Interpretačné pravidlá neplatnosti právnych úkonov

Problematika (ne)platnosti právnych úkonov a jej dôsledkov je rozsiahla a bohatá na judikatúru. Tento článok sa zameriava na interpretačné pravidlá neplatnosti právnych úkonov, a to najmä v kontexte relatívnej neplatnosti, dôsledkov neplatnosti a posudzovania (ne)platnosti právnych úkonov. Zameriame sa aj na niektoré aspekty neplatnosti právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch.

Princípy a východiská

Zmluvná autonómia

V občianskoprávnych vzťahoch má princíp zmluvnej autonómie zásadný význam, a to aj pri usporiadaní spoločných majetkových vzťahov bývalých manželov dohodou. Právna úprava nebráni tomu, aby súčasťou dohody o vyporiadaní BSM bola aj dohoda iného zmluvného typu, ktorej účastníkom by bola i ďalšia osoba odlišná od bývalých manželov, pričom ak táto spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom pre právne úkony (§ 37 a nasl. Občianskeho zákonníka), ne … (právna veta je skrátená).

Ochranná funkcia pracovného práva

Pracovnoprávna teória zdôrazňuje ochrannú funkciu pracovného práva, kde ochrana slabšej strany je základným cieľom. V súlade s touto funkciou pracovnoprávna úprava nerozlišuje medzi ničotným a neplatným právnym úkonom z hľadiska právnych následkov. Pre možnosť domáhania sa náhrady škody v zmysle § 17 ods. 3 Zákonníka práce je irelevantné, či sa ten ktorý právny úkon považuje za … (právna veta je skrátená).

Odporovateľnosť právnych úkonov

Inštitút odporovateľnosti právnych úkonov slúži na ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Odpor smeruje k tomu, aby vo vzťahu k veriteľovi boli takéto právne úkony vyhlásené za právne neúčinné. Občiansky zákonník tak poskytuje ochranu veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa. Odporovateľnosť znamená nastolenie … (právna veta je skrátená).

Určitosť právneho úkonu

Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a považuje sa za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. V prípade pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1, 2 a 3 Obcho … (právna veta je skrátená).

Prečítajte si tiež: Úložisko poverení: Komplexný pohľad

Interpretácia právnych úkonov

Všeobecné interpretačné pravidlá

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu je základnou otázkou jeho vznik a platnosť z hľadiska určitosti, … (právna veta je skrátená).

Ústavný súd potvrdil, že pravidlo, podľa ktorého sa má nejasný pojem vykladať v neprospech tej strany, ktorá ho použila (výklad contra proferentem), sa má aplikovať ako všeobecná metóda výkladu právnych úkonov. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.

Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou.

Ak je dôvodom neplatnosti právneho úkonu rozpor so zákonom alebo jeho obchádzanie (§ 39 Občianskeho zákonníka), súd musí presne uviesť, v čom tento rozpor spočíva, inak je jeho rozsudok nepreskúmateľný.

Špecifické interpretačné pravidlá v obchodnom práve

Pre realizáciu obchodných zmluvných vzťahov je potrebné dodržať pokyny dané Obchodným zákonníkom, najmä ustanovením § 266 ods. 2. V prípade vzniku situácie, kedy nie je možné interpretovať úkon podľa úmyslu konajúcej osoby, nastupuje pravidlo uprednostňujúce význam, aký by sporne vykladanému výrazu prikladala strana, ktorá je v pozícii adresáta daného prejavu vôle.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Realizácia obchodných vzťahov dospela aj do oblasti interpretácie obchodných zmlúv a obchodnoprávnych úkonov, a to v zohľadnení ich špecifickosti. Presadením objektívneho hľadiska pri výklade obchodných záväzkov sa dospelo k vytvoreniu čisto obchodnoprávneho interpretačného pravidla. Toto pravidlo poskytuje výrazom využívaným v obchodnom styku prioritu vykladať ich podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Druhy právnych úkonov a ich platnosť

Právne úkony inter vivos a mortis causa

Právna teória rozlišuje medzi právnymi úkonmi inter vivos (medzi živými) a právnymi úkonmi mortis causa (pre prípad smrti). Platná právna úprava v Občianskom zákonníku pritom nerozlišuje výslovne ani medzi týmito druhmi právnych úkonov. Doktrína dopĺňa výkladom, podľa ktorého jediným v súčasnosti prípustným právnym úkonom mortis causa je závet.

Právne úkony incapacitatis causa

Dohovor Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne rozlišuje aj osobitnú kategóriu právnych úkonov pre prípad nespôsobilosti (úkony incapacitatis causa). Ide primárne o inštitút tzv. predchádzajúceho priania („expressed wishes“), ktorý je v Dohovore sformulovaný v čl. 9. Účinky tohto vyjadrenia vôle teda nastupujú až v situácii nespôsobilosti vyjadriť svoju vôľu. Do tej istej kategórie môže patriť aj ustanovenie osoby zástupcu prostredníctvom tzv. durable power of attorney (trvalá plná moc, plnomocenstvo pre prípad nespôsobilosti), príp.

Je pritom otázne, či už za súčasného právneho stavu nie je možné právne úkony incapacitatis causa aj bez osobitného doktrinálneho či legálneho vymedzenia subsumovať pod existujúce platné ustanovenia Občianskeho zákonníka - konkrétne, či možno právny úkon urobený subjektom práva pre prípad svojej potenciálnej budúcej nespôsobilosti na právne úkony klasifikovať ako právny úkon urobený so suspenzívnou (odkladacou) podmienkou, pričom touto podmienkou by bola práve nespôsobilosť na právne úkony tohto subjektu.

Vplyv neplatnosti na právne vzťahy

Dôsledky neplatnosti

Dovtedy, kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba sa na tento úkon pozerať ako na platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Aby nastali účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu, stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti. Vždy sa však musí jednať o výslovný prejav, z ktorého vyplýva vôľa dovolať sa neplatnosti právneho úkonu a musí byť z neho taktiež zrejmé, v čom je konkrétna vada právneho úkonu, ktorá má za následok neplatnosť.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Spoukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), vyplýva, že i keď nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností, dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ic … (právna veta je skrátená).

Technická jednota listiny

Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Cpj 33/01 prijatého 3. októbra 2001, ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti napísaná na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický plán potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo či obsahovo) nedeliteľný celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy.

Podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 z 5. októbra 2006, pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listín (hárkov) zmluvy o prevode nehnuteľností vrátane jej nedielnych príloh a geometrického plánu, ktorým má dôjsť k rozdeleniu nehnuteľností, predstavuje tzv. technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. V tomto prípade nie je technická jednota zmluvy o prevode nehnuteľnosti podmienkou platnosti právneho úkonu, ale iba podmienkou katastrálneho konania.

tags: #interpretačné #pravidlá #neplatnosti #právnych #úkonov