Sociálne Problémy Slovenskej Republiky: Komplexný Pohľad

Slovenská republika, podobne ako iné krajiny, čelí spektru sociálnych problémov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života jej občanov. Tieto problémy sú komplexné a často prepojené, vyžadujúce si systematické a dlhodobé riešenia. Tento článok sa zameriava na hlavné sociálne problémy Slovenska, vrátane konkurencieschopnosti, chudoby a sociálneho vylúčenia, zdravotníctva, korupcie, nezamestnanosti a vzdelávania.

Konkurencieschopnosť Slovenska

Slovensko si v najnovšom rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra pohoršilo o dve miesta a ocitlo sa na 42. mieste. Celkovo bolo hodnotených 140 krajín pomocou 98 indikátorov zoskupených v 12 pilieroch. Skóre konkurencieschopnosti na Slovensku sa napriek tomu mierne zlepšilo. Až piati od konca sme sa umiestnili v daňovo-odvodovom zaťažení na zamestnanca. Tento indikátor porovnáva náklady na zamestnanca (136. Rovnaké umiestnenie dosiahlo Slovensko aj v indikátore, ktorý skúma do akej miery narúšajú fiškálne opatrenia (dotácie, daňové úľavy atď.) hospodársku súťaž (136. miesto). Na deviatom mieste od konca sme sa ocitli v dvoch indikátoroch, ktoré taktiež odzrkadľujú problémy na trhu práce. Konkrétnejšie ide o prekážky, s ktorými sa stretávajú zamestnávatelia pri hľadaní a prijímaní zahraničnej pracovnej sily a kvalifikovanej sily (v oboch zhodne 131. miesto). Okrem vyššie spomenutých indikátorov Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2018 ďalej upozorňuje na nízku vnútornú pracovnú mobilitu (118. miesto) a nedostatočnú ochranu zamestnancov (116. Výsledky ukazujú, že ľudia sú len veľmi málo ochotní sťahovať sa kvôli pracovným príležitostiam. Výrazná slabina Slovenska sa ukázala aj v oblasti kvality verejných financií. V indikátore administratívnej záťaže sme obsadili 129. miesto. Prieskum ukázal aj nedôveru v súdny systém (116. miesto) a vymožiteľnosti práva (125. miesto). Kombináciou indikátorov sa vypočítalo celkové skóre krajiny. Najlepšie hodnotenou krajinou boli Spojené štáty, ktoré dosiahli 85,6 bodu. Priemerné skóre krajín je 60 bodov.

Chudoba a Sociálne Vylúčenie

Chudoba a sociálne vylúčenie sú závažné problémy, ktoré postihujú značnú časť slovenskej populácie. Mnoho Slovákov žije v chudobe alebo na hranici chudoby, čo vedie k sociálnemu vylúčeniu a zhoršeniu zdravotného stavu. Podľa Eurostatu žilo na Slovensku v roku 2020 12,3 % obyvateľov v hmotnej deprivácii. Tento stav znamená, že si tieto osoby nemôžu dovoliť napríklad vyhrievať byt, jesť mäso aspoň jedenkrát týždenne alebo nezvládajú nečakané výdavky.

Chudoba a sociálne vylúčenie najviac postihujú seniorov, rodiny s deťmi a Rómov, ktorí sú vystavení diskriminácii a marginalizácii v mnohých oblastiach života. Okrem toho, v marci 2023 bolo v Slovenskej republike celkovo 156 625 nezamestnaných osôb, z toho 65 049 dlhodobo nezamestnaných. Tento stav ovplyvňuje nielen ekonomickú situáciu jednotlivcov, ale aj ich psychické zdravie a spôsobuje zvyšovanie sociálnych problémov.

Situácia vyžaduje systematické a dlhodobé riešenia zamerané na zlepšenie prístupu k práci, vzdelaniu a sociálnej ochrane, ako aj na boj proti diskriminácii a nerovnosti.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Historický Kontext Chudoby

Chudoba je jedným z najrozšírenejších sociálnych problémov celého sveta. Postihuje veľkú časť obyvateľov Zeme, celé štáty sú považované za chudobné a ich stav potom prináša ďalšie negatívne dôsledky tohto javu, ktoré vytvárajú nekonečnú reťaz negatív. Jej vznik je pritom tak prirodzený, že sa zdá, že je tento problém neriešiteľný. Preto som sa zameral najmä na príčiny jeho vzniku ako aj možné východiská. Na to, aby sme mohli presne určiť, čo slovo chudoba vyjadruje sa treba zamyslieť nad tým, čo vyjadruje slovo bohatstvo, resp. majetok. Čo je bohatstvom? Kedy je človek bohatý?

Majetok alebo bohatstvo vzniklo s ľudskou prácou. Je to teda hmotný alebo nehmotný výsledok činnosti, ktorého počiatky môžeme datovať do praveku. No jeho rozdeľovanie sa začalo až so vznikom vytvorenia štruktúry spoločnosti. Chudoba je preto spojená už s starovekou spoločnosťou - napríklad otroci v starom Egypte nevlastnili ani svoj život, kým faraón bol stelesnením Boha a vlastnil všetko. Takéto rozdelenie spoločnosti je teda s ľudstvom pevne spojená a ani v budúcnosti sa pravdepodobne radikálne nezmení. Čím sa však je potrebné zaoberať je vytvorenie takej spoločnosti, v ktorej je udržiavaná rovnováha, teda neexistujú vyslovene chudobní a nemali by existovať ani extrémne bohatí. S rastom vzdelanosti si totiž ľudia viac uvedomujú svoj stav a ak nachádzajú veľký nepomer v spoločnosti, vzniká nespokojnosť. Táto nespokojnosť v období industriálnej revolúcie prerástla až do vzniku politického smeru - socializmu, ktorého cieľom bolo nastoliť celosvetový komunizmus. Ten mal zabezpečiť rovnosť ľudí v rovine sociálnej aj ekonomickej. Tento stav je však možný skutočne len v teoretickej rovine, pretože je proti ľudskej povahe uprednostniť seba pred ostatnými. Dokazuje to neudržateľný stav v socialistických štátoch, ktorý viedol k revolúcií a postupnej transformácií štátov socialistického bloku do demokratických štátov alebo diktatúr. Ani politický režim na Kube, v Číne a Severnej Kórei nevytvára také podmienky, ako sa snaží tvrdiť.

Na Slovensku je chudoba vnímaná takmer celým národom od zániku Veľkomoravskej ríše až do súčasnosti. Najprv to bol Uhorský štát, neskôr Rakúsko-Uhorsko, no situácia sa nezmenila ani s vznikom Československa, kedy malo byť Slovensko ochudobňované Českom. Za Slovenského štátu zase vláda pracovala v prospech nacistickému Nemecku. Ani po zjednotení Československa a nastolení socializmu nenastal stav, kedy by bola odstránená chudoba, pretože na okraj spoločnosti sa dostali politickí nepriatelia. Takisto sa situácia po revolúcií v roku 1989 nezmenila, iba sa stala vypuklejšou. Kým predtým veci chudoby, bezdomovectva a neporiadku v spoločnosti boli zakryté akýmsi závojom vôle štátu, po revolúcií sa tento problém zviditeľnil a ešte aj prehĺbil. Situácia však nie je iná ani v iných štátoch. Najnižšia vrstva sa nevyhne žiadnemu štátu. Dokonca najvyspelejší štát sveta USA je v tejto oblasti na nebezpečne vysokom mieste. Je to z toho dôvodu, že je lákadlom ľudí z chudobných krajín, no pohľad občanov USA ako aj iných vyspelých štátov (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia) na imigrantov je nie ako na rovnocenných ľudí, ale ako na menejcenných ako sú oni.

Osobitnou kapitolou je Afrika, kde väčšina obyvateľstva žije pod hranicou chudoby, čo je v niektorých oblastiach menej ako 1 USD na deň. Tento problém však neobchádza ani Áziu a Južnú Ameriku. Chudoba je preto celosvetovou záležitosťou, no riešiť ju treba na lokálnej úrovni.

Definícia a Vymedzenie Chudoby

Jedným z definícií chudoby je, že chudoba označuje osoby, rodiny alebo skupiny osôb, ktorých zdroje (materiálne, kultúrne a sociálne) sú natoľko limitované, že ich vylučujú z minimálne akceptovaného životného štýlu štátov, v ktorých žijú.Chudoba tvorí súčasť každej spoločnosti, no nie je presne definovaná a ani oficiálne štatistiky nevykazujú počty chudobných. Absolútna chudoba je spojená s fyziologickým prežitím, teda uspokojené základné potreby prežitia.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Relatívna chudoba je spojená s priemernou životnou úrovňou obyvateľstva danej krajiny, ku ktorej chudobní nemajú prístup. Týka sa životného štýlu prijatého v danej spoločnosti a je spojená so vzdelaním, s kvalifikáciou, so zdravotnými návykmi, s rodinným zázemím, a pod. Na Slovensku sa na vymedzenie pojmu chudoba používajú skôr synonymá chudoby ako sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza, ktorý je legislatívne vymedzený a je vlastne označením pre chudobu. Zákon chudobu nedefinuje, ale rozoznáva také pojmy ako je hmotná núdza, životné minimum a s tým súvisiaca minimálna mzda. V podmienkach Slovenskej republiky sa touto problematikou zaoberá zákon 453/2004 ktorým sa mení a dopĺňa zákon 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi a zákon 601/2003 o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Minimálna mzda je minimálna výška odmeny pracovníkovi v pracovno-právnom vzťahu, ktorú musí zamestnávateľ vyplatiť za prácu na plný úväzok, ktorá je od 1.10.2004 6500 Sk.

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa považuje suma 4580 Sk na jednu plnoletú osobu.

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Hmotná núdza vyjadruje takú sociálnu situáciu, kedy nie sú zabezpečené základné hmotné životné podmienky občana a občan nemá prostriedky na ich zabezpečenie, prípadne nie je schopný tieto prostriedky vlastným pričinením získať alebo využívať. Dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca v súčasnosti dosahuje 1530 Sk mesačne.

V určitom zmysle slova možno za príbuzný pojem chudoby pokladať aj sociálnu núdzu, ktorá je taktiež súčasťou slovenskej legislatívy a znamená stav, keď si občan nemôže zabezpečiť sám starostlivosť o seba, svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov, alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania.

Ďalšou rovinou životného minima je sociálne minimum, ktoré prináleží občanovi, ktorý je vhmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a má príjem zo závislej činnosti, sa dávkou sociálnejpomoci doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 120% životného minimaustanoveného osobitným predpisom.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Nižšiu úroveň životného minima predstavuje existenčné minimum, ktoré sa poskytuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Dávkou sociálnej pomoci sa doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 50% životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Existenčné minimum má zabezpečiť základné životné podmienky, a to jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Počty chudobných resp. občanov v hmotnej núdzi na Slovensku je možné odvodiť zúdajov o poberateľoch sociálnych dávok, na základe ktorých je možné konštatovať, že vdecembri 2000 podiel občanov v hmotnej núdzi dosiahol na celkovom počte obyvateľov11,3%, čo predstavuje 319 231 osôb a pri započítaní celkového počtu vyživovaných osôb poberateľmi dávky sociálnej pomoci, bolo v decembri 2000 v hmotnej núdzi 612 953 obyvateľov SR (Správa o sociálnej situácii obyvateľstva, 2000). Pre porovnanie s európskymi krajinami možno uviesť, že v EÚ sa počet chudobných osôb v roku 1993 pohyboval od 6% v Dánsku do 26% v Portugalsku.

Významným ukazovateľom pre meranie chudoby je stanovenie hranice chudoby (poverty line), pri ktorej sa vychádza z príjmov alebo výdavkov. Teda domácnosť s príjmom nižším ako je daná hranica chudoby je definovaná ako chudobná, hoci nízky príjem v sebe nezahŕňa sociálne a kultúrne aspekty. Pomocou nej sa dá odhadnúť objem prostriedkov potrebných na sociálnu pomoc. V západných krajinách, vrátane USA, je sa chudoba hranica chudoby vypočíta ako priemerný príjem tej-ktorej krajiny a hranicu chudoby zvyčajne predstavuje 50% aritmetického priemeru čistého príjmu danej krajiny, v niektorých krajinách je to 40% alebo 60%. Domácnosť s príjmom nižším ako je daná hranica chudoby je definovaná ako chudobná. Na Slovensku nie je hranica chudoby jednoznačne definovaná, vyjadruje ju životné minimum, ktoré predstavuje hlavný bod v oblasti sociálnej politiky, od ktorého sa odvíjajú opatrenia štátu. Trochu komplexnejšie ako len cez peňažné príjmy meria chudobu tzv. index ľudskejchudoby (human poverty index), ktorý vznikol na pôde Rozvojového programu OSN(UNDP). Index chudoby kombinuje štyri dimenzie ľudského života: zdravie a dĺžkuživota, vzdelanie, životnú úroveň a sociálnu exklúziu. Na kalkuláciu indexu prerozvinuté krajiny sa používajú nasledovné údaje: 1. podiel obyvateľstva, ktoré sa nedožije 60 rokov;2. funkčná negramotnosť obyvateľov;3. obyvateľstvo s príjmom pod hranicou chudoby;4. podiel dlhodobej nezamestnanosti na ekonomicky aktívnom obyvateľstve.

Tento súhrnný index slúži najmä na porovnanie chudoby krajín, podľa možností štatistických kapacít však môže byť disagregovaný napríklad na regionálne indexy.

Rizikové Skupiny

Rizikovými skupinami sa myslia najviac zraniteľné skupiny spoločnosti. Možno totiž povedať, že hlavnou cestou k chudobe je vylúčenie z trhu práce. Moderná spoločnosť je pracovnou spoločnosťou, a tak populácia, ktorá sa ocitne z rôznych dôvodov mimo pracovný proces, je predovšetkým ohrozená chudobou. Ak vychádzame zo štruktúry poberateľov sociálnych dávok, potom sú chudobnými predovšetkým nezamestnaní. Na úradoch práce bolo v roku 2000 priemerne mesačne evidovaných takmer 92% poberateľov dávok sociálnej pomoci. Ide však o celosvetový trend, a nezamestnaní predstavujú "novú" chudobu, pod ktorou sa myslí jej ekonomická a politická nezvládnuteľnosť. V EÚ sú domácnosti s nezamestnaným s najväčšou pravdepodobnosťou chudobnejšie než ostatné. Možno povedať, že chudoba sa tak prelína s nezamestnanosťou.

Druhým významným faktorom, spojeným s nezamestnanosťou a tým aj chudobou, je nižšia vzdelanosť. V súčasnosti už aj v SR ľudia s nižším vzdelaním predstavujú jednu z rizikovejších skupín ohrozených chudobou. Zahraničné firmy totiž nie sú ochotné prijímať ľudí s nízkou kvalifikáciou, aj keď tento trend nie je ešte natoľko výrazný a vzdelanie sa neodzrkadľuje v takej miere do výšky príjmov ako vo vyspelých krajinách. Vyššie vzdelanie je základným predpokladom úspešnosti na trhu práce, kým ľudia s nižším vzdelaním sú z neho vylúčení. Táto tendencia súvisí so samotnou zmenou modernej spoločnosti na informačnú spoločnosť. Rizikové skupiny však zahŕňajú aj iné osoby, ktoré sa vytvárajú podľa:

• veku - Deti sú najviac rizikovou skupinou, pretože bez dostatočného zázemia a výchovy nie sú schopné prispôsobiť sa spoločnosti. V SR sa táto skupina ešte len stáva významnou od roku 1989, kedy sa začal pretvárať celý výchovný systém. Deti a mládež dostala práva a slobody, no žiadne povinnosti, výchova je utláčaná do pozadia a najmä deti v mestách sú vychovávané ulicou. Vznikajú u nich nepriaznivo vplývajúce návyky - stretávajú sa s alkoholom, fajčením, drogami. Spoločnosť zatiaľ neprihliada na to, čo bude s touto generáciou, no je veľmi pravdepodobné, že mladí ľudia, ktorí sa vyhýbali škole sa budú vyhýbať aj práci. Oveľa vypuklejším problémom je chudoba detí v iných krajinách, najmä v Afrike a Ázií. Deti sa stávajú chudobnými, či už dôsledkom nezamestnaných rodičov, ako aj neúplných rodín, tradične sú chudobou ohrozené viacdetné rodiny, taktiež veľa detí žije v chudobe na ulici. Ich obživou je žobranie a drobné krádeže. Viacerí autori upozorňujú, že nejestvuje minimálny životný štandard pre dieťa, čo pokladáme za najdôležitejšiu príčinu nedostatočnej pozornosti chudobe detí.Druhým extrémom sú dôchodcovia, ktorí najmä u nás tvoria slabé sociálne vrstvy a to kvôli tomu, že socialistická ekonomika a neskorší prechod na zmiešanú ekonomiku bol poznačený spôsobom myslenia, že ak to nie je súkromné nie je nikoho. Privatizácia štýlom prvý príde prvý berie štát nielen že neobohatila, ale ochudobnila a preto štát zápasí s nedostatkom financií pre vyplácanie dôchodkov.
• rasy - U nás ho tvoria najmä Rómovia, ktorí vytvárajú skupiny nekompatibilné s zvyšným obyvateľstvom. Rómske etnikum tvorí veľký problém nielen ekonomický, ale aj sociálny, zdravotný a kultúrny. Keďže Rómovia vždy vytvárali osobitné skupiny, no ich mentalita sa v čase nemení, tak ako zvyšok spoločnosti. Rómovia sú teda nezvyknutí pracovať, ich predstava o rodine je úplne odlišná od zvyšnej časti obyvateľstva. Preto až 80% rómskej populácie je závislej na sociálnej sieti. V USA sú to napr. afroameričania alebo pôvodní obyvatelia Ameriky, ktorí tvoria tieto problematické skupiny.
• pohlavia - Viac sú ohrozené ženy ako muži, čo je spôsobené postavením žien na trhu práce, vzdelaním, schopnosťami a predpokladmi. Segregácia je evidentná hlavne podľa zamestnania, ženy prevažujú v profesiách ako je školstvo, zdravotníctvo, štátna správa. Taktiež mzdové ohodnotenie býva nižšie u žien ako u mužov, čo dokazuje výskum priemerných zárobkov v EU v roku 1995, ktorý poukázal na to, že ženy zarábajú až o 28% menej peňazí ako muži.
• rodinného stavu - k chudobou ohrozeným skupinám patria neúplné rodiny s deťmi, ktoré vznikajú v dôsledku rozvodov, alebo sú to slobodní rodičia. Ide najmä o rozvedené alebo slobodné matky s deťmi, pričom nezáleží na tom. Takmer 89% neúplných rodín predstavujú matky s deťmi.

Sociálne Problémy Chudobných

Sociálne problémy chudoby sa začínajú prejavovať už v rannom veku. Dieťa žijúce v chudobe nemá rovnaké podmienky ako ostatné deti, teda konkrétne nie je mu venovaná taká zdravotná starostlivosť, nedostáva poriadnu výchovu, ošatenie, jedlo, voľný čas, nemá korektne vybudované rodinné a kamarátske vzťahy, nehovoriac o tom, že úmrtnosť detí v nízkom veku je v prípadoch najväčšej chudoby až štvornásobne vysoká oproti bežnej populácií. Už v nízkom veku sa prejavuje rozdelenie podľa bohatstva, kedy dieťa s chudobnými rodičmi je v spoločnosti vnímané ako menejcenné, čím sa opäť deformujú jeho vzťahy so spoločnosťou. Pokračujúcimi problémami chudobného obyvateľstva je potom aj nedostatočné vzdelanie a výchova. Dieťa ani nejaví záujem sa vzdelávať, pretože sa necíti v tej…

Zdravotníctvo

Slovenské zdravotníctvo sa už dlhodobo potýka s mnohými problémami, ktoré sa týkajú nedostatočného financovania, nedostatku personálu a zastaraných zariadení. Tieto problémy výrazne ovplyvňujú kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a vedú k dlhým čakacím dobám a nemožnosti poskytnúť adekvátnu starostlivosť.

Jedným z hlavných problémov je nedostatočné financovanie zdravotníctva. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Slovensko v roku 2021 vynakladalo na zdravotníctvo len 6,2 % svojho HDP, čo je pod priemerom EÚ. Tento nedostatok financií vedie k obmedzeniu investícií do modernizácie a obnovy zariadení, ako aj do zlepšovania pracovných podmienok zdravotníkov.

Okrem toho Slovensko trpí nedostatkom zdravotníckeho personálu. Podľa údajov Eurostatu bolo na Slovensku v roku 2020 približne 2,5 lekárov a 5,7 zdravotníckych sestier na 1 000 obyvateľov, čo je pod priemerom EÚ. Tento nedostatok personálu vedie k preťaženiu existujúceho personálu a k vysokému počtu nadčasových hodín, ktoré zdravotníci musia odpracovať.

Slovenské zdravotníctvo sa tiež potýka so zastaranými zariadeniami. Mnohé nemocnice a kliniky sú vybavené starými a zastaranými prístrojmi, ktoré často nie sú schopné poskytnúť najmodernejšiu zdravotnú starostlivosť. Tento stav znamená, že niektoré vyšetrenia a operácie sa musia robiť v zahraničí, čo je pre pacientov finančne náročné a zvyšuje riziko komplikácií.

Napriek snahám vlády o zlepšenie situácie v zdravotníctve, problémy stále pretrvávajú a zhoršujú kvalitu života pacientov. Situácia si vyžaduje nielen zvýšenie finančných investícií, ale aj systematické riešenie nedostatku zdravotníckeho personálu a modernizáciu zariadení. To by mohlo viesť k zlepšeniu kvality zdravotnej starostlivosti a k zníženiu počtu pacientov, ktorí trpia dôsledkami nedostatočnej starostlivosti.

Kontroly a Odporúčania

Bratislava - 18. augusta 2024 - Slovenské zdravotníctvo je stále vážne chorým pacientom, pri živote ho držia čiastočné riešenia, ale ku komplexným opatreniam zo strany Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktoré by znamenali jeho stabilizáciu, stále nedošlo. Tá bola zameraná na postupy rezortu zdravotníctva v rokoch 2018 až 2023 v oblastiach, ktoré už v minulosti národní kontrolóri prierezovo preverovali. Išlo o päť oblastí - hospodárenie zdravotníckych zariadení, koncesné zmluvy, náklady spojené so správou stavieb, verejné obstarávanie a posilnenie zodpovednosti manažmentu za výsledky. Kontrolóri na základe aktuálnych zistení odporúčajú parlamentnému výboru pre zdravotníctvo, aby zaviazal vládu žiadať od ministerstva zdravotníctva ucelenú koncepciu udržateľného finančného riadenia zdravotníctva. „Stále je zásadným problémom hospodárenie univerzitných a fakultných zdravotníckych zariadení. Naďalej totiž tieto koncové zariadenia generujú straty, zadlžujú sa a platia faktúry vo výraznom časovom oneskorení,“ približuje závery kontroly H. Crkoňová. Ku koncu roka 2023 bol stav záväzkov 13 najväčších nemocníc cez miliardu eur. Tieto štátne zariadenia mali pritom viac ako 95% podiel na celkovom dlhu organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. „Auditom potvrdeným rizikom je aj to, že značná časť dlhov nemocníc sa dostala do súkromných rúk a ich vymáhanie s penále môže výrazne zaťažovať rozpočet zdravotníctva a odčerpávať financie, ktoré by mali byť primárne použité na liečbu pacientov, prevádzku nemocníc či odmeňovanie lekárov, zdravotníckeho personálu,“ zdôrazňuje podpredsedníčka slovenských kontrolórov. K oddlžovaniu zdravotníctva štát pristúpil za ostatných dvadsať rokov päťkrát a v tomto roku by to malo byť šiesty raz.

Vnímanie Problémov Obyvateľmi

Rastúce ceny a zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti vnímajú obyvatelia SR najcitlivejšie. V najnovšom prieskume o problémoch občanov ľudia najviac uvádzali rast cien, zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti a agresivitu v spoločnosti. Prieskum urobila agentúra AKO pre Na hrane (TV JOJ) na vzorke tisíc respondentov z dospelej populácie SR.

Zo zoznamu problémov si respondenti mohli vybrať maximálne tri problémy, ktoré ich trápia v ich osobnom živote. Na ďalších priečkach sa v prieskume umiestnili ohrozenie demokracie a právneho štátu, zhoršenie situácie v školstve a zamestnanosť.

Problémy, ktoré trápia časť ľudí viac:

• Rast cien najviac trápil ženy a mladších opýtaných.
• Na zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti sa najčastejšie sťažovali ženy a skôr starší ľudia.
• Agresivita v spoločnosti nadpriemerne trápi ženy a oslovených v strednom veku.
• Ohrozenie demokracie a právneho štátu častejšie vnímali ako problém muži a vekové kategórie 66+ a 34-49.
• Zhoršenie situácie v školstve nadpriemerne často trápi skôr mladšie vekové kategórie a vysokoškolsky vzdelaných.
• Zamestnanosť je problém, ktorý nadpriemerne často trápi najmä najmladších opýtaných a ľudí s nižším vzdelaním.

Korupcia

Korupcia je stále aktuálnou témou na Slovensku a v minulosti mala na spoločnosť vážny dopad. Hoci sa situácia v poslednej dobe zlepšila, stále sa jedná o jeden z najvážnejších spoločenských problémov krajiny.

V roku 2021 sa Slovensko umiestnilo na 59. mieste v rebríčku Transparency International, ktorý hodnotí úroveň korupcie v jednotlivých krajinách. Hoci sa krajina umiestnila v strede zoznamu a v porovnaní s minulými rokmi dosiahla určitý pokrok, stále zostáva medzi krajinami s vysokým rizikom korupcie.

Korupcia ovplyvňuje nielen verejnú správu, ale aj súdnictvo, obchod a hospodárstvo. Vysoký stupeň korupcie vedie k nedôvere občanov v inštitúcie a spoločnosť ako celok, čo má negatívny vplyv na hospodársky rast a prosperitu krajiny.

Za posledné roky sa na Slovensku uskutočnili viaceré úspešné iniciatívy zamerané na boj proti korupcii, ako napríklad vytvorenie špecializovaných súdov a prokuratúr, ktoré sa zaoberajú prípadmi korupcie a hospodárskej kriminality. Zároveň však zostáva nevyriešených viacero kritických oblastí, ako napríklad zabezpečenie nezávislosti justície, transparentnosť verejného obstarávania alebo účinné prenasledovanie korupcie.

Korupcia na Slovensku zostáva závažným problémom, ktorý má negatívny dopad na spoločnosť ako celok. Je dôležité, aby sa krajina aj naďalej zameriavala na jeho riešenie a zvyšovala transparentnosť a zodpovednosť vo verejnom sektore, aby sa podarilo znížiť vplyv korupcie a zlepšiť kvalitu života občanov.

tags: #sociálne #problémy #Slovenskej #republiky