Ako Žalovať Súd za Nesplnenie Povinnosti: Komplexný Sprievodca

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou žalovania súdu za nesplnenie povinnosti na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, s dôrazom na procesné aspekty, relevantnú legislatívu a judikatúru.

Právny Rámec Správneho Súdnictva

Správne súdnictvo na Slovensku prešlo významnými zmenami v rámci rekodifikácie civilného práva procesného. Vláda Slovenskej republiky schválila Legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva procesného uznesením č. 283 z 5. júna 2013. Tento zámer bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Predkladaný vládny návrh zákona je súčasťou troch procesných kódexov (okrem Správneho súdneho poriadku sú to Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok), ktoré nahrádzajú súčasný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb.. Všetky tri navrhované procesné kódexy sú do legislatívneho procesu predložené súčasne.

Obnova a Zdokonalenie Správneho Súdnictva

Konanie v správnom súdnictve bolo obnovené novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. Už od roku 2000 sa uvažovalo o zdokonalení správneho súdnictva, kedy v Informácii o návrhu riešenia problematiky správneho súdnictva prejednanej vládou Slovenskej republiky dňa 23.8.2000 a v jej uznesení č. 675, bola konštatovaná neúplnosť foriem súdnej ochrany. V súvislosti s reformou verejnej správy vláda Slovenskej republiky uložila uznesením zo dňa 14. mája 2003 č. 370 ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť koncepciu správneho súdnictva vo vzťahu k samospráve, ktorá bola vypracovaná v roku 2005.

Odčlenenie Správneho Súdnictva

V rámci rekodifikácie civilného práva procesného bola takmer jednomyseľne prijatá myšlienka odčleniť správne súdnictvo zo všeobecného kódexu o civilnom práve procesnom do samostatného kódexu - Správneho súdneho poriadku. Odčlenenie procesnej úpravy správneho súdnictva sa ukázalo ako nevyhnutný krok, po ktorom už dlhé roky volajú odborníci z radov súdnictva a prokuratúry, ako aj orgánov verejnej správy a vysokoškolských pedagógov. V rámci rekodifikácie procesného práva v oblasti správneho súdnictva sa vychádza z tzv. minimalistického variantu - zatiaľ bez kreovania Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

Špecifickosť Správneho Súdnictva

Originalita a špecifickosť správneho súdnictva spočíva v tom, že správny súd vo všetkých prípadoch prejednáva vec, ktorou sa už zaoberal, resp. mal sa zaoberať orgán verejnej správy s výsledkom vydania správneho aktu, resp. pri nečinnosti preskúmavaním dôvodu nekonania správneho orgánu. To znamená, že prieskumná činnosť správneho súdu je závislá od konania, resp. nekonania orgánu verejnej správy, nakoľko správny súd preskúmava v správnom konaní (má sa na mysli správne konanie vo všeobecnosti zahŕňajúce aj ostatné druhy konania, ako napr. daňové, priestupkové) zákonnosť vydaného rozhodnutia a postupu konajúceho orgánu verejnej správy alebo skúma dôvody jeho nečinnosti, resp.

Prečítajte si tiež: Sprievodca zrušením poistnej zmluvy

Ciele Novej Právnej Úpravy

Cieľom novej právnej úpravy konania v správnom súdnictve je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia. Pre plnohodnotné dosiahnutie cieľov rekodifikácie bude potrebné posilniť sudcovský stav pre správne súdnictvo.

Zmena Systému Opravných Prostriedkov

Mení sa aj systém opravných prostriedkov v správnom súdnictve, ktorý je mimoriadne dôležitým právnym inštitútom pre zabezpečenie spravodlivosti rozhodovania. Najzásadnejšou navrhovanou zmenou bude zavedenie kasačnej sťažnosti, ktorá nahradí inštitút odvolania, nakoľko apelačný systém sa pre správne súdnictvo ukázal ako nevhodný a v praxi najvyššieho súdu sa neosvedčil, keďže i v rámci opravného konania správny súd rieši zásadne otázky právne a nie skutkové. Kasačná sťažnosť bude mať povahu mimoriadneho opravného prostriedku na najvyšší súd ako správny súd a bude prípustná len z dôvodov uvedených v zákone. Prístup na najvyšší súd, ako najvyššiu súdnu inštanciu, zostane účastníkom zachovaný.

Vplyv a Ciele Rekodifikácie

Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovaním rozsudkov a iných oznámení na webovej stránke súdu sa zavádzajú nové elektronické služby. Rovnako má vládny návrh zákona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, a to najmä s ohľadom na zvýšenú vymožiteľnosť práva, ktorá sa aplikáciou zákona dosiahne. Základným cieľom predkladanej rekodifikácie je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie súdneho procesu v správnom súdnictve, čím sa zabezpečí účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ako aj ochrana zákonnosti a verejného záujmu.

Predmet a Rozsah Správneho Súdnictva

Správny súd je oblasť súdnictva, ktorá poskytuje ochranu fyzickým osobám a právnickým osobám v konaniach začatých na základe ich žalôb. Správne súdy rozhodujú v určených veciach. Vymedzuje sa administratívne konanie, ktorým sa rozumie postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní nielen individuálnych, ale i normatívnych správnych aktov.

Rozhodnutia a Opatrenia Orgánov Verejnej Správy

Definuje sa rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým sa rozumie správny akt formálne označený ako rozhodnutie alebo za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu, napr. stavebné povolenie alebo fiktívne rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácie, ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Pod opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté. V praxi sú takýmito opatreniami najmä záznam a poznámka v katastri nehnuteľností [§ 5 ods. 2 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)], písomné oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči uskutočneniu stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác [§ 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)], registrácia alebo zmena v registri pozemkových spoločenstiev podľa § 26 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, evidencia zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 12 ods. 3, § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.

Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky

Iný Zásah Orgánu Verejnej Správy

Vymedzuje sa iný zásah orgánu verejnej správy. Oproti doterajšej právnej úprave sa v pomenovaní upustilo od prívlastku „nezákonný“, ktorý evokoval protiprávnosť každého žalovaného zásahu. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitných predpisov, ak ním sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb a právnických osôb.

Orgány Verejnej Správy

Vymedzujú sa orgány verejnej správy. Pod orgány štátnej správy sa zaraďujú orgány štátnej správy na ústrednej, resp. celoštátnej úrovni i orgány miestnej štátnej správy, či už všeobecnej alebo špecializovanej. Orgánmi územnej samosprávy sú obce, mestá, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje. Orgánmi záujmovej samosprávy sú orgány, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, najmä svojich členov. Príkladom orgánov záujmovej samosprávy sú najmä stavovské profesijné organizácie (komory). Medzi orgány verejnej správy ďalej patria aj právnické osoby, fyzické osoby, štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ak im bolo osobitným predpisom zverené oprávnenie rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb (napr. notári v dedičskom konaní).

Princípy Konania v Správnom Súdnictve

Pokiaľ je rozhodovanie orgánov verejnej správy spojené s vrchnostenským charakterom, musí v právnom štáte existovať orgán nezávislý od orgánu verejnej správy, ktorý je oprávnený poskytnúť ochranu tým účastníkom administratívneho konania, ktorých verejné subjektívne práva boli v tomto konaní poškodené alebo dotknuté. Princíp ústnosti, princíp priamosti a voľného hodnotenia dôkazov sú vyjadrené v odseku 6. Princíp ústnosti znamená zabezpečenie práva na vypočutie pred správnym súdom. Princíp priamosti má pomáhať správnemu súdu pri zisťovaní skutkového stavu, najmä pri peňažnej a sankčnej moderácii a plnej jurisdikcii, avšak neuplatňuje sa bezvýhradne a môže byť obmedzený uplatnením princípu hospodárnosti.

Predmet Civilného Sporového Konania

Predmet konania je pojem procesný, znamená procesný (žalobou uplatnený) nárok. V súčasnosti prevláda tzv. dvojzložková koncepcia predmetu konania, podľa ktorej je predmet konania (uplatnený procesný nárok) vymedzenými dvoma prvkami: petitom žaloby a v žalobe opísaným skutkovým základom.

Obsah Žaloby

Podľa CSP § 132 musí žaloba obsahovať vo vzťahu k vymedzeniu predmetu konania žalobný návrh (petit) a skutkový základ („opísanie rozhodujúcich skutočností“). Zmyslom týchto náležitostí je jednoznačne vymedziť (substancovať) predmet konania. Žaloba naopak nemusí obsahovať právnu kvalifikáciu nároku. Problematické je najmä druhé kritérium, konkrétne či doplnením skutkových tvrdení uvedených v žalobe dochádza aj k zmene skutkového základu.

Prečítajte si tiež: Sprievodca zrušením poistky pre študentov

Teória Životnej Situácie

V súčasnosti prevláda tzv. teória životnej situácie (Lebenssachverhalt). Skutkový základ sa považuje za identický, ak zahŕňa skutočnosti patriace k tej istej životnej situácii. Životnou situáciou rozumieme súbor na seba nadväzujúcich skutočností, ktorý podľa všeobecne akceptovaného názoru vytvára jednotu. Napríklad, pri uplatňovaní nároku z vád dodaného tovaru môžeme za skutočnosti patriace k tej istej životnej situácii považovať predzmluvné rokovania, uzatvorenie zmluvy, dodanie tovaru a výskyt vady. Z teórie životnej situácie vychádza aj nemecký najvyšší súd (pozri napr. BGH, Beschluss vom 13. 12. 2012 - III ZB 43/12).

Konkurencia Nárokov a Predmet Konania

Pri posudzovaní konkurencie nárokov je dôležité správne identifikovať predmet konania.

Príklad 1: Dopravná Nehoda

Taxikár, ktorý je zároveň prevádzkovateľom vozidla, spôsobí dopravnú nehodu a zraní pritom pasažiera. V tomto prípade ide o jeden procesný nárok, ktorý je vymedzený požadovaným plnením a konkrétnou životnou situáciou (dopravnou nehodou); tento nárok možno priznať na základe viacerých právnych dôvodov (titulov). Ak sa žalobca v konaní dovoláva všetkých troch právnych dôvodov, nejde o uplatnenie troch rôznych nárokov; žalobca uplatňuje len jeden nárok a platí len jeden súdny poplatok. Aj keď žalobca žiadal v žalobe priznať plnenie len z jedného právneho dôvodu, môže sa kedykoľvek počas konania dovolať aj ostatných právnych dôvodov; nepôjde o zmenu žaloby. Začatie konania o nároku z jedného právneho dôvodu vytvára prekážku litispendencie pre uplatnenie tohto nároku v inom konaní z iného právneho dôvodu. Podobne, rozsudok o žalobe založený na jednej právnej kvalifikácii, vytvára prekážku res iudicata pre konanie o tomto nároku na základe inej právnej kvalifikácie.

Príklad 2: Úver Zabezpečený Zmenkou

Banka poskytla klientovi úver 100 tisíc eur zabezpečený vlastnou zmenkou. V tomto prípade ide o dva samostatné nároky, ktoré sú previazané tak, že ak dlžník splní jeden, zanikne dôvod plniť druhý. Každý nárok sa však opiera o odlišný skutkový základ: prvý nárok sa opiera o podpis úverovej zmluvy, druhý nárok o podpis vlastnej zmenky. Každý z nárokov je samostatný. Ak žalobca uplatňuje oba nároky v jednom konaní, mal by platiť dva súdne poplatky, jeden za každý predmet konania (dochádza tu k zmnoženiu uplatnených nárokov v jednom konaní). Začatie konania o jednom nároku nebráni tomu, aby sa v inom konaní konalo o druhom nároku (nezakladá teda prekážku litispendencie). Podobne, rozsudok o jednom nároku nepredstavuje res iudicata pre konanie o druhom nároku (hoci prejudiciálne účinky nie sú vylúčené).

Príklad 3: Odplata za Užívanie Bytu

Vlastník má nárok voči užívateľovi na odplatu za užívanie bytu titulom nájomnej zmluvy, resp. titulom bezdôvodného obohatenia poskytnutého na základe neplatnej zmluvy. V tomto prípade ide o dve alternatívy toho istého nároku, teda o jeden nárok založený na alternatívnych právnych dôvodoch. Aj keď sa žalobca dovoláva v konaní oboch právnych dôvodov, ide o uplatnenie len jedného nároku a žalobca platí len jeden súdny poplatok. Začatie konania na základe jedného právneho dôvodu (napr. titulom zmluvy) zakladá prekážku litispendencie pre konanie o nároku na základe druhého právneho dôvodu (titulom bezdôvodného obohatenia poskytnutého na základe neplatnej zmluvy). Podobne, rozsudok o nároku založený na jednom právnom dôvode zakladá prekážku res iudicata pre konanie o tomto nároku na základe druhého právneho dôvodu.

Príklady zo Súdnej Praxe

Správne identifikovanie predmetu konania zohráva kľúčovú úlohu v súdnej praxi.

Príklad 1: Poplatok z Omeškania vs. Úrok z Omeškania

V prvom konaní sa lekáreň domáhala úrokov z omeškania so zaplatením faktúry. V druhom konaní (začatom po právoplatnom skončení prvého) sa lekáreň domáhala poplatku z omeškania so zaplatením tej istej faktúry (po odpočítaní úrokov z omeškania priznaných v prvom konaní). Krajský súd v Bratislave (KS BA) rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovel-priznal lekárni časť poplatku z omeškania po odpočítaní úrokov z omeškania priznaných v prvom konaní. Vychádzal z toho, že žalujúca lekáreň má podľa zákona právo na poplatok z omeškania. OS NR v prvom konaní objektívne priznal len časť poplatku z omeškania-na tom nič nemení, že lekáreň sa v prvom konaní domáhala platby titulom úrokov z omeškania a že OS NR jej platbu týmto titulom priznal. Prvé konanie nepredstavuje prekážku res iudicata, keďže ním bola priznaná len časť nároku, pričom v tomto konaní lekáreň uplatňuje zvyšok. Na dovolanie VšZP najvyšší súd odvolací rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Poplatok z omeškania a úrok z omeškania sú odlišné právne inštitúty-v oboch prípadoch ide o sankcie za omeškanie s plnením peňažnej pohľadávky, ktoré tvoria jej príslušenstvo. Súdy v druhom konaní boli právoplatným vyriešením hmotnoprávneho vzťahu prejudiciálne viazané, a teda nemohli znova právne prehodnocovať tento vzťah a priznať žalobcovi za to isté omeškanie poplatok z omeškania.

Príklad 2: Zmluva o Dielo vs. Bezdôvodné Obohatenie

Zhotoviteľ vykonal v roku 1993 stavebné práce na základe zmluvy o dielo. Keďže objednávateľ nezaplatil, zhotoviteľ žaloval o zaplatenie ceny diela. Prvoinštančný súd prvým rozsudkom priznal žalovanú sumu. Ale v roku 2000 odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie s právnym názorom, že zmluva o dielo bola neplatná pre neurčitosť predmetu diela a dohody o cene. Prvoinštančný súd v druhom rozsudku žalobu zamietol pre premlčanie, pretože od vzniku bezdôvodného obohatenia do zmeny žaloby, ktorou bol tento nárok uplatnený, uplynuli viac ako tri roky (OZ § 107). Zhotoviteľ podal dovolanie, v ktorom namietal, že nárok nebol premlčaný, pretože bol riadne uplatnený už v žalobe uvedením rozhodujúcich skutočností a petitom (požadovanou peňažnou čiastkou). Najvyšší súd rozhodol, že nie. Nárok uplatnený žalobou je vymedzený a) uvedením rozhodujúcich skutočností a b) petitom (žalobným návrhom). Právna kvalifikácia nároku (ak sa vôbec v žalobe nachádza) nie je pre súd záväzná.

Určovacie Žaloby

Určovacie žaloby sú obľúbeným inštitútom slovenského procesného práva, ktorý v rámci rekodifikácie civilného procesu prešiel zásadnými zmenami.

Žaloba o Určenie Neplatnosti Zmluvy Podľa OSP a CSP

Podľa § 80 písm. c) OSP bolo možné domáhať sa žalobou rozhodnutia "o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem." V praxi sa podľa tohto ustanovenia pomerne často podávali žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti určitej zmluvy. V rámci rekodifikácie civilného procesu bol pôvodný § 80 písm. c) OSP rozdelený na dve samostatné písmena. Podľa § 137 písm. c) CSP sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o "určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu". Podľa písm. d) sa možno domáhať rozhodnutia o "určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu".

Zámer Zákonodarcu

Podľa dôvodovej správy bolo záujmom zákonodarcu pri tomto rozdelení "vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej". Inými slovami, zámerom zákonodarcu bolo zrejme podľa písm. c) pripustiť len žaloby o určenie "práva", teda napr. vlastníckeho práva k veci, nie však právnej skutočnosti, teda napr. neplatnosti zmluvy. Žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, napr. určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka, uznesenia valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka alebo dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. V iných prípadoch by žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu malo byť neprípustné.

Postup Súdov pri Určovacích Žalobách

Ak z kontextu žaloby vyplýva, že ide o žalobu na určenie existencie, resp. neexistencie práva, hoci petit je formulovaný na platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu, je povinnosťou súdu postupovať podľa § 129 CSP a pomôcť žalobcovi odstrániť vady žaloby.

Zodpovednosť Konateľa S.R.O.

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) je najčastejšia forma podnikania na Slovensku. Mnohí podnikatelia sa domnievajú, že za jej záväzky „neručia“ a nemusia sa báť osobnej zodpovednosti. Tento omyl sa však už mnohým vypomstil - najmä v čase, keď sa firme prestalo dariť a veritelia začali požadovať svoje peniaze.

Základné Povinnosti Konateľa

1. Konateľ musí mať aktuálne informácie o finančnej situácii, likvidite a schopnosti plniť záväzky.
2. Konateľ musí konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti.
3. Aj keď si firma najme účtovníka, zodpovednosť za vedenie účtovníctva nesie konateľ. Musí zabezpečiť, že sú účtovné závierky riadne vyhotovené a podané.
4. Byť konateľom „iba na papieri“ nestačí. Viaceré súdy už potvrdili zodpovednosť tzv. bielych konateľov.
5. Ak firma smeruje k úpadku, konateľ má povinnosť zvážiť riešenia - konkurz, reštrukturalizáciu alebo rokovanie s veriteľmi.

Kedy Konateľ Ručí Osobne?

1. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, konateľ je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je spoločnosť v úpadku. Ak tak neurobí, súd mu môže uložiť zmluvnú pokutu 12 500 €. Ide o priamu peňažnú sankciu voči konateľovi ako osobe, nezávisle od výšky škody či počtu veriteľov.
2. Ak konateľ poruší povinnosť podať návrh na konkurz a veritelia medzičasom utrpia škodu (napr. premlčaním pohľadávok), konateľ môže byť povinný túto škodu nahradiť. Súd skúma, či konateľ konal s odbornou starostlivosťou, či sa snažil zakrývať úpadok (napr. neodborným vedením účtovníctva).
3. Ak napríklad konateľ podpíše zmluvu s vedomím, že firma už nie je schopná plniť, môže sa dopustiť zavinenia škody.
4. Ak niekto koná za firmu, ktorá už bola zlikvidovaná alebo vymazaná z registra, nesie zodpovednosť osobne.
5. Ak je spoločnosť v úpadku (napr. predlžená platobná neschopnosť), konateľ musí konať s odbornou starostlivosťou a zvážiť podanie návrhu na konkurz.

Právo na Prístup k Súdu a Právna Pomoc

Ústava Slovenskej republiky zaručuje právo na prístup k súdu (čl. 46 ods. 1) a právo na právnu pomoc (čl. 47). Toto právo je jedným zo základných práv a slobôd. Každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu.

Obmedzenia Práva na Prístup k Súdu

V právnom poriadku možno nájsť viacero obmedzení týkajúcich sa práva na prístup k súdu. Súčasne nemožno ignorovať skutočnosť, že existujú aj obmedzenia tohto práva, napr. povinnosťou právneho zastúpenia (§ 49 ods. 1 SSP).

Právna Pomoc Osobám v Materiálnej Núdzi

Štát má povinnosť zabezpečiť právnu pomoc osobám, ktoré si ju nemôžu dovoliť.

Žaloba na Zrušenie Hlasovania zo Schôdze Vlastníkov Bytov

Ak chcete sa domáhať zrušeniu hlasovania zo schôdzi a napadnúť ho na súde musíte žalovať všetkých ostatných vlastníkov, ktorí hlasovali kladne na schôdzi ako aj tých, ktoré sa schôdze nezúčastnili.

tags: #ako #žalovať #súd #za #nesplnenie #povinnosti