechádza prerodom od tradičnej rodiny, cez modernú, až po postmodernú rodinu. Globalizácia posilňuje spájanie národov, kultúr, náboženstiev, ale v globalizácii moderný človek zostáva osamotený a osamotenosť má vplyv na jeho osobné rozhodnutia vo veciach morálky. V súvislosti s modernizáciou a industrializáciou sa zmenili funkcie rodiny, mnohé z nich čiastočne prevzal štát. Moderná doba oslobodila ľudí od väzieb k širšej rodine, ku komunite, od podriadenosti cirkvi, ale daňou za oslobodenie je rozčlenenie ľudského života do sfér riadených byrokratickými aparátmi novodobého štátu, ktoré nie sú dostatočne zladené a prepojené. Týmto sa oslabujú kompetencie súčasnej rodiny. Súčasnej rodine vieme priradiť tieto znaky:

• väčšia závislosť na štáte,
• väčšia nezávislosť na kruhu príbuzných,
• väčšia nezávislosť manželov na rodine.

Od konca 50. rokov ženy opúšťajú domácnosť a venujú sa profesionálnej kariére. Mení sa obsah a povaha rolí v rodine. V 60. a 70. rokoch sa zvyšuje počet nemanželských detí. Rodina ako monopol na legitímny sex padol, láska je založená na sexuálnej príťažlivosti. Rodina stratila monopol aj na plodenie detí vplyvom novej technológie (napr. vplyv hormonálnej antikoncepcie).

Medzi ďalšie trendy patrí:

• individualizácia rodinných vzťahov,
• pluralizácia rodinných štruktúr znamená, že k tradičnej forme rodiny pribúdajú ďalšie formy so špecifickou štruktúrou vzťahov v rodine.

V súčasnej rodine, na rozdiel od tradičnej rodiny, dosahujú členovia väčšiu individualitu. Genderová rovnosť patrí k základným prioritám Európskej únie. Prestáva platiť tradičné delenie rolí v rodine podľa pohlavia. Ženy sa dokážu uplatniť na trhu práce, stávajú sa finančne nezávislé od mužov, získavajú rovnaké vzdelanie ako muži. S rozvojom modernej spoločnosti sa mení usporiadanie rolí v rodinách.

Kvalita manželstva a jeho vplyv na rozvodovosť

Kvalita manželstva súvisí s kvalitou osobnosti muža a ženy, ktorí manželstvo uzatvárajú. Zmyslom manželstva je vzájomnosť, zdieľanie osobného a intímneho vzťahu. Mení sa postavenie matky, otca a detí v rodine. V minulosti dieťa predstavovalo pre rodinu ekonomický prínos, dnes sa o dieťati hovorí o aj ako o ekonomickej záťaži, čoho dôsledkom je aj znižovanie pôrodnosti, narastá počet rodín, ktoré majú iba jedno dieťa, čím sa nepokrýva prirodzená reprodukcia. Rodičia nedokážu dostatočne reagovať na potreby vlastných detí, pretože to nevedia, nenaučili sa reagovať na deti vnímavo a s porozumením. Manželstvá sa v súčasnosti posúvajú do vyššieho veku. Prispelo k tomu rozšírenie antikoncepcie, plánovanie rodičovstva, preferovanie kariéry, pre mnohých mladých ľudí aj nedostupnosť vlastného bývania. Z jednej strany je to pozitívne, lebo deti sa rodia do zrelšieho rodinného prostredia a zrelších vzťahov medzi partnermi, rodina je materiálne pripravená pre dieťa. Z druhej strany sa však manželia rozhodujú iba pre jedno dieťa. Rodiny s jedným rodičom vznikajú najčastejšie rozvodom, ďalšou príčinou je ovdovenie, alebo narodenie dieťaťa mimo manželstva. Časť občanov žije v neformálnych zväzkoch, bez záujmu o uzatvorenie manželstva. Dopadom je zvýšený počet detí narodených mimo manželstva.

Funkcie rodiny a jej význam pre dieťa

Rodina aj v súčasnosti je v mnohých smeroch nenahraditeľná, v existencii odkázaná na spoločnosť a preto je oveľa zraniteľnejšia. V rodine sa dieťa socializuje (začleňuje do siete sociálnych vzťahov), kde rodičia sú dôležitými identifikačnými vzormi. Funkčná rodina vytvára pre dieťa pocit bezpečia, istoty, dôvery, pocit domova, kde hlavným zmyslom rodiny je výchova detí. Význam rodiny spočíva aj v ovplyvňovaní kvality života jej jednotlivých členov. Rodina napĺňa svoje poslanie prostredníctvom funkcií reprodukčnej, ekonomickej, emocionálnej, socializačno-výchovnej, odpočinkovej a regeneračnej. Rodinná výchova sa má utvárať ako oslobodzujúca funkcia smerujúca k autonomizácii a zodpovednosti.

Problémy vo výchove a ich dopad na dieťa

Problém rodiny sa ukazuje, ak jeden z rodičov zostane v hlbokom infantilizme, nevie sa dostať do správneho vzťahu s vlastným dieťaťom/deťmi (napr. členovia rodiny sú zaujatí vlastnou sebarealizáciou, vtedy sa nedarí zamerať sa na spoločné problémy). Dobrá a zodpovedná rodina rozvíja dôveru prostredníctvom kooperácie, podporuje a posilňuje, čo je dobré v každom dieťati a rozvíja jeho asociujúci a solidarujúci rozmer. Zodpovedná rodina stavia do stredu zmysel spoločenstva, v ktorom má hodnotu každý jednotlivý subjekt. Vzájomný rešpekt, rozhovor a spolupráca sa javia ako správna cesta pre znovuvybudovanie etickej citlivosti. V súčasnej rodine výchova detí nie je samozrejmosťou, taktiež nie je dostatočne doceňovaná výchovná funkcia rodiny. Existujú jedinci, ktorí boli v istej fáze svojho života vychovávaní nedostatočne, prípadne neboli vychovávaní vôbec. Bežným trendom sa stáva, že rodičia presúvajú svoju úlohu na výchovné inštitúcie ako novodobé jasle, materské a základné školy. V niektorých prípadoch slúži pojem „záujem dieťaťa“ ako dobrý dôvod k zasahovaniu štátu do rodiny a to zvýšenou kontrolou súkromného života rodiny štátom, ktorý zaručuje isté podmienky jeho dobrého fungovania formou sociálnych pracovníkov, sociálnych asistentov, manželských poradcov, rodinných mediátorov a zoznam sa neustále zväčšuje. V spoločnosti fungujú aj rodičia, ktorí sa nedokážu pružne prispôsobiť novým povinnostiam, ktoré so sebou prinášajú sociálne a technologické zmeny. Nepriaznivé výchovné prostredie deti frustruje a je pôdou pre patologický rozvoj osobnosti dieťaťa. Taktiež nejednotnosť výchovného prístupu rodičov môže vytvárať v dieťati vnútorný konflikt. Preto niet nad pokojnú výchovnú atmosféru plnú láskyplného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.

Vplyv médií a spoločnosti na deti

V súčasnej spoločnosti a v rodinách vyrastajú deti a mládež, ktoré majú problémy v správaní. Delikventné správanie sa objavuje čoraz viac u detí v mladšom veku. Masmédiá ovplyvňujú predstavy, názory, postoje a potreby konzumentov. Dôsledkom nepriaznivého vplyvu médií nastáva oslabenie komunikácie a vzťahov v rodine. Výskumy dokazujú, že mládež trávi pred televízorom a pri počítačoch viac času ako by bolo akceptovateľné. Spoločné aktivity a rituály rodiny sa oslabili, v mnohých rodinách jednotliví členovia nežijú “spolu”, ale “vedľa seba”. Z výskumu Sejčovej a Mišinskej vyplýva, že až 40% detí trávi voľný čas sledovaním televízie, hraním na počítačoch. Vplyv médií a počítačových hier má dopad na správanie detí, ktoré napodobňujú, „bojujú“ s nepriateľmi a stávajú sa hrdinami.

tags: #sociálna #pedagogika #rozvod #vplyv #na #dieťa