
Starnutie je prirodzený proces spojený s radom fyzických, sociálnych a psychických zmien. V spoločnosti, kde sa očakávaná dĺžka života neustále predlžuje, sa zabezpečenie kvalitného a plnohodnotného života v starobe stáva prioritou. Zatiaľ čo fyzické zdravie seniorov sa často zdôrazňuje, téma duševného zdravia starších ľudí sa často prehliada alebo stigmatizuje. Je však dôležité pochopiť, že úzkosť a depresia u seniorov nie sú normálnou súčasťou starnutia. Neriešené duševné problémy môžu výrazne zhoršiť celkovú kvalitu života, viesť k sociálnej izolácii a dokonca ovplyvniť fyzické zdravie seniorov.
Depresia je taká rozšírená, že ju možno považovať za civilizačné ochorenie. Závažné depresie sa počas života vyskytnú u 10-20 % ľudí. Miernejšie formy depresie sa objavujú u ešte vyššieho počtu obyvateľov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je depresia ochorením, ktoré postihuje viac ako 264 miliónov ľudí na celom svete. Vplyvom depresie človek prežíva utrpenie, nevie fungovať v práci, v škole, v rodine.
Depresia patrí k najčastejším psychickým chorobám v starobe, avšak v posledných rokoch sú v rozvinutých krajinách postihnuté čoraz viac všetky vekové kategórie. Pri výskumoch na rôznych skupinách sa zistilo, že asi každý šiesty starší pacient, ktorý prichádza do kontaktu s lekárom, je depresívny. Starší ľudia umiestnení v nemocniciach a domovoch dôchodcov sú viac postihnutí, popisuje sa, že dokonca v rozmedzí od 30 do 70 %.
Pre geriatrického pacienta sú typické určité zvláštnosti a špecifiká. Rovnako je to aj s depresiou, má odlišnejší priebeh, netypickú symptomatológiu, tendenciu k relapsom a sklonom ku chronicite. Starému človeku vekom okrem ochorení pribúdajú aj nové okolnosti, ktoré sú pre neho zaťažujúce a stresujúce. Často je to odchod do dôchodku, strata sociálneho postavenia, strata životného partnera a existenčné ťažkosti, pocit odkázanosti, problémy s deťmi a príbuznými. K depresii majú sklon skôr ľudia bez koníčkov, záujmov, priateľov, ľudia s pevnými, rigidnými predstavami či perfekcionizmom.
Odchod do dôchodku lepšie znášajú ženy ako muži, nakoľko ženy prevezmú funkciu „babiek“ a starajú sa o vnúčatá, pomáhajú deťom. Depresia u starších ľudí sa zhoršuje hlavne na jeseň. Môže ísť o ľahkú formu depresie, ale môže prerásť aj do ťažšej formy, ktorá si vyžaduje liečbu u odborného lekára, takzvaného gerontopsychiatra a často končí aj hospitalizáciou. Starší ľudia sa menej často sťažujú na depresívnu náladu, častejšie sa však sústreďujú na zdôrazňovanie prejavov sprievodnej choroby. Depresia zhoršuje aj telesné ochorenia. S poruchou duševného zdravia bývajú spojené zhoršenia celkového zdravotného stavu starého človeka.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na pôrodné komplikácie
Diagnostiku depresie sťažuje v starobe výskyt iného ochorenia, často sa kombinuje s inými telesnými chorobami a kognitívnymi poruchami. S voľbou liekov na depresiu musíme byť u geriatrického pacienta opatrní vzhľadom na jeho „krehkosť“, tiež treba mať na mysli, že zaberajú po dlhšej latencii. Depresívne epizódy u seniorov sa horšie rozoznávajú, majú iné dĺžky trvania, často je potrebná spolupráca príbuzných. Starých ľudí s depresiou, z nášho pohľadu ako geriatrov, je zriedkavo správne diagnostikovaná a ešte zriedkavejšie správne liečená s ohľadom na celkový zdravotný stav geriatrického pacienta, jeho krehkosť a ostatné komorbidity. Nesmieme zabúdať, že práve táto skupina pacientov si vyžaduje špeciálnu pozornosť, starostlivosť a liečbu.
Príznaky depresie starší ľudia môžu prejavovať inak ako mladší dospelí, čo sťažuje ich rozpoznanie. Často sa nejedná o otvorený smútok, ale skôr o neurčité fyzické ťažkosti, únavu, stratu záujmu o predtým obľúbené aktivity alebo zhoršenie pamäte. Medzi bežné príznaky patria:
Je dôležité si uvedomiť, že prítomnosť niekoľkých z týchto príznakov, ktoré trvajú dlhšie ako dva týždne a ovplyvňujú každodenný život, by mala byť signálom pre vyhľadanie odbornej pomoci.
Rozvoj úzkosti a depresie v starobe je komplexný proces, na ktorom sa podieľa viacero faktorov. Nejde o jedinú príčinu, ale skôr o súhru biologických, psychologických a sociálnych vplyvov.
Situačná depresia zahŕňa symptómy depresie, ktoré súvisia so stresom. Tieto pocity depresie sú zvyčajne vyvolané traumatickou udalosťou, náhlym stresom alebo veľkou životnou zmenou. Situačná depresia môže byť diagnostikovaná ako porucha prispôsobenia s depresívnou náladou. Po ťažkej životnej udalosti, či už ide o zmenu vzťahu, stratu zamestnania alebo smrť blízkeho človeka, môže stres zo situácie spôsobiť, že sa budete cítiť smutní, bezmocní, apatickí, stratení, podráždení, príp. dokonca pociťovať beznádej. Môžete často plakať, cítiť sa ľahostajní a neschopní sa sústrediť alebo zistíte, že nedokážete zvládnuť bežné každodenné úlohy. Situačná depresia zvyčajne začína do 90 dní po stresujúcej udalosti.
Prečítajte si tiež: Choroba dieťaťa a rodičovský príspevok: Čo potrebujete vedieť
Situačná depresia sa líši od veľkej depresívnej poruchy (VDP) niekoľkými dôležitými spôsobmi. Ak je situačná depresia vyvolaná životnými stresormi, VDP má často celý rad príčin. Situačná depresia kratšie trvá, pričom VDP môže trvať oveľa dlhšie. Zatiaľ čo situačná depresia má tendenciu byť menej závažná a nie taká všadeprítomná ako veľká depresívna porucha, to neznamená, že je tento stav menej „reálny“. Našťastie, účinná liečba vám môže pomôcť zvládnuť príznaky. Mierne prípady situačnej depresie možno často zvládnuť pomocou stratégií zvládania. Jednou zo stratégií zvládania, ktorá môže byť užitočná, je vložiť energiu do riešenia problému. Bez ohľadu na to, s akým druhom stresu sa potýkate, hľadanie vecí, ktoré môžete urobiť na zlepšenie situácie, vám môže pomôcť sústrediť sa na budúcnosť.
Rozlíšenie medzi demenciou a depresiou u seniorov môže byť mimoriadne náročné, pretože mnohé z ich symptómov sa prekrývajú, najmä tie kognitívne. Oba stavy môžu spôsobovať problémy s pamäťou, koncentráciou, úsudkom a celkovými zmenami nálady starší. Kľúčové rozdiely však existujú.
| Faktor | Depresia | Demencia |
|---|---|---|
| Nástup a progresia | Často náhly nástup, priebeh môže kolísať | Postupný nástup, progresívne zhoršovanie |
| Vedomie a orientácia | Zvyčajne plne vedomí a orientovaní, aj keď sa sťažujú na problémy s pamäťou | Pacient si často neuvedomuje alebo popiera problémy, fabuluje |
| Sebakritika | Sú si vedomí svojich problémov s pamäťou a prežívajú z nich úzkosť alebo smútok | Často si neuvedomujú problémy |
| Sústredenie a pozornosť | Narušená schopnosť sústrediť sa, čo vedie k zhoršeniu pamäte | Pamäťové problémy sú závažnejšie a týkajú sa aj dávnych udalostí |
| Nálada | Dominujúca nízka nálada, apatia a strata záujmu | Zmeny nálady môžu byť viac kolísavé a nepredvídateľné, bez zjavnej príčiny |
| Reakcia na liečbu | Často dobre reaguje na antidepresívnu liečbu a psychoterapiu | Liečba je zameraná na spomalenie progresie, nie na vyliečenie |
Pre správnu diagnostiku je nevyhnutné komplexné vyšetrenie, ktoré zahŕňa podrobnú anamnézu, neurologické vyšetrenie, neuropsychologické testy a laboratórne testy na vylúčenie iných príčin kognitívnych zmien (napr. nedostatok vitamínov, poruchy štítnej žľazy).
Napriek narastajúcemu povedomiu o duševnom zdraví starších ľudí pretrvávajú v diagnostike a liečbe úzkosti v starobe a depresie u seniorov významné výzvy.
Dobrou správou je, že úzkosť v starobe a depresia u seniorov sú liečiteľné stavy. Súbor liečebných metód je podobný ako u mladších dospelých, avšak s ohľadom na špecifické potreby a obmedzenia staršej populácie. Cieľom liečby je zmiernenie príznakov a ich závažnosti, zlepšenie kvality života a spomalenie postupu ochorenia.
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť batérií v lietadlách
Spolupráca medzi seniorom, jeho rodinou, praktickým lekárom a špecialistom v oblasti geriatrickej psychiatrie je nevyhnutná pre vytvorenie efektívneho a udržateľného liečebného plánu.
Aktívna podpora seniorov a prevencia duševných porúch je rovnako dôležitá ako ich liečba. Mnoho rizikových faktorov pre úzkosť v starobe a depresiu u seniorov je možné ovplyvniť správnym prístupom a zmenami v životnom štýle.
Starostlivosť o psychicky chorého človeka je veľmi náročná a vyžaduje veľkú trpezlivosť. V prvom rade treba mať na pamäti, že senior je chorý a svoje správanie nedokáže regulovať. Aj keď sú jeho obviňovanie, mrzutosť či nepríjemné poznámky neprimerané, opatrovateľka by si ich nemala brať k srdcu, pretože nevyplývajú zo skutočnosti. Aby to dokázala, musí sa vedieť odosobniť a pochopiť, čo sa so seniorom deje, ako cíti a rozmýšľa vo svojej chorobe. Ak senior trpí chorobne smutnou náladou, má depresiu, je oslabený a apatický, neodporúča sa mu poskytovať rady typu: vzchopte sa, nepodliehajte tomu, neb… U miernych prejavov depresie sa pacient zvyčajne musí do bežných činností nútiť, nič ho neteší, stráca chuť do jedla a začína sa sťahovať do seba. Svoje povinnosti ale plniť spravidla zvláda. U stredne ťažkej depresie bojuje človek s pocitom nešťastia, jeho stav mu navyše neumožňuje pracovať a nič ho nebaví. Príčin vzniku tohto ochorenia je veľa, svoju úlohu tu hrajú aj vrodené dispozície, prítomné telesné ochorenia a ich liečba aj napr. Od bežného smútku alebo zlej nálady sa depresia líši hlavne v tom, že tieto pocity sú dlhodobé, hlbšie a intenzívnejšie a nepriaznivo ovplyvňujú bežné činnosti chorého, ktorý stráca vôľu a silu vykonávať predtým bežné aktivity. Depresia môže byť sprevádzaná rôznymi telesnými príznakmi, predovšetkým únavou, ale aj napr. bolesťami v rôznych častiach tela, pálením kože, mravčením, vnútorným chvením, tlakom na hrudníku, bolesťami hlavy, ale aj zápchou alebo hnačkou. Rozpoznať depresiu nemusí byť ľahké, pretože sa prejavuje i radom duševných a veľmi subjektívnych príznakov, kedy zďaleka nie všetky musia byť prítomné. Na rozdiel od bežných fyzických ťažkostí nemusí blízke okolie chorého psychické ťažkosti rozpoznať.