Ako vyplniť daňové priznanie ako živnostník pri poberaní nemocenských dávok

Získaním živnostenského oprávnenia nadobúda daňovník právo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť. Súčasne s týmto právom mu však vznikajú aj povinnosti okrem iného aj voči daňovému úradu, zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni. V súčasnej dobe daňovník pri získavaní živnostenského oprávnenia vykoná - a to priamo na živnostenskom úrade - aj svoju registráciu ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej tiež „SZČO“) u ďalšej inštitúcie: zdravotnej poisťovne. Daňový úrad živnostníka už zaregistruje sám. Znamená to teda, že už nemusí žiadnym úradom nič oznamovať, registrácia je vykonaná priamo cez živnostenský úrad, resp. 1.

Dlhodobá choroba alebo zotavovanie sa po úraze predstavujú náročnú situáciu, najmä ak ste zamestnaný a dochádza k zníženiu príjmu. Našťastie, počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) zamestnávateľ a štát poskytujú finančnú podporu vo forme náhrady mzdy a nemocenských dávok. Pre živnostníkov je táto situácia špecifická, preto je dôležité poznať postup a podmienky pre získanie nemocenských dávok a ich vplyv na daňové priznanie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenských dávkach a daňovom priznaní pre živnostníkov na Slovensku, podmienkach ich vyplácania a postupoch, ktoré je potrebné dodržiavať.

Čo je nemocenská dávka?

Nemocenská dávka je peňažná dávka, ktorá sa poskytuje poistencovi v prípade, že bol uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu choroby alebo úrazu, ktorý mu znemožňuje vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na nemocenské vzniká aj vtedy, ak bolo poistencovi nariadené karanténne opatrenie.

Kto má nárok na nemocenské?

Nárok na nemocenské má:

• Zamestnanec: Ak je uznaný za dočasne práceneschopného.
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO): Za predpokladu splnenia podmienok.
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO): Za predpokladu splnenia podmienok.
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote: Ochranná lehota je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní, koľko trval pracovný pomer. Pre tehotné ženy, ktorým skončil poistný pomer počas tehotenstva, je ochranná lehota 8 mesiacov.

Podmienky nároku na nemocenské u živnostníka

Aby mal živnostník nárok na nemocenské, musí spĺňať nasledovné podmienky:

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na starostlivosť

• Aké podmienky musíte splniť, aby ste boli PN? Choroba, úraz či karanténa sú dôvody, kedy ako živnostník môžete byť uznaný za dočasne práceneschopného (ďalej PN). Lekár vás musí uznať za dočasne PN.
• Dobrovoľné nemocenské poistenie: Živnostník musí byť dobrovoľne nemocensky poistený. Nie je dobrovoľne nemocensky poistenou osobou.
• Platenie odvodov: Musí platiť sociálne odvody, inak nemá nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN. Nemajú nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN.
• Čakanie: Nemocenské poistenie musí trvať dlhšie ako 7 dní (napr. pri vzniku nového poistenia). Nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní (napr. očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom,8 mesiacov od začiatku 40.
• Lehota: Nárok na výplatu nemocenského zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, za ktorý sa nemocenské poskytuje.
• Poistné: SZČO a DNPO musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, najviac za obdobie posledných 10 rokov (existujú výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote).
• Dlžné poistné: Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur. pričom sa toleruje suma dlžného poistenia nižšia ako 5 €.4,4 % z odvodov, ktoré odvádzate do Sociálnej poisťovne, slúži na úhradu nemocenského poistenia. Ak vám teda zanikla odvodová povinnosť z dôsledku nízkych príjmov alebo ste začínajúci živnostník, nemáte na nemocenské nárok.
• Ochranná lehota: Po zániku poistenia ešte existuje ochranná lehota, ktorá trvá až 7 dní po zániku poistenia. Počas nej máte nárok na nemocenské plnenie. Existujú však prípady, kedy ochranná lehota je kratšia alebo dlhšia ako 7 dní.

Ako živnostník požiada o nemocenské počas dočasnej PN v roku 2024

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:

• elektronicky - v elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024,
• papierovo - v papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch, napr. ak lekár nemá prístup k internetu.

Všetka komunikácia medzi lekármi, Sociálnou poisťovňou a inštitúciami sa uskutoční elektronicky. Elektronická PN je automaticky považovaná za žiadosť o dávku.

Papierovo: V papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch, napr. ak lekár nemá prístup k internetu.

Živnostník povinne vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“ na II. dielu tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti živnostník podpíše a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne IV. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti - o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel.

Sociálna poisťovňa umožňuje prístup k informáciám o dávkach (napr. elektronicky,papierovo.

Prečítajte si tiež: Starý ELDZ: Kompletný postup

Tu si vás dovolíme upozorniť na to, že od 01. 06. 2023 bude možné vystaviť potvrdenie o dočasnej PN iba elektronicky. Výhoda ePN je v tom, že nie je potrebné nosiť žiadne papierové potvrdenia na pobočku Sociálnej poisťovne. Pri prvej ePN však odporúčame nahlásiť spôsob vyplácania nemocenskej dávky. Ak totiž nezadáte číslo účtu, Sociálna poisťovňa vám dávku pošle na adresu trvalého bydliska.

Potrebné dokumenty pri žiadosti o nemocenské

Pri uplatnení nároku na nemocenské je potrebné predložiť nasledujúce dokumenty:

• Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti: Toto potvrdenie vystaví ošetrujúci lekár. Skladá sa z piatich dielov, pričom pre uplatnenie nároku na nemocenské je dôležitý II. diel.
• Žiadosť o nemocenské: II. diel potvrdenia slúži ako žiadosť o nemocenské. SZČO, DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.
• Preukaz o trvaní DPN (cez mesiac): Podobný postup je aj v prípade predkladania dokladov „Preukaz o trvaní DPN (cez mesiac)“.
• Ukončenie DPN - diel IV: Po ukončení DPN je potrebné predložiť diel IV.
• Ďalšie dokumenty: V prípade potreby môže Sociálna poisťovňa vyžadovať aj ďalšie dokumenty, ktoré ovplyvňujú nárok na nemocenské a jeho sumu.

Výška nemocenskej dávky

Nárok na nemocenskú dávku máte za každý kalendárny deň počas trvania dočasnej PN, ale maximálne po dobu 52 týždňov. Jej výška je percentuálny podiel z denného vymeriavacieho základu (DVZ).

• od 1. do 3. dňa: 25 % z DVZ,
• od 4. dňa: 55 % z DVZ.

Pozor si dajte ale vtedy, keď PN vznikne na základe požitia alkoholu alebo iných návykových látok. V takom prípade je výška nemocenskej dávky krátená o polovicu.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

DVZ je základnou jednotkou pre určenie výšky nemocenskej dávky a u každého živnostníka je iný. Aby sme však dobre vypočítali DVZ, musíme správne určiť aj rozhodujúce obdobie.

Prečítajte si tiež: Vyplnenie ELDP počas rodičovskej dovolenky

Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ

• Nemocenské poistenie trvá nepretržite za celý predchádzajúci kalendárny rok (t.j od 01. 01. do 21. 12.): Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok. Príklad: PN vznikla v 02/2023. Rozhodujúce obdobie je tak celý rok 2022.
• Nemocenské poistenie vzniklo počas predchádzajúceho kalendárneho roku: Rozhodujúce obdobie je od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roku. Príklad: PN vznikla v 02/2023 a nemocenské poistenie platí od 01. 05. 2022. Rozhodujúce obdobie je tak od 01. 05. 2022 do 31. 12. 2022.
• Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku: Rozhodujúce obdobie je od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla PN. Príklad: Nemocenské poistenie vzniklo 01. 01. 2023 a PN nastala 02. 03. 2023. Rozhodujúce obdobie je tak od 01. 01. 2023 do 28. 02. 2023.
• Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom mesiaci, kedy vznikla aj PN: Rozhodujúce obdobie je od vzniku poistenia do predchádzajúceho dňa, kedy vznikla PN. Príklad: Poistenie vzniklo 01. 02. 2023 a PN vznikla 25. 02. 2023. Rozhodujúce obdobie je tak od 01. 02. 2023 do 24. 02. 2023
• PN vznikla v deň vzniku nemocenského poistenia: Neprihliada sa na rozhodujúce obdobie. Výška nemocenskej dávky sa určí podľa pravdepodobného DVZ (PDVZ).

Zdroj: Sociálna poisťovňa

PDVZ je 1/30 z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa uhradilo poistné na nemocenské poistné v daný kalendárny mesiac, kedy vznikla PN.

Výplata nemocenských dávok živnostníka počas dočasnej PN v roku 2024

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni (t. j. 7 dní v týždni). Sociálna poisťovňa poukazuje nemocenské dávky na bankový účet príjemcu dávky v žiadosti neurčil spôsob výplaty dávky.

Nemocenské dávky sa spravidla vyplácajú mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárnom mesiaci, za ktorý nemocenská dávka patrí (t. j. dávky prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca. oznamuje aj akékoľvek ďalšie zmeny (napr.

Povinnosti počas PN

Podobne ako to je u bežného zamestnanca, aj u SZČO platí, že musíte dodržať liečebný režim. Musíte oznámiť zmenu adresy, kde sa počas PN budete zdržiavať či odstrániť akékoľvek prekážky, ktoré by bránili vo výkone kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu pre vás znamená to, že počas PN sa zdržiavate na uvedenej adrese. Existujú však výnimky, ktoré vám adresu dovoľujú opustiť:

• povolené vychádzky,
• kontrola u lekára.

Dodržiavanie liečebného režimu môže prísť skontrolovať zamestnanec Sociálnej poisťovne. V prípade porušenia strácate nárok na nemocenskú dávku maximálne v rozsahu 30 dní.

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne počas PN

Dočasná PN je braná ako obdobie, kedy nemáte príjem. Počas nej nemusíte preto platiť odvody. Ak ste PN celý mesiac, tak neplatíte nič.

Počas PN živnostník v niektorých prípadoch i naďalej povinnosť platiť zdravotné odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody neplatí, resp. neplatí, resp. neplatí, resp. neplatí za dni, ktoré spadajú do obdobia dočasnej PN živnostníka (od 1. do 30., resp. 31. kalendárneho mesiaca).

Kedy je živnostník povinný platiť odvody počas PN?

Ak je živnostník uznaný za dočasne PN len časť kalendárneho mesiaca, t. j. nie je uznaný za dočasne PN celý kalendárny mesiac, zaplatí za daný kalendárny mesiac pomernú časť odvodov, t. j. vypočíta si ich podľa počtu dní, kedy nebol uznaný za dočasne PN (napr. ak bol živnostník povinne sociálne poistený a bol uznaný za dočasne PN od 12.1.2021, zaplatí za január 2021 odvody len za 11 kalendárnych dní).

Vplyv nemocenských dávok na daňové priznanie

Podanie daňového priznania predstavuje pre mnohých podnikateľov a SZČO len polovicu povinností voči štátu. Tou druhou je správne vypočítať a uhradiť zdravotné a sociálne odvody. Zdravotné poistenie zabezpečuje zdravotnú starostlivosť a sociálne poistenie pokrýva dôchodkové, nemocenské a iné dávky. Výsledok z daňového priznania priamo ovplyvňuje vašu povinnosť platiť zdravotné a sociálne odvody.

Po podaní daňového priznania Finančná správa odovzdáva informácie Sociálnej a Zdravotnej poisťovni. Vymeriavací základ pre sociálne poistenie predstavuje polovicu základu dane po odpočítaní odvodov. Na tento základ sa aplikujú sadzby pre jednotlivé druhy poistenia. Pri zdravotných odvodoch je situácia podobná. Vymeriavací základ predstavuje skutočný základ dane po odpočítaní zaplatených poistných odvodov.

Po spracovaní údajov vám poisťovne pošlú rozhodnutie o novej výške odvodov. Platby sa realizujú bankovým prevodom na účty Sociálnej a Zdravotnej poisťovne. Pre bezchybné platenie odporúčame využiť služby účtovníkov alebo daňových poradcov. Ak využívate paušálne výdavky, ovplyvňuje to váš základ dane a tým aj výšku odvodov. V daňovom priznaní venujte pozornosť najmä riadkom, kde sa uvádza základ dane a zaplatené odvody.

Študenti, dôchodcovia a osoby so špecifickým statusom môžu byť oslobodení alebo im môže byť určená nižšia výška odvodov. Správne vypočítanie a platenie zdravotných a sociálnych odvodov je nevyhnutnou súčasťou podnikania. Dodržaním postupu si zabezpečíte bezproblémový chod vašej podnikateľskej činnosti.

Uplatnenie nedoplatku poistného ako daňového výdavku

Daňovník, ktorý v roku 2023 dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia. Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom.

• Preukázateľné výdavky: U daňovníka, ktorý si v daňovom priznaní uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, je nedoplatok poistného daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podkladom pre zaúčtovanie, resp. uvedenie v evidencii, je doklad o zaplatení, v prípade vedenia podvojného účtovníctva výkaz nedoplatkov.
• Paušálne výdavky: Daňovník uplatňujúci výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uplatní ako daňový výdavok popri paušálnych výdavkoch aj poistné vrátane vyrovnaného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného.

Postup pri skončení podnikania

Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v roku 2023 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. v roku 2023 už nepoberal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, postupuje podľa § 32 ods.

V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (definované v § 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.

Nedoplatok poistného a dodatočné daňové priznanie

Ak daňovník nebude mať v roku 2023 príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2022.

Preplatok poistného

Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, postupuje sa rovnako ako u zamestnanca. Daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona.

V zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane.

Ako si uplatniť nezdaniteľnú čiastku?

Daňovník si môže uplatniť nárok na nezdaniteľnú čiastku mesačne u svojho zamestnávateľa, ročne pri ročnom zúčtovani dane alebo pri podaní daňového priznania. Uplatnenie NČZD zamestnanec oznamuje svojmu zamestnávateľovi na tlačive vyhlásenia na uplatnenie NČZD.

Výška nezdaniteľnej čiastky na daňovníka:

• pri základe dane rovnom alebo nižšom ako 19 936,22 € je výška NČZD vo výške 4511,43 €,
• pri základe dane vyššom ako 19 936, 22 € sa výška NČZD kráti, a to výpočtom 9 495,486 € - 1/4 základu dane,
• pri základe dane vyššom ako 37 981,94 € je výška NČZD vo výške 0 €.

V praxi niekedy dochádza k problému ak si zamestnanec uplatní vyhlásenie o uplatnení NČZD u dvoch a viac zamestnávateľov. Stáva sa to osobám, ktoré častejšie menia zamestnanie. Uplatnenie NČZD na manžela alebo na manželku je potrebné vždy posudzovať individuálne. Závisí od viacerých faktorov, a to od príjmu daňovníka. Daňovník si môže uplatniť NČZD na manželku alebo manžela alikvótne podľa počtu kalendárnych mesiacov, kedy boli splnené podmienky pre uplatnenie nároku. Splnenie podmienok sa posudzuje vždy k prvému dňu daného mesiaca. Následne sa kráti aj NČZD podľa počtu mesiacov.

Aj v roku si môže daňovník uplatniť odpočítanie nezdaniteľnej čiastky na DDS v maximálnej sume 180 € čo predstavuje 34,20 € na dani z príjmov. Odpočítanie si však môžete uplatniť za podmienky uzatvorenej účastníckej zmluvy po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu ak zároveň nemáte uzatvorenú inú účastnícku zmluvu, ktorá by túto podmienku nespĺňala.

Postup pri uplatňovaní nezdaniteľných čiastok

Nezdaniteľné čiastky znižujú základ dane z aktívnych príjmov pričom prednostne sa znižuje základ dane zo závislej činnosti o NČZD na daňovníka, následne o NČZD na manželku alebo manžela a na koniec o NČZD na doplnkové dôchodkové sporenie. Odpoveď: Áno, živnostník si môže uplatniť nezdaniteľnú čiastku, ak spĺňa podmienky. Dôležité je rozlišovať medzi príjmami, ktoré vstupujú do základu dane a príjmami, ktoré sa zdaňujú pri osobitnom základe osobitnou sadzbou. Nemocenské dávky, vrátane materského, sú oslobodené od dane. To znamená, že materské sa nezapočítava do príjmu, ktorý by znižoval nezdaniteľnú čiastku.

Konkrétne príklady a situácie

Pre lepšie pochopenie si uvedieme niekoľko konkrétnych príkladov:

• Zamestnanec a starobný dôchodok: Fyzická osoba pracovala ako zamestnanec v roku, pričom jej bol ku dňu 15.1. priznaný starobný dôchodok. V tomto prípade je potrebné zistiť, či ročná suma vyplateného dôchodku v roku nepresiahla sumu 3 803,33 eura. Ak sa daňovník stal dôchodcom v priebehu roka, vzniká mu nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 3 803,33 eura.
• Príjem z prenájmu: Fyzická osoba celý rok prenajímala byt, ktorý nemá zaradený v obchodnom majetku ani ho neprenajíma formou živnosti a dosiahla príjem 6000 €. V tomto prípade daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti.
• Družka v spoločnej domácnosti: Daňovník žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá sa stará o maloleté dieťa. V tomto prípade si NČZD na družku uplatniť nemôže aj napriek tomu, že žije v spoločnej domácnosti s daňovníkom.
• Vplyv NČZD na mzdu zamestnanca: Ak má zamestnanec hrubú mzdu 1 100 €, odpočítajú sa odvody vo výške 13,4 % z hrubej mzdy čo je 147,40 € mínus mesačná NČZD vo výške 375,95 € čo je základ dane 576,65 € a z toho vypočítate daň 19 % v sume 109,56 € a túto sumu odvediete do štátu. Zamestnanec tak uvidí od zamestnávateľa z hrubej mzdy 1 100 € na účte 843,04 € v čistom.
• Uplatnenie NČZD na manželku s invalidným dôchodkom: Pri invalidite nie je dôležité, či manželka poberá invalidný dôchodok - dôležité je, či je invalidná a má k tomu rozhodnutie Sociálnej poisťovne alebo preukaz ZŤP. Tento doklad ma slúžiť aj na preukázanie takéhoto stavu v daňovom priznaní. Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si môžete uplatniť až po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t.j. ak je známa výška dosiahnutých príjmov oboch z manželov a tiež aj splnenie ostatných podmienok na uplatnenie tejto odpočítateľnej položky základu dane. Vo Vašom prípade je dôležité, aby ste odrátali manželkine príjmy od NČ a keď bude tá suma nižšia ako 3.803.33€, tak máte nárok uplatniť si alikvotnú výšku NČ v ročnom zúčtovaní.
• Materská a rodičovská dovolenka: Manželovi vzniká nárok na nezdaniteľnú časť základu dane iba za tú časť roka, kedy boli splnené podmienky stanovené zákonom, v tomto prípade starostlivosť o dieťa do dovŕšenia 3 rokov veku. Do príjmu sa započítava iba materská, rodičovský príspevok sa nezapočítava.

Daňový bonus na dieťa

Daňový bonus je nástroj štátu, ktorý priamo ovplyvňuje čistý príjem zamestnancov alebo daňovú povinnosť podnikateľov - živnostníkov, ktorí majú vlastné deti alebo sa o ne starajú. Je upravený v §33 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. Novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2025 sa zmenili niektoré podmienky na jeho uplatnenie a aj jeho výška.

Daňový bonus na dieťa si uplatňuje rodič alebo osoba, ktorá má zverené dieťa do starostlivosti. Nárok má zamestnanec, resp. osoba s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov (tzv. závislá činnosť) a aj podnikateľ - fyzická osoba, resp. SZČO, ktorá dosahuje príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, čiže nejde iba o príjmy zo živnosti, ale aj napr.

Daňový bonus na dieťa (deti) si uplatňuje vždy iba jeden z rodičov. Je možné postupovať aj tak, že pomernú časť daňového bonusu po časť roka si uplatní jeden z rodičov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť roka druhý z rodičov. Nárok na daňový bonus vzniká mesiacom, v ktorom sa dieťa narodí a zanikne dosiahnutím veku 18 rokov dieťaťa (25 rokov dieťaťa, pokiaľ ide o daňový bonus za rok 2024), pokiaľ sa sústavne pripravuje na povolanie denným štúdiom na strednej alebo vysokej škole.

#

tags: #ako #vyplnit #daňové #priznanie #živnostník #nemocenské