
Zamestnanecké výhody (benefity) sú dôležitým nástrojom na motiváciu a udržanie zamestnancov. Ich poskytovanie a účtovanie sa riadi zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a ďalšími predpismi. Tento článok podrobne rozoberá, ako správne zaúčtovať príspevok na mobilné služby poskytnutý zamestnancovi.
Zamestnanecké výhody (benefity) sú adresné a plnia funkciu stimulujúcu k stabilite, lojalite a k výkonu zamestnancov. Ich nastavenie je vo väčšine prípadov v rukách jednotlivých zamestnávateľov, ktorí zvažujú ich poskytovanie podľa svojich možností. Zamestnávateľ benefity poskytuje podľa pracovného postavenia, zásluh, jednotlivo alebo pre všetkých zamestnancov. Môže ich však ustanoviť aj osobitný predpis, takýmto je aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), ktorý vymedzuje napr.
Poskytovanie zamestnaneckých výhod je závislé od vykonávanej práce, často späté s činnosťou, ktorú zamestnávateľ vykonáva. Najrozšírenejšou výhodou je celoplošné poskytovanie stravovania a nápojov na pracovisku, ale aj rôznych sociálnych výhod, príspevkov na dopravu do zamestnania, zliav na produktoch a službách vlastnej spoločnosti (firmy), nadštandardnej zdravotnej starostlivosti, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, vzdelávacích aktivít, zvýhodnených pôžičiek, príspevkov na rekreáciu a relaxačné pobyty alebo darčekov pre deti a dôchodcov.
V súlade so zákonom o dani z príjmov príjmami zo závislej činnosti sú aj zamestnanecké výhody, peňažné a nepeňažné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancom. Predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti sú príjmy peňažné a nepeňažné, dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia. Príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami od platiteľa týchto príjmov alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods.
Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov (peňažných aj nepeňažných) zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie (§ 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov). Z dôvodu dosiahnutia čo najväčšej kompatibility so zákonom o dani z príjmov boli prijaté s účinnosťou od 1. januára 2011 legislatívne zmeny a doplnenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Prečítajte si tiež: Sociálny fond a stravovanie
Okrem minimálne taxatívne ustanovených výnimiek (napr. z hľadiska povinnosti poskytovania: na povinnú, vyplývajúcu z osobitných predpisov a na sociálnu starostlivosť poskytovanú zamestnávateľom nad rámec povinnosti určenej týmito osobitnými predpismi. Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p.
Plnenia poskytnuté zamestnávateľom zamestnancom na spoločenské podujatia alebo rôzne firemné posedenia sú vylúčené z okruhu príjmov oslobodených od dane z príjmov. Organizované sú zamestnávateľmi najmä vianočné párty, detský deň, športové podujatia zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, ocenenia zamestnancov, s poskytnutým občerstvením, kvetmi, bonboniérami alebo poukážkami na nákup tovaru vo vybraných predajniach. Ak zamestnávateľ organizuje napríklad športové podujatie, môže športové výkony zamestnancov oceniť cenami a výhrami, tieto sa považujú za zdaniteľný príjem poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ak nespĺňajú podmienku oslobodenia podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov. Rovnako sa za príjem zamestnanca považuje takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa považujú za vyživované na účely uplatňovania daňového bonusu, ak sa takejto súťaže zúčastnili. Na účely oslobodenia sa cena a výhra u týchto výhercov posudzuje u každého samostatne [§ 5 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov]. Zamestnávateľ v prípade poskytnutia zamestnaneckých výhod (hodnota podujatí a posedení organizovaných zamestnávateľom) je povinný odviesť sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
Zamestnaneckou výhodou sú aj zamestnávateľom pridelené služobné mobilné telefóny poskytnuté aj na súkromné hovory zamestnancov. Služobný mobilný telefón sa poskytuje ako pracovný nástroj zamestnancovi na služobné účely v prípade, ak je to nevyhnutné pre vykonávanie jeho práce. Na pridelenie mobilného telefónu nemá zamestnanec právny nárok. Poplatky za služobné telefónne impulzy preplácané zamestnávateľom sa nezdaňujú, bez ohľadu na to, či má zamestnanec stanovený mesačný limit alebo nie, ak je preukázateľne vedená evidencia služobných hovorov schválená zodpovedným vedúcim. Na kontrolu dodržania služobných hovorov slúži výpis volaní za príslušný kalendárny mesiac.
Ak ide o súkromné hovory, vyznačené hovory realizované pre súkromné účely, ide o zamestnaneckú výhodu, príjem zamestnanca. Zamestnávateľ v prípade poskytnutia zamestnaneckej výhody (súkromné hovory zo služobného mobilného telefónu) je povinný odviesť sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Zamestnávateľ vedúcim pracovníkom poskytol mobilný telefón na vybavovanie služobných záležitostí. Z mesačného výpisu príslušného kalendárneho mesiaca sumu poplatkov za súkromné telefónne impulzy uhradené zamestnávateľom za týchto zamestnancov pripočítal zamestnávateľ k úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnancov príslušného kalendárneho mesiaca.
Rozlíšenie služobných a súkromných hovorov: Dôležité je presne rozlíšiť, ktoré hovory boli uskutočnené na služobné účely a ktoré na súkromné. Na tento účel slúži výpis volaní za príslušný kalendárny mesiac.
Prečítajte si tiež: Spracovanie žiadosti o dotáciu a účtovníctvo
Zdanenie súkromných hovorov: Ak zamestnávateľ prepláca zamestnancovi súkromné hovory, ide o zamestnaneckú výhodu, ktorá podlieha zdaneniu a odvodom sociálneho a zdravotného poistenia.
Evidencia a schválenie: Preukázateľná evidencia služobných hovorov, schválená zodpovedným vedúcim, je kľúčová pre správne účtovanie a zamedzenie zbytočného zdaňovania.
Zamestnávateľ poskytol vedúcemu pracovníkovi mobilný telefón na služobné účely. Mesačný výpis ukázal, že suma za súkromné hovory dosiahla 20 €. Túto sumu zamestnávateľ pripočíta k úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca v danom mesiaci a zdaní ju spolu s odvodmi.
Okrem príspevku na mobilné služby existuje množstvo ďalších zamestnaneckých výhod, ktoré zamestnávatelia poskytujú. Medzi najčastejšie patria:
Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok v pomernej časti, v akej majetok používa v súvislosti so zdaniteľnými príjmami, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie. Uvedené sa vzťahuje nielen na odpisovaný hmotný majetok, ale na každý majetok a výdavky súvisiace s jeho používaním. Teda aj na počítače a internet, telefóny, mobily a ich paušály, kamery, fotoaparáty, kosačky, vozíky, bicykle a pod., okrem výnimiek stanovených zákonom.
Prečítajte si tiež: Všetko o účtovaní rekreačného príspevku
Ak sa daňovník rozhodne pre uplatňovanie výdavkov pri majetku, ktorý používa aj na súkromné účely, vo forme paušálnych výdavkov, potom si môže do daňových výdavkov (nákladov) zahrňovať 80 % výdavkov (nákladov) bez ohľadu na skutočnosť, v akom pomere tento majetok skutočne využíva na súkromné účely. V prípade uplatňovania paušálnych výdavkov vo výške 80 % môže byť majetok využívaný na súkromné účely aj v inom pomere.
Príklad: Daňovník (fyzická osoba) obstaral v januári 2025 osobný automobil so vstupnou cenou 30 000 eur, v januári 2024 obstaral nový mobil za 600 eur, na ktorý platí paušál 100 eur mesačne. Aj osobný automobil aj mobilný telefón zaradil daňovník do obchodného majetku hneď po jeho obstaraní. Tento majetok používa aj na súkromné účely. V januári 2025 zaplatil aj zákonné poistenie vozidla v sume 100 eur a havarijné poistenie vozidla v sume 900 eur. Daňovník sa rozhodol uplatňovať výdavky vo forme paušálne výdavky vo výške 80% na tento majetok.
Ak je podnikateľ platiteľom DPH a používa majetok na podnikanie aj na súkromné účely, musí si uplatňovať DPH len v pomernej časti.
Daňovník (platiteľ DPH) používa v súvislosti s podnikaním fotoaparát, na ktorý uplatňuje výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov v paušálnej výške 80 %. Za opravu tohto fotoaparátu zaplatil 216 eur, z toho DPH v sume 36 eur. Podľa zákona o DPH mu vznikol nárok na odpočítanie DPH z tejto faktúry v sume 28,80 eura. Daň z pridanej hodnoty, ktorú podľa zákona o DPH nie je možné odpočítať, je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov iba v tom prípade, ak aj náklad, ku ktorému sa DPH viaže, je daňovým výdavkom. Nakoľko v uvedenom prípade sa DPH, ktorú nie je možné odpočítať, viaže k výdavku, ktorý nie je uznaný za daňový výdavok v nadväznosti na uplatnenie § 19 ods. 2 písm.
Od 1. marca 2021 nadobudli účinnosť zásadné zmeny v Zákonníku práce, ktoré sa týkajú najmä:
tags: #ako #zauctovat #zamestnancovi #prispevok #na #mobilne