
Ľudské telo je fascinujúci tepelný stroj, ktorý neustále pracuje na udržaní stabilnej vnútornej teploty. Pochopenie toho, ako vzniká telesné teplo a ako ho telo reguluje, je kľúčové pre udržanie zdravia a pohody, a to najmä v extrémnych podmienkach.
Teplo je forma energie, konkrétne úhrnná kinetická energia neusporiadaného pohybu molekúl látky. Čím rýchlejšie sa molekuly pohybujú, tým vyššia je teplota. V ľudskom tele je táto energia neustále produkovaná a regulovaná, aby sa udržala konštantná vnútorná teplota, ktorá je nevyhnutná pre správne fungovanie všetkých telesných procesov.
Ľudský organizmus si udržiava konštantnú teplotu tela, ktorá je výsledkom rovnováhy medzi tvorbou a výdajom tepla. Tento proces sa nazýva termoregulácia. Centrum termoregulácie sa nachádza v hypotalame, časti mozgu, ktorá funguje ako termostat. Hypotalamus neustále vyhodnocuje informácie o aktuálnej telesnej teplote a spúšťa mechanizmy na jej udržanie v optimálnom rozmedzí, približne 36,5 °C.
Rozsah termoregulácie, pri ktorej je organizmus schopný zachovať si telesnú rovnováhu, je ohraničený hornou a dolnou kritickou teplotou. Teplotu a jej zmeny zaznamenávajú termoreceptory v koži. Receptory pre teplo sú lokalizované hlbšie v koži. Koža plní okrem recepčnej funkcie aj úlohu tepelného izolátora. Dobré tepelno-izolačné vlastnosti má tuková vrstva. Následkom vazodilatácie sa zvýši prietok krvi tukovou vrstvou, zníži sa jej izolačná funkcia a začne sa odparovanie z povrchu tela. Okrem zmien telesnej teploty spôsobených metabolizmom, svalovou aktivitou a kolísaním teploty okolia sa pozorujú aj vrodené rytmické zmeny teploty, a to u mužov v rozmedzí 1,4 - 1,5°C a u žien 1,2 °C.
Teplo sa v organizme tvorí dvoma spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na bývanie
Ak teplota ovzdušia prekročí teplotu kože, prijíma organizmus teplo z okolia.
Teplo sa z organizmu stráca niekoľkými spôsobmi:
Reakcia na teplo závisí od intenzity a formy tepelného podnetu, ako aj od reaktivity organizmu. Teplo a chlad nemusia vždy vyvolať protichodné reakcie. Čím dlhšie tepelný podnet trvá, tým je reakcia väčšia a aj dlhšie pretrváva. Vplyvom horúceho vzduchu sa znižuje diastolický tlak, zvyšuje sa pulzová frekvencia a zväčšuje sa minútový srdcový objem.
Pri vysokej vlhkosti vzduchu sa môžu vyradiť termoregulačné mechanizmy a vzniká úpal, ktorý sa prejaví celkovou malátnosťou, nevoľnosťou, vracaním a zvýšením telesnej teploty. V horúcej vode je činnosť termoregulačných mechanizmov obmedzená; úbytok tepla žiarením je zanedbateľný a teplo sa odparuje len z neponorených častí tela. Aby sa pri nízkej teplote v prostredí zachovala tepelná rovnováha, musí sa zvýšiť produkcia tepla a znížiť jeho výdaj. Vazokonstrikciou sa zvýši termoizolačná schopnosť kože aj metabolizmus, prípadne vzniká triaška ako dodatočná tvorba tepla.
Dlhodobé podchladenie a vyčerpanosť spôsobujú ďalšie zníženie teploty telesného jadra. Pri teplote okolo 20 - 25°C nastáva ohrozenie života až smrť. Priaznivé účinky tepla sa široko využívajú na celkovú alebo lokálnu termoterapiu. Účinky tepelných podnetov vyvoláva zníženie odporu predovšetkým v cievach kože, ale aj iných cievach, čím sa zvýši prekrvenie. Srdce na tepelné podnety reaguje zrýchlením pulzu. Dýchanie v horúcom a dlhotrvajúcom teplom kúpeli sa stáva povrchným a zrýchľuje sa. Vyššia telesná teplota zvyšuje metabolizmus a pôsobí relaxačne na kostrové svalstvo. Teplota tkanív sa znižuje najmä z terapeutických dôvodov. Pri znížení telesnej teploty hovoríme o hypotermii; ak sa zníži teplota určitého miesta, ide o lokálnu hypotermiu. Metódy umelej hypotermie sa využívajú pri niektorých chirurgických a neurochirurgických výkonoch.
Prečítajte si tiež: Ako získať čiastočný invalidný dôchodok?
Horúčka je regulované zvýšenie telesnej teploty, ktoré je ovládané hypotalamom. Vznik horúčky ľudské telo dosiahne pomocou dvoch súčasných dejov. Prvým dejom je úspora tepla, ktoré je už vytvorené a to tak, že ho telo prestane uvoľňovať. V cievach kože a podkožia (ktoré sú blízko k vonkajšiemu prostrediu a dokážu mu teplo najľahšie odovzdať) nastane vazokonstrikcia, teda ich stiahnutie, čo má za následok nižší výdaj tepla. Medzi prejavy vazokonstrikcie v koži patrí - bledosť, sucho a zároveň má pacient pocit chladu. Telesná teplota sa zvyšuje až do doby, pokiaľ nedosiahne telom nastavenú hodnotu. Horúčka pomáha bunkám imunity lepšie fungovať, rýchlejšie sa pohybovať k ich cieľu a tiež stimuluje tvorbu protilátok. Pri dlhšom trvaní pôsobí horúčka na ľudský organizmus nepriaznivo. Zvyšuje úroveň bazálneho metabolizmu a nároky tela na kyslík sú vyššie. Telo stráca vodu, soli a tiež zásoby živín.
Horúčka je častý príznak, ktorý sa vyskytuje pri klasických ochoreniach, najčastejšie pri vírusových a bakteriálnych infekciách spojených s bolesťou hrdla, nádchou či zápalom močových ciest a pod. Bežne sa objavuje po očkovaní, ako následok vystavovania sa slnečnému žiareniu (pri úpale) alebo pri alergických reakciách. Horúčka môže vzniknúť aj po podaní liekov, najmä antibiotík (penicilínov a betalaktámov).
Priemerná telesná teplota dospelého človeka je od 36,8°C +/- 0,4°C. Mení sa v rámci dňa (najnižšia je o 6. ráno, najvyššia medzi 16. - 18. hodinou. Správne a presné nameranie telesnej hodnoty je dôležité pre následný postup v liečbe horúčky. V dnešnej dobe sú dostupné viaceré typy teplomerov (digitálne, laserové, dilatačné) podľa miesta použitia (čelové, axilárne, orálne, rektálne, ušné). Výber teplomeru a miesta merania teploty sa líši v jednotlivých vekových kategóriách. Meranie na čele - nie je veľmi presné, skôr orientačné.
Horúčka patrí medzi prirodzené obranné mechanizmy ľudského organizmu. Naše telo pomocou nej bojuje voči rôznym mikroorganizmom a tak je dobré “nezmariť jeho úsilie” a teda neznižovať horúčku fyzikálne ani liekmi, pokiaľ nie je vyššia ako 38,1°C. V dnešnej dobe sa už neodporúča dospelých ani deti ochladzovať zábalmi. Ak má pacient vysoké horúčky, na ktoré nezaberajú podané lieky, vhodnejšia je rýchla sprcha vlažnou vodou, alebo studené obklady na čelo. Pri znižovaní horúčky sa podávajú lieky nazývané antipyretiká. Pôsobia proti symptómom horúčky a patria sem lieky s obsahom paracetamolu (Paralen, Panadol), ibuprofénu (Ibalgin, Nurofen,..) či kyseliny acetylsalicylovej (Acylpirín).
U detí je horúčka jedným z najčastejšie sa objavujúcich symptómov vôbec. Deti do 2 rokov však majú fyziologicky teplotu telesného jadra vyššiu, než dospelí. U detí môže vysoká horúčka spôsobiť febrilný záchvat, ktorý sa prejavuje kŕčmi. Môžu trvať krátko, (niekoľko sekúnd) alebo dĺžka ich trvania môže byť až 10 minút. Najčastejšie sa objavujú u detí od 9 mesiacov do 5 rokov. Rozvinú sa najmä počas fázy horúčky, keď dochádza k jej prudkému zvyšovaniu (práve rýchle zvýšenie je typické u detí tejto vekovej kategórie). Vo väčšine prípadov nie sú závažné a sú spojené s ľahšími infekciami, avšak dôvodom ich vzniku môžu byť aj život ohrozujúce stavy.
Prečítajte si tiež: Nárok na štátny príspevok
Keďže horúčku najčastejšie spôsobuje bakteriálna alebo vírusová infekcia, najlepší spôsob, ako predchádzať rozvinutiu horúčky, je dôkladná osobná hygiena a zamedzenie kontaktu s infekčným materiálom či infekčnými ľuďmi. Umývanie rúk teplou vodou a mydlom po príchode domov, pred jedlom, po použití toalety a vždy, keď sa dotknete cudzích predmetov, by malo byť samozrejmosťou. Okrem klasického umývania je praktické nosiť so sebou dezinfekčný gél na ruky, ktorý je možné v prípade potreby kedykoľvek použiť.
Veľmi často je zníženie telesnej teploty vyvolané okolitým prostredím. Znížená teplota sa však vyskytuje aj ako príznak ochorení. A to hlavne pri poruchách endokrinného systému či mozgu v oblasti termoregulácie. Pri dlhom trvaní a nízkych hodnotách telesnej teploty ohrozuje zdravie a život. Avšak, svoje využitie našla aj v lekárstve.
Etiológia hypotermie je pomerne rôznorodá. K hypotermii dochádza pri nízkej teplote prostredia, fyzickom vyčerpaní, intoxikáciou alkoholom či úrazom. Pri zníženej funkcii štítnej žľazy a spomalenom metabolizme. Podobný stav môže nastať pri nízkej hladine cukru v krvi a pri malnutrícii - podvýžive.
Hypotermia, ako sa stav nízkej telesnej teploty nazýva, je charakteristický nechceným poklesom teploty tela pod obvyklú hodnotu bežnej teploty človeka. Väčšinou pri nej dochádza k stiahnutiu ciev, ktoré tak znižujú tepelnú stratu. Dýchanie je rýchlejšie a plytkejšie. Postupne klesá srdcová frekvencia. Krvný tlak spočiatku stúpa, následne klesá. Jedným z prvých príznakov býva tras svalstva so snahou zvýšiť produkciu tepla. Periférne časti tela majú bledo-modrý nádych. Najcitlivejší je nervový systém, ktorý reaguje na nízku teplotu poruchou správania, reči i kognitívnych funkcií.
Pokiaľ sa dostane telesná teplota nižšie až o 4 stupne Celzia pod bežnú hladinou teploty človeka, nastávajú najvážnejšie príznaky, ako neschopnosť reči, použitia rúk, zmodranie kože a v bunkách sa zastavujú metabolické procesy. Neskôr dochádza aj k zlyhávaniu hlavných telesných orgánov. Smrť najčastejšie nastáva pri poklese vnútornej teploty pod 24 stupňov Celzia.
Medzi rizikové skupiny patria:
Riadená hypotermia sa využíva v lekárstve, aby sa zabránilo poškodeniu životne dôležitých orgánov. Riadená celotelová hypotermia sa využíva aj u novorodencov na prevenciu poškodenia mozgu. Pri riadenej hypotermii sa znižuje telesná teplota na hodnotu 34 - 32 °C. Pri tejto hodnote klesá spotreba kyslíku, znižuje sa metabolizmus, a to približne o 5 - 8 % pri 1°C. Udržiava sa maximálne na 24 hodín. Následne je potrebné postupné ohrievanie.
Využíva sa hlavne pri: