
Ručenie a záložné právo sú dôležité nástroje zabezpečenia pohľadávok. V praxi sa však často stretávame s otázkami týkajúcimi sa premlčania týchto práv a možností ich výmazu z katastra nehnuteľností. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať v prípade premlčania záložného práva, a to aj s ohľadom na aktuálnu judikatúru a právnu teóriu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v zákonom stanovenej dobe, s výnimkou vlastníckeho práva. Dôležité je, že súd prihliadne na premlčanie len na námietku dlžníka. Ak dlžník námietku premlčania nevznesie, súd právo prizná.
Premlčanie znamená oslabenie práva, ktoré sa stáva tzv. naturálnou obligáciou. Po premlčaní je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom založený na dobrovoľnosti a dohode. Táto koncepcia premlčaných práv spôsobuje problémy v praxi, najmä ak ide o vecné práva k cudzej veci, ako je záložné právo.
Vecné práva sa viažu na konkrétnu vec a ich existencia ovplyvňuje úplnosť vlastníckeho práva. Ak je nehnuteľnosť zaťažená vecným právom, ako je záložné právo, vlastník je obmedzený vo svojich právach. Preto je dôležité vedieť, ako dosiahnuť výmaz premlčaného záložného práva z katastra nehnuteľností.
V nedávnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (R 70/2023) bol vyslovený názor, že žalobca sa v dôsledku premlčania záložného práva môže domáhať určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. Toto rozhodnutie môže slúžiť ako návod pre záložcov, ktorí chcú docieliť výmaz premlčaného záložného práva z katastra nehnuteľností.
Prečítajte si tiež: Sprievodca zrušením poistnej zmluvy
Žaloba o určenie neexistencie záložného práva je teda jedným z nástrojov, ako sa brániť proti premlčanému záložnému právu. Cieľom tejto žaloby je dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností.
Je dôležité si uvedomiť, že súdna prax v otázke premlčania vecných práv nie je jednotná. Časť právnej spisby hovorí o žalobe o zrušenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné zvážiť, ktorý procesný postup je v konkrétnom prípade najvhodnejší.
Dobrovoľná dražba je jedným zo spôsobov výkonu záložného práva. Ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách alebo ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, osoba, ktorej práva boli dotknuté, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je osobitným druhom určovacej žaloby. Právo podať žalobu zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora, s výnimkou prípadov, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu prihlásený trvalý pobyt.
Súd skúma, či bola záložná zmluva platná a či neboli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Existuje množstvo dôvodov pre určenie neplatnosti dražby, napríklad:
Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky
Ak sa niektorá časť priebehu dražby neuskutočnila tak, ako ustanovuje zákon, súd vyhlási dražbu za neplatnú.
Premlčanie nárokov uplatnených v rámci exekučného konania je potrebné posudzovať v kontexte právnej úpravy. Súd na premlčanie prihliada len na námietku dlžníka.
Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Aj v tomto prípade je potrebné si strážiť premlčaciu dobu, ktorá je trojročná.
Ručenie je spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Ručiteľ sa veriteľovi zaviaže, že mu uhradí určitý záväzok, ak ho dlžník nesplní.
Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky. Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Prečítajte si tiež: Sprievodca zrušením poistky pre študentov
Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas. Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník.
Podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jednému manželovi. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je právnym úkonom, ktorý by bolo možno charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne.
Zmluva o pôžičke je upravená v § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na platnosť jej uzavretia sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Pri zmluvách o pôžičke je dôležité sledovať plynutie premlčacej doby. Všeobecná premlčacia doba je 3 roky.