Premlčanie nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom: Podmienky a aspekty

Tento článok sa zameriava na analýzu špecifickej situácie, ktorá môže nastať pri rozhodovaní o nároku poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní, konkrétne na vznesenie námietky premlčania zo strany obžalovaného. Osobitný dôraz kladie na súladnosť takejto námietky s dobrými mravmi, ako to vyžaduje súkromnoprávna úprava.

Adhézne konanie a jeho charakteristika

Adhézne konanie predstavuje spojenie verejnoprávneho a súkromnoprávneho konania do jedného celku. V trestnom konaní sa primárne riešia otázky verejnoprávneho charakteru, ako je vina za spáchanie trestného činu a právne následky v podobe trestu alebo ochranného opatrenia. Kľúčová je povaha hmotnoprávnej otázky, ktorá sa v danom procese rieši. Adhézne konanie spája riešenie verejnoprávnej hmotnej otázky s riešením otázky súkromnoprávnej povahy, ktorou je náhrada škody. Avšak len takej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so skutkom, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Príčinná súvislosť s trestným činom

Požiadavka existencie príčinnej súvislosti s trestným činom vyplýva z Trestného poriadku a je vyvoditeľná z obžalovacej zásady. Súd, ktorý rozhoduje o nároku na náhradu škody poškodeného, je viazaný a môže rozhodovať iba o skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, podľa ktorej je skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin.

Cieľ adhézneho konania

Cieľom adhézneho konania je zlepšiť postavenie poškodeného, ktorému v dôsledku trestného činu vznikla majetková alebo nemajetková ujma. Poškodený sa v adhéznom konaní dostáva v zásade do pozície, v akej by bol v prípade civilného sporu o náhradu škody. Civilné sporové konanie je však postavené na diametrálne odlišných zásadách než trestné konanie, preto poškodeného v adhéznom konaní nezaťažuje napríklad povinnosť tvrdenia či dôkazné bremeno.

Zisťovanie skutkového stavu

Najväčší rozdiel sa prejavuje v procese zisťovania skutkového stavu veci, kde je civilné sporové konanie založené na prejednacej zásade, podľa ktorej súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z toho, čo mu strany sporu predložia. V trestnom konaní, založenom na vyhľadávacej zásade, je situácia odlišná a súd môže aj napriek uznaniu nároku poškodeného vykonať ďalšie dokazovanie o výške škody, najmä ak o nej existuje dôvodná pochybnosť, prípadne je to potrebné pre právne posúdenie skutku.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Uľahčenie prístupu k spravodlivosti

Poškodenému sa adhéznym konaním výrazne uľahčuje prístup k spravodlivému a hlavne rýchlejšiemu súdnemu procesu, keďže už v trestnom konaní môže získať rozhodnutie o náhrade škody s účinkom exekučného titulu, a to bez toho, aby sa po právoplatnom odsudzujúcom rozsudku musel so svojím nárokom osobitne obrátiť na civilný súd.

Návrh poškodeného

Civilné sporové konanie, ako aj adhézne konanie sa začína na návrh poškodeného. V adhéznom konaní preto neplatí zásada oficiality, v zmysle ktorej súd koná z úradnej povinnosti. Poškodený si svoj nárok na náhradu škody musí uplatniť riadne, t. j. z akých dôvodov a v akej výške si škodu uplatňuje, a taktiež včas - najneskôr do skončenia vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania.

Účinky uplatnenia nároku

Riadne a včasné uplatnenie nároku má za následok prerušenie, t. j. spočívanie premlčacej lehoty, avšak iba za predpokladu, ak poškodený v adhéznom konaní riadne pokračuje. To v konkrétnosti môže znamenať napríklad to, že sa po uplatnení nároku nevzdá svojich procesných práv.

Včasné uplatnenie nároku

Trestný poriadok neustanovuje, kedy najskôr môže poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť. Vychádzajúc z toho, že uplatnenie nároku má rovnaké účinky ako žaloba v civilnom spore, v ktorej poškodený v postavení žalobcu musí jednoznačne definovať toho, voči komu žaloba smeruje (žalovaný), obdobne tomu bude aj v trestnom konaní.

Adresnosť nároku

V prvom rade musí byť presne identifikovaný subjekt, voči ktorému návrh smeruje. Definovanie tohto subjektu nie je vzhľadom na povahu trestného konania v "právomoci" poškodeného - oznamovateľa, ale orgánu činného v trestnom konaní. Trestné stíhanie voči konkrétnej osobe nezačína automaticky podaním trestného oznámenia (na rozdiel od civilného konania, ktoré začína doručením žaloby súdu, a v ktorom žalovaného určuje výlučne žalobca), ale až vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré je oprávnený vydať iba policajt alebo prokurátor.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Vznesenie obvinenia

O tom, kto bude v trestnom konaní obvinený, teda rozhoduje orgán činný v trestnom konaní, nie poškodený - oznamovateľ. Aby bola naplnená podmienka adresnosti nároku voči konkrétnemu škodcovi, musí byť voči škodcovi najskôr vznesené obvinenie. Až po vznesení obvinenia môže byť nárok na náhradu škody uplatnený riadne.

Uplatnenie nároku v trestnom oznámení

Z uvedeného vyplýva záver, že uplatnenie nároku na náhradu škody v rámci trestného oznámenia (t. j. vo fáze predprípravného konania) nie je riadnym uplatnením nároku, a to ani v prípade neskoršieho vznesenia obvinenia osobe, ktorú oznamovateľ v trestnom oznámení uviedol ako podozrivého. Zaviazanie obžalovaného na náhradu škody poškodenému napriek tomu, že nárok neuplatnil riadne, zakladá dôvod na zrušenie výroku o náhrade škody v odvolacom konaní.

Aplikácia hmotného práva v adhéznom konaní

Pri rozhodovaní o nároku poškodeného sa súd v adhéznom konaní nachádza v obdobnom postavení ako súd v civilnom spore, a výrok o náhrade škody formulovať tak, aby mohol byť vykonateľný, teda naplňujúci atribút exekučného titulu. Súd v adhéznom konaní neaplikuje len ustanovenia o náhrade škody. Je povinný aplikovať celý hmotnoprávny predpis rovnako, akoby ho aplikoval civilný súd.

Premlčanie majetkových práv

Pre inštitút náhrady majetkovej či nemajetkovej ujmy (v peniazoch) je príznačné okrem iného aj to, že ide o majetkové práva. V zmysle Občianskeho zákonníka sú tieto práva premlčateľné. Aj keď sa trestné konanie vedie pre skutok, ktorý má byť trestným činom, pri riadnom a včasnom uplatnení nároku na náhradu škody niet z hľadiska aplikácie hmotného práva prakticky rozdielu medzi adhéznym a civilným konaním.

Prostriedky obrany obvineného

Obvinený, ktorý má mať postavenie škodcu, preto v adhéznom konaní môže využiť všetky prostriedky obrany, ktoré by mohol použiť v civilnom spore. Môže sa napríklad brániť tým, že predloží dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok s poškodeným, prípadne preukáže, že škodu poškodenému uhradil. Obvinenému však žiadne ustanovenie hmotnoprávneho či procesného predpisu nebráni v tom, aby aj v adhéznom konaní vzniesol voči nároku poškodeného námietku premlčania. Súd v trestnom (adhéznom) konaní sa preto s touto námietkou musí hmotnoprávne, ako aj procesne vysporiadať.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Námietka premlčania v adhéznom konaní

Adhézne konanie sa z hľadiska právneho posúdenia nijak neodlišuje od civilného konania, v ktorom sa otázka premlčania skúma v zásade iba na námietku žalovaného. Zásada oficiality sa navyše v trestnom konaní aplikuje iba na otázky, ktoré majú verejnoprávny charakter. Vznesenie námietky premlčania je otázkou rýdzo súkromného charakteru, keďže sa týka občianskoprávneho (záväzkového) vzťahu medzi obvineným a poškodeným, hoci sa rieši v trestnom konaní.

Subjekt, voči ktorému sa námietka vznáša

Keďže súčasný akuzačný typ trestného konania nie je na rozdiel od feudálnej inkvizície sústredený v rukách jedného subjektu, t. j. súdu, vzniká v tejto súvislosti otázka, voči akému subjektu trestného konania musí obvinený vzniesť námietku premlčania. Môže vznesenie tejto hmotnoprávnej námietky pri výsluchu obvineného v prípravnom konaní vyvolať následok v podobe zániku nároku poškodeného?

Adresovanie námietky

Pri riešení otázky, akému subjektu trestného konania námietku adresovať, je potrebné vychádzať z dikcie Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o uplatnení námietky voči dlžníkovi. Aby námietka vyvolala kvalifikovaný účinok, musí sa uplatniť voči tomu subjektu, ktorý je o subjektívnom majetkovom práve oprávnený meritórne rozhodnúť. V trestnom konaní je to v zmysle Trestného poriadku výlučne súd. Navyše, námietka je procesným inštitútom, ktorého aplikácia je viazaná na súdne konanie. Bude preto bez právneho významu, ak obvinený napríklad listom zaslaným poškodenému deklaruje premlčanie jeho práva, ak súčasne premlčanie nenamietne aj v konaní pred súdom. Eventuálne vznesenie tejto hmotnoprávnej námietky v prípravnom konaní nemôže byť spôsobilé vyvolať právny následok v podobe zániku nároku poškodeného.

Špecifický charakter námietky premlčania v adhéznom konaní

Námietka premlčania vznesená v adhéznom konaní má v porovnaní s civilným konaním (kde nepôjde o škodu spôsobenú trestným činom) špecifický charakter. Táto špecifickosť vychádza z charakteru konania, ktorým obžalovaný spôsobil škodu.

Amorálnosť trestného činu

Tak v civilnom, ako aj v adhéznom konaní je škoda spôsobená protiprávnym konaním. Avšak v civilnom konaní nie je škodcove konanie v zásade kvalifikované súčasne aj ako trestný čin. Z pohľadu deliktného práva predstavuje trestný čin tú najzvážanejšiu formu protispoločenského konania. Trestné právo chráni tie najdôležitejšie právne statky (záujmy a hodnoty) našej spoločnosti, je každý zásah do týchto statkov nie len činom protiprávnym, ale aj činom smerujúcim proti základným spoločenským, resp. morálnym zásadám, teda činom amorálnym. Zákonodarca amorálnosť trestného činu výslovne pretavil do legislatívnej podoby, kedy trest, ako právny následok trestného činu, vyjadruje tiež morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Námietka premlčania a dobré mravy

V súvislosti s námietkou premlčania naberá amorálnosť protiprávneho konania škodcu osobitný význam. Námietka premlčania totižto nie je len procesným prostriedkom obrany škodcu, ale aj právnym úkonom, ktorý má za následok oslabenie subjektívneho práva a vzniku naturálnej obligácie. Pre námietku premlčania preto platí to, čo pre každý právny úkon z hľadiska zachovania jeho platnosti podľa Občianskeho zákonníka. Obsah a účel právneho úkonu nesmie byť v rozpore so zákonom, ani zákon nesmie obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom.

Súlad s dobrými mravmi

Súd musí v zmysle Občianskeho zákonníka ex offo skúmať, či výkon práva (t. j. vznesenie námietky premlčania) je v súlade s dobrými mravmi. Legálna definícia dobrých mravov z pochopiteľných dôvodov v právnom poriadku absentuje. Nie každá opodstatnená námietka premlčania vznesená obvineným, resp.

Kritérium intenzity zásahu

Doktrína je v otázke námietky premlčania vznesenej v adhéznom konaní skúpa na slovo. Podľa uvedeného názoru je pre neuznanie námietky rozhodujúcim kritériom intenzita zásahu, t. j. rozsah trestného činu, resp. charakter a výška škody. Nemôže však ísť o jediné a rozhodujúce kritérium. Navyše, je tak abstraktného charakteru, že by to v konkrétnostiach mohlo viesť k výkladu ad absurdum, napríklad z pohľadu náhrady nemajetkovej ujmy by to mohlo automaticky diskvalifikovať skutky, pri ktorých došlo "iba" k poškodeniu zdravia, v porovnaní so skutkami, pri ktorých došlo k usmrteniu, keďže spôsobenie smrti je intenzívnejším zásahom než spôsobenie škody na zdraví.

Zavinenie škodcu

Dôležitým kritériom je tiež zavinenie škodcu, keďže vôľa niekomu uškodiť je čo do amorálnosti samotného skutku ďaleko za nedbanlivostným skutkom, pri ktorom takáto vôľa absentuje. Úmysel uškodiť určitej osobe je pritom potrebné nachádzať nie len v samom trestnom čine, ale aj po jeho spáchaní, resp. pri vznesenej námietke premlčania, keďže znakom zjavného zneužitia práva je tiež vôľa poškodiť druhú stranu. Rozhodovacia prax vyžaduje úmyselné zavinenie škodcu.

Podmienky pre neuznanie námietky premlčania

Pri definovaní kritérií pre neuznanie práva škodcu vzniesť námietku premlčania z dôvodu rozporu s dobrými mravmi významným spôsobom prispela aj rozhodovacia prax Ústavného súdu ČR. Z uvedených judikatórnych záverov možno vyvodiť nasledovné všeobecné podmienky pre neuznanie námietky premlčania v adhéznom konaní:

1. Intenzita zásahu - charakter a rozsah škody.
2. Úmysel škodcu.
3. Zištný motív.
4. Zánik nároku poškodeného by bol v konkrétnom prípade neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s intenzitou zásahu.
5. Zavinenie poškodeného - prečo svoje právo neuplatnil včas.

Sexuálna kriminalita

V súvislosti s podmienkou zavinenia poškodeného je ideálnym príkladom skutok, ktorým na poškodenom došlo k spáchaniu niektorého z trestných činov proti tzv. sexuálnej slobode (napr. znásilnenie). Sexuálna kriminalita je však práve jedna z tých, pre ktoré je charakteristická vysoká miera latencie. Ide o také okolnosti, ktoré majú svoju príčinu v samotnom konaní páchateľa a v žiadnom prípade nemožno klásť poškodenej - obeti za vinu, že sa obrátila na orgány štátu až po tom, čo v sebe našla vnútornú silu po tak traumatizujúcom zážitku. Priznanie účinkov premlčania by v takom prípade bolo navyše aj extrémne tvrdým a nespravodlivým postihom pre poškodenú, a v neposlednom rade by to vrhalo zlé svetlo na justíciu a prehlbovalo v očiach spoločnosti nedôveru k nej.

Pasivita obetí sexuálnych deliktov

Dôvody, ktoré obete sexuálnych deliktov vedú k pasivite po skutku, reflektoval aj sám zákonodarca v hmotnoprávnej úprave premlčania trestného stíhania v zmysle Trestného zákona. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia Trestného zákona pri takýchto invazívnych zásahoch do telesnej a duševnej integrity nemôže dôjsť k premlčaniu skôr ako po uplynutí pätnástich rokov odo dňa, kedy obeť dovŕšila 18. roku života.

Záver

Všeobecne tak možno konštatovať, že vznesenie námietky premlčania v adhéznom konaní môže nasvedčovať tomu, že pôjde zo strany obžalovaného o výkon práva odporujúci dobrým mravom. Obžalovaný môže vzniesť námietku premlčania aj po skončení dokazovania (na rozdiel od civilného procesu), napríklad v odvolaní, keďže trestné konanie je ovládané vyhľadávacou zásadou. Vzniesť námietku premlčania v rámci odvolania môže aj osoba oprávnená podať odvolanie v prospech obžalovaného, napríklad jeho manželka. Hoci námietka premlčania je úkon, ktorý patrí dlžníkovi (obžalovanému), obžalovaný s takýmto odvolaním musí prejaviť svoj súhlas, čím sa táto kvázi vada konvaliduje.

Skôr než súd pristúpi k skúmaniu súladu uplatneného práva vzniesť námietku premlčania s dobrými mravmi, musí mať vyriešenú otázku uplynutia premlčacej lehoty. Premlčacie lehoty, ako aj počiatky ich plynutia značne závisia od druhu ujmy, ktorú poškodený trestným činom utrpel. Pri majetkovej škode v pravom zmysle slova dochádza ku kumulácii subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej, resp. desaťročnej (pri úmysle) premlčacej lehoty, ktorá plynie odo dňa skutku.

Spáchanie trestného činu okrem iného so sebou prináša aj riešenie otázky existencie a náhrady spôsobenej škody. Na účely trestného konania definuje škodu ako „ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.“ V tejto súvislosti nadobúda v trestnom konaní osobitné postavenie osoba poškodeného ako subjekt trestného konania.

Poškodeným môže byť tak fyzická osoba, právnická osoba, resp. štát. Zákon priznáva poškodenému ako subjektu trestného konania viacero procesných práv a povinností. Jedným z nich je aj právo uplatniť si nárok na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania a zároveň je poškodený oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. O náhrade škody sa v trestnom konaní teda nerozhoduje automaticky, ale poškodený si musí tento nárok osobitne uplatniť.

Podmienky úspešného uplatnenia nároku

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené zákonné podmienky a to tak, že poškodený musí urobiť riadne a včas. Za včasné uplatnenie nároku na náhradu škody sa považuje uplatnenie nároku najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, čo znamená, že je tak potrebné vykonať v zásade do záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu. Naopak Trestný poriadok neustanovuje odkedy je možné tento nárok uplatniť. Možno však práve s prihliadnutím na ustanovenie usúdiť, že tak možno vykonať pri podaní ústneho trestného oznámenia poškodeným.

Orgán činný v trestnom konaní povinný v tak vypočuť oznamovateľa o výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom a zároveň sa musí poškodený vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. V takomto prípade najčastejšie policajt je povinný sám zistiť, či poškodený si tento nárok uplatňuje, Ak však poškodený nepodáva trestné oznámenie ústne, ale písomne a v podaní si škodu neuplatnil alebo nie je oznamovateľom, môže tento nárok uplatniť napr. do zápisnice pri jeho výsluchu, prípadne samostatným písomným podaním do vyšetrovacieho spisu.

Riadne uplatnenie nároku

K včasnosti uplatnenia nároku na náhradu škody však pristupuje podmienka riadneho uplatnenia nároku, a teda z návrhu, ktorým si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške si nárok uplatňuje. Poškodený je povinný označiť dôvod, ktorý zakladá nárok na náhradu škody, čo znamená, že je povinný uviesť, že trestným činom, ktorý je predmetom trestného konania a pre spáchanie ktorého je obvinený stíhaný mu bola spôsobená konkrétna škoda a zároveň žiada, aby o jeho nároku na náhradu škody bolo rozhodnuté v adhéznom konaní. Zákon však požaduje, aby poškodený uviedol aj výšku uplatneného nároku na náhradu škody, ktorou je následne súd pri rozhodovaní viazaný.

Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že pre splnenie tejto podmienky postačuje, aby poškodený uviedol aspoň minimálnu výšku spôsobenej škody, resp. uviedol údaje, z ktorých je výška nároku na náhradu škody zrejmá. Nárok je potrebné za dodržaní vyššie uvedených podmienok uplatniť v trestnom konaní voči konkrétnemu obvinenému, inak súd nemôže o nároku na náhradu škody rozhodnúť v adhéznom konaní. Ak je obvinených, ktorí škodu spôsobili viac, je nutné si nárok uplatniť voči každému z nich.

Súd na základe vykonaného dokazovania v konaní pred súdom pri viazanosti výškou uplatneného nároku môže v odsudzujúcom rozsudku zaviaže obžalovaného, resp. ak súd prizná nárok len sčasti, odkáže poškodeného so zvyškom nároku na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody.

Zastavenie premlčacej lehoty

Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje.

Samotné neuplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní v súlade so zákonom ešte neznamená, že poškodený stráca akúkoľvek možnosť ako sa svojho nároku domáhať. V takomto prípade môže poškodený do uplynutia príslušnej premlčacej doby uplatniť svoj nárok v občianskom súdnom konaní, prípadne pred iným príslušným orgánom. Orgán činný v trestnom konaní a súd sú povinní poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Trestný súd môže a nemusí v trestnom konaní rozhodnúť o nároku poškodeného na náhradu škody. Ak si poškodený svoj nárok neuplatní riadne a včas (t. j. neuplatní si ho vôbec, alebo si ho uplatní oneskorene) tak trestný súd v tzv. adhéznom konaní o náhrade škody vôbec nerozhoduje. Ak poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, tak trestný súd v tzv. adhéznom konaní o náhrade škody rozhoduje. Ak poškodený uplatnil svoj nárok na náhradu škody riadne a včas, tak trestný súd nemôže jeho nárok zamietnuť, ale vždy ho musí minimálne odkázať na občianske súdne konanie.

V adhéznom konaní môže súd rozhodovať o náhrade škody len vtedy, ak bol nárok na náhradu škody uplatnený riadne a včas. To platí tak v prípade, ak je obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu, ako aj vtedy ak je spod obžaloby oslobodený. Ak nárok na náhradu škody nie je riadne a včas uplatnený, súd o náhrade škody vôbec nerozhoduje.

Za riadne a včasné uplatnenie nároku na náhradu škody sa považuje situácia, kedy poškodený v súlade s ustanovením uplatní svoj nárok najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Ak si poškodená svoj nárok uplatnila, tak trestný súd pochybil, keď pri vynesení rozsudku odkázal poškodenú s jej nárokom na občianske súdne konanie. Táto skutočnosť bola potom dôvodom na podanie odvolania proti tomuto rozsudku.

Dĺžka premlčacej doby

Čo sa v prvom rade týka dĺžky premlčacej doby nároku na náhradu škody spôsobenej na zdraví, tak v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka platí, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je teda rozhodujúca subjektívna vedomosť poškodeného o tom, že mu škoda bola spôsobená, o rozsahu tejto škody a o tom, kto za túto škodu zodpovedá. V prípade nároku na bolestné však konkrétne platí, že premlčacia doba tohto nároku začína plynúť momentom ukončenia liečebného procesu poškodeného, resp. momentom ustálenia zdravotného stavu poškodeného.

Vzhľadom na skutočnosť, že znalecké posudky v prípade nárokov súvisiacich s poškodením zdravia by sa mali vyhotovovať až po ustálení zdravotného stavu poškodeného, predpokladáme, že premlčacia doba by mala začať plynúť niekedy v období medzi spáchaním skutku a vypracovaním znaleckého posudku. Ak poškodený riadne a včas uplatnil svoj nárok na náhradu škody pred skončením vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, tak momentom uplatnenia tohto nároku sa prerušuje plynutie premlčacej doby, a to až do doby pokiaľ trestné konanie nebude právoplatne ukončené. Dňom nasledujúcim po právoplatnosti trestného rozsudku začína táto premlčacia doba opäť plynúť v tom momente, kedy jej plynutie bolo prerušené uplatnením nároku zo strany poškodeného.

Samostatné nároky na náhradu škody na zdraví

Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, u ktorých bežia samostatné premlčacie doby. Počiatok ich behu je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Jedná sa o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom tzv. objektívna premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje. Počiatok subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamžik, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda.

Sťaženie spoločenského uplatnenia

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Podľa ustálenej súdnej praxe je ním preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho se.

Včasné a riadne uplatnenie nároku na náhradu škody umožňuje poškodenému, aby v rámci adhézneho konania dosiahol priznanie nároku na náhradu škody. Naplnenie týchto podmienok je dôležité aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súd je v zásade viazaný výškou uplatneného nároku. Ak sú splnené podmienky na rozhodnutie o nároku na náhradu škody, je súd povinný o náhrade škody rozhodnúť. Z toho vyplýva, že súd nemôže riadne uplatnený nárok na náhradu škody odmietnuť, ale musí o ňom rozhodnúť. V drvivej väčšine prípadov odsudzujúcich rozhodnutí súd v trestnom konaní poškodeného odkáže s jeho nárokom alebo jeho časťou na občianske súdne konanie prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. V prípade oslobodzujúcich rozhodnutí súd vždy odkáže poškodeného s celým jeho nárokom na občianske súdne alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Hmotnoprávnym následkom takéhoto rozhodnutia súdu je, že premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začne opäť plynúť.

#

tags: #premlcanie #nároku #na #náhradu #škody #spôsobenej