
Po úspešnom výbere nehnuteľnosti je nevyhnutné pristúpiť k jej dôkladnému prevereniu. V záujme právnej istoty a stability v právnych vzťahoch je korektné, aby bol kupujúci informovaný o právnom stave nehnuteľnosti pred tým, ako sa definitívne rozhodne. Jedným z kľúčových aspektov tohto preverovania je zistenie vlastníka ťarchy na nehnuteľnosti, čo môže výrazne ovplyvniť rozhodovanie o jej kúpe.
List vlastníctva každej nehnuteľnosti sa skladá z troch častí, ktoré poskytujú komplexný prehľad o jej právnom stave:
Časť A: Majetková podstata. Táto časť obsahuje informácie o samotnej nehnuteľnosti, ako sú jej parametre, výmera a popis. Konkrétne druh nehnuteľnosti, parcelné číslo, súpisné číslo, číslo bytu, poschodie, vchod, výmery parciel a pod. Stáva sa aj to, že stavba je zapísaná na inom LV ako pozemok. V tejto časti nájdete informácie o okrese, obci a katastrálnom území, v ktorom sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. Obsahuje informácie o nehnuteľnosti, rozdelené do časti parcely a stavby.
Časť B: Vlastníci a Iné Oprávnené Osoby. V tejto časti sú uvedení vlastníci nehnuteľnosti, ich spoluvlastnícke podiely, spôsob a dátum nadobudnutia vlastníctva. Na identifikáciu majiteľa vám poslúžia uvedené osobné údaje - dátum narodenia vlastníka a adresa trvalého pobytu, ktorú mal majiteľ v dobe zápisu do katastra. V prípade listu vlastníctva k bytu máte pri konkrétnom vlastníkovi aj informácie o čísle vchodu, poschodí bytu, súpisné číslo a podiel na spoločných častiach bytového domu či pozemku. Podľa týchto informácií vieme preveriť majiteľa, spoluvlastnícky podiel vlastníkov, spôsob a dátum nadobudnutia.
Časť C: Ťarchy. Táto časť je často najdôležitejšia, pretože uvádza všetky ťarchy, ktoré na nehnuteľnosti viaznu. Medzi tieto ťarchy môžu patriť záložné práva, vecné bremená, exekúcie a iné obmedzenia. Práve na základe zistených skutočností v tejto časti sa kupujúci rozhoduje, či danú nehnuteľnosť kúpi alebo nie. Podľa zistených skutočností práve v tejto časti listu vlastníctva sa rozhodneme či danú nehnuteľnosť kúpime alebo nie. Prevažná väčšina ľudí sa rozhodne ani len neuvažovať nad kúpou nehnuteľnosti, ktorá má v liste vlastníctva ťarchu.
Prečítajte si tiež: Facebook: Zistenie komentátorov a odstraňovačov komentárov
Na Slovensku môžete zistiť majiteľa nehnuteľnosti prostredníctvom Katastra nehnuteľností. List vlastníctva je verejný register a právny dokument, ktorý eviduje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ako sú pozemky a budovy na Slovensku. Informácie z katastra nehnuteľností o podaniach, vkladoch, listoch vlastníctva, snímkach z mapy atď. Kataster nehnuteľností tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území. katastrálna mapa, zbierka listín a pod.) obsahujúci údaje z jedného katastrálneho územia.
V niektorých prípadoch môžu byť informácie o majiteľovi nehnuteľnosti obmedzené, napríklad pre ochranu osobných údajov.
Ťarchy na liste vlastníctva môžu byť rôznorodé a majú rôzny dopad na rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti. Medzi najčastejšie patria:
Záložné Právo Finančných Inštitúcií: Toto je najčastejšia ťarcha, s ktorou sa môžete stretnúť. Znamená to, že banka poskytla majiteľovi úver na kúpu nehnuteľnosti. Z pohľadu kúpy sú pri tomto záložnom práve tri možnosti:
Akceptovateľné záložné práva z pohľadu finančných inštitúcií sú záložné práva ostatných finančných inštitúcií, záložné právo Štátneho fondu rozvoja a bývania, záložné právo mesta, zákonné záložné právo v prospech spoločenstva a vecné bremená s právom prechodu, prejazdu a právo vstupu. V prípade existencie ostatných záložných práv na iste vlastníctva je daná nehnuteľnosť ako zabezpečenie úveru neakceptovateľná.
Prečítajte si tiež: Ukončenie príspevku pre mladých
Záložné Právo Nebankovej Inštitúcie a Fyzickej Osoby: Pri kúpe z vlastných zdrojov (nie z hypotéky) treba do kúpnej zmluvy presne zakotviť, za akých podmienok sa vymaže ťarcha a prebehne kúpa. Uvedené ťarchy sú pre banky a stavebné sporiteľne neakceptovateľné, t.j. nedajú sa riešiť hypotékou. Musia sa vymazať z listu vlastníctva ešte pred hypotékou. Správajú sa úplne rovnako ako záložné právo finančných inštitúcií.
Záložné Právo Štátneho Fondu Rozvoja a Bývania: Dá sa predčasne splatiť so sankciami alebo presunúť na inú nehnuteľnosť. Táto ťarcha je akceptovaná finančnými inštitúciami, takže je možné túto ťarchu vyplatiť z hypotéky kupujúceho.
Záložné Právo Exekútora: Finančné inštitúcie túto ťarchu neakceptujú. Znamená to, že túto ťarchu je potrebné najprv vymazať z listu vlastníctva. Až potom môžeme požiadať o hypotekárny úver. Vo väčšine prípadov predávajúci nedisponuje finančnými zdrojmi na vyplatenie pohľadávky exekútora. Tu nastáva rozhodujúci moment pre kupujúceho, aby si dôkladne zvážil mieru rizika a lukratívnosť kúpy. Podľa odborníkov sa neodporúča kupovať nehnuteľnosť, ktorá má zapísaných viac ako tri exekúcie v liste vlastníctva. V takomto prípade je vysoký predpoklad, že sa počas vyrovnávania exekúcií objaví ďalšia. Pre vylúčenie rizika zápisu ďalšej exekúcie je možné požiadať príslušný okresný súd o vyjadrenie, či neprebieha ďalšie exekučné konanie voči predávajúcemu. Prítomnosť takejto ťarchy môže mať vplyv na zníženie predajnej ceny nehnuteľnosti. Pri kúpe nehnuteľnosti s ťarchou záložného práva exekútora je potrebná bezpodmienečná súčinnosť predávajúceho alebo splnomocneného advokáta, a to najmä počas vyrovnávania záväzkov. Ideálne je, keď po vyrovnaní záväzku exekútor bezodkladne vystaví potvrdenie o splatení pohľadávky so súhlasom o výmaz ťarchy pre kataster. Zmenu vlastníckych práv odporúčam riešiť v urýchlenom konaní.
Záložné Právo Mesta: Tieto ťarchy vznikli pri odkupovaní mestských bytov do osobného vlastníctva. Kupujúci dostali zľavu, na byty však vzniklo záložné právo na zmluvne dohodnutú dobu 10 rokov od nadobudnutia. Po uplynutí tejto doby mesto na požiadanie vystaví súhlas na výmaz záložného práva. V prípade predaja takejto nehnuteľnosti pred uplynutím v zmluvne dohodnutej doby majiteľ musí zaplatiť sankčnú pokutu uvedenú v kúpnej zmluve, na základe ktorej byt nadobudol od mesta. Tento druh záložného práva finančné inštitúcie neakceptujú, a musia byť vyplatené z vlastných finančných zdrojov kupujúceho resp. predávajúceho.
Zákonné Záložné Právo v Prospech Spoločenstva: Vzniká zo zákona ku každému bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome už prvým prevodom bytu alebo nebytového priestoru do osobného vlastníctva nájomníka podľa zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Finančné inštitúcie toto záložné právo akceptujú. Slúži na zabezpečenie prípadne vzniknutej pohľadávky majiteľov na povinných úhradách súvisiacich s užívaním bytu a nebytových priestorov. Toto záložné právo nemá žiadny vplyv na kúpu bytu.
Prečítajte si tiež: Zisťovanie dôchodkového veku
Vecné Bremená: Vecné bremená, ako doživotné právo užívania, právo prechodu, prejazdu a právo vstupu, prípadne iné, budeme analyzovať iba z pohľadu obmedzenia v prípade kúpy nehnuteľnosti. Doživotné právo užívania domu alebo bytu je v prospech určitej osoby (in personam). Právo z vecného bremena patrí určitej fyzickej alebo právnickej osobe bez toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti, neprechádza na jej právneho nástupcu pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti, na ktorej vecné bremeno viazne. Zaniká smrťou fyzickej osoby resp. zánikom právnickej osoby alebo vzájomnou dohodou oprávneného a povinného z vecného bremena. V prípade smrti fyzickej osoby treba podať návrh o zrušenie vecného bremena spolu s originálom alebo overenou kópiou úmrtného listu oprávneného. Kataster nehnuteľnosti na základe takejto žiadosti vecné bremeno v lehote šesťdesiatich dní z listu vlastníctva vymaže.
Vecné bremená sú práva k cudzej veci upravené v Občianskom zákonníku a vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva /vydržaním/. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám k nehnuteľnosti je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej veci /typicky nehnuteľností/, tzv. vecné bremená „in rem“ /napr. právo prechodu cez pozemok pre každého vlastníka susedného pozemku/, alebo patria určitej konkrétnej osobe tzv. vecné bremená „in personam“ /napr. právo doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech určitej osoby/. Na základe vecného bremena vzniká majiteľovi nehnuteľnosti ako povinnému z vecného bremena povinnosť v prospech oprávneného subjektu:
niečo strpieť (pati): predpokladá povinnosť vlastníka nehnuteľnosti strpieť (znášať) určité správanie oprávneného z vecného bremena, ktorý nehnuteľnosť na ktorej je zriadené vecné bremeno využíva vo svoj prospech. Napríklad:
niečoho sa zdržať (non facere): spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti je povinný sa zdržať určitého konania, na konanie ktorého by ho v prípade neexistencie vecného bremena jeho vlastnícke právo oprávňovalo. Napríklad:
niečo konať (facere): smeruje k povinnosti uskutočnenia určitého aktívneho konania vlastníka nehnuteľnosti, ktorým je povinná osoba zaviazaná na určité konanie, ktoré má opakujúci sa charakter (netýka sa jednorázového konania). Napríklad
Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej oprávnenému z vecného bremena.
Podstatou inštitútu vecného bremena nie je len samotné obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať, pretože takéto obmedzenie je možné upraviť/dohodnúť v rovine záväzkovej, t.j. rovine obligačného práva. Podstatou vecného bremena je aj skutočnosť, že právo, ktoré zodpovedá vecnému bremenu, musí byť opakovateľnej povahy (nestačí potreba jednorázového výkonu práva pre zriadenie vecného bremena).
O tom, či je na konkrétnej nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno je možné zistiť z listu vlastníctva, na ktorom sú v časti „C“ - ťarchy uvedené zriadené vecné bremená. Výpis z listu vlastníctva je verejne dostupný aj online na webovom sídle katastra nehnuteľností.
Je dôležité spomenúť, že vecné bremená, za predpokladu, ak nebolo zmluvne dohodnuté medzi zmluvnými stranami určité časové obmedzenie trvania vecného bremena, sú spravidla časovo neobmedzené, čo znamená, že vecné bremená in rem, zaniknú až:
Trvanie vecného bremena in personam, podstatou ktorého je napríklad právo doživotného užívania určitej osoby, zaniká smrťou tejto osoby, alebo zánikom zriadenia vecného bremena. V praxi pôjde o prípady, kedy osoba oprávnená a povinná na základe zmluvy zrušia vecné bremeno doživotného užívania, ak osoba, v prospech ktorej bolo zriadené vecné bremeno právo doživotného užívania je napr. umiestnená do zariadenia pre seniorov a neexistuje žiadny reálny predpoklad vzhľadom na vek a zdravotný stav takejto osoby, že bude možný jej návrat do nehnuteľnosti v ktorej bolo vecné bremeno právo doživotného užívania zriadené. Rovnako takéto právo z vecného bremena môže zaniknúť aj niektorým so spôsobov uvedeným vyššie pre vecné bremena „in rem“.
S každým právom oprávneného užívať cudziu nehnuteľnosť spôsobom vyplývajúcim z vecného bremena však vznikajú aj jeho povinnosti. Jednoducho povedané v prípade, ak na nehnuteľnosti vlastníka má niekto iný ako vlastník /sused, vodárenská spoločnosť, telefónny operátor, svokra alebo každý vlastník okolitých pozemkov/ právo prechodu cez pozemok vlastníka, stavať na ňom, alebo ho užívať a brať z neho pôžitky alebo iným spôsobom s ním v stanovenom rozsahu nakladať, či ho používať, spolu s týmto právom mu vznikajú v súlade so zákonom aj povinnosti.
Oprávnený z vecného bremena totiž nemá len práva nehnuteľnosť užívať, ale rovnako má aj povinnosti voči vlastníkovi, resp. inému povinnému z vecného bremena a to najmä uhrádzať povinnému z vecného bremena /typicky vlastníkovi/: NÁKLADY SPOJENÉ S UŽÍVANÍM VECNÉHO BREMENA
Ochrana vlastníckeho práva, garantovaná Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavou Slovenskej republiky ako aj Občianskym zákonníkom zakotvuje povinnosť úhrady nákladov vzniknutých z užívania práv zodpovedajúcich vecnému bremenu a to tým, že vo všetkých uvedených normách spája právo z vecného bremena oprávnenému z vecného bremena s jeho povinnosťou na úhradu primeranej náhrady za užívanie veci - nehnuteľnosti, na ktorej je zriadené vecné bremeno. Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom nemusí byť nevyhnutne jednorazová, môže mať aj formu opakujúceho sa plnenia.
Uhradenie náhrady za vznik vecného bremena /ale rovnako aj dohoda oprávneného a povinného o tom, že sa vecné bremeno zriaďuje bezodplatne/, nemá vplyv na to, že oprávnený je popri takejto náhrade za samotné obmedzenie povinný uhrádzať povinnému aj náklady spojené s užívaním veci, ktoré zodpovedajú vecnému bremenu,
Zákon stanovuje, že: vecné bremeno predstavuje pre vlastníka nehnuteľnosti na ktorej je zriadené záťaž, a preto je ten, kto je oprávnený užívať cudziu vec, povinný primerane znášať náklady na jej zachovanie a opravy. Zároveň platí, že takéto náklady musí znášať pomerne s oprávneným aj vlastník nehnuteľnosti v prípade, ak vec užíva spolu s oprávneným a to podľa miery užívania každého z nich. To znamená, že ten, kto, ako oprávnený z vecného bremena užíva cudziu nehnuteľnosť /ale rovnako aj inú vec/, je povinný znášať primerané náklady na zachovanie /údržbu/ veci zaťaženej vecným bremenom a rovnako prispievať na jej opravy. V zmysle uvedeného potom:
v každom jednotlivom prípade však platí, že: uplatnené náklady musia byť primerané a najmä musia zodpovedať pomeru miery užívania nehnuteľnosti oprávneného voči iným jej oprávneným užívateľom vrátane vlastníka /povinného/.
Znášanie týchto nákladov je v praxi upravené predovšetkým dohodou účastníkov. Dohoda môže byť uzavretá v ľubovoľnej forme a jej účinnosť nie je viazaná na vklad do katastra nehnuteľností. Určite však odporúčame uzatvorenie písomnej dohody, ktorá jednoznačne stanovuje práva a povinnosti zmluvných strán.
Ak takáto dohoda nebola uzavretá, rozhodne o povinnosti znášať takéto náklady a rovnako aj o ich výške súd. Zmluvne upravená úhrada nákladov spojených s užívaním veci, ktorá je predmetom vecného bremena určite prispeje k predchádzaniu konfliktov medzi oprávneným a povinným z vecného bremena a prípadnému súdnemu sporu ohľadom znášania týchto nákladov. Pri uplatňovaní si nákladov je potrebné zohľadniť, aby sa predmetné náklady týkali iba oprávnených výdavkov na zachovanie a opravy cudzej veci. Náklady môžu zahŕňať rôzne položky, avšak nemôžu sa týkať svojvoľne vynaložených nákladov vlastníka teda povinného a ich následného uplatňovania si od oprávneného z vecného bremena, ale len tých, ktoré sú odôvodnené a predvídateľné. To znamená, že vlastník nehnuteľnosti si nemôže žiadať od oprávneného z vecného bremena práva doživotného bývania náklady na kompletnú rekonštrukciu bytu do výrazne vyššieho štandardu v prípade, ak byt, ktorý je užívaný oprávneným potrebuje po dlhoročnom užívaní len vymaľovať. Je nespochybniteľné, že v určitých prípadoch môže zriadením vecného bremena na nehnuteľnosti dôjsť k zníženiu kredibility nehnuteľnosti, avšak inštitút vecných bremien má v súčasnom svete svoje nezastupiteľné miesto z dôvodu, že v živote nastávajú situácie, kedy je zriadenie vecného bremena nevyhnutné, či už pre zabezpečenie vzťahov medzi povinným a oprávneným z vecného bremena a rovnako aj pre zabezpečenie výkonu vlastníckeho práva vlastníkov iných nehnuteľností.
Z dôvodu predchádzania budúcich súdnych sporov a neprimeraného zaťaženia povinného z vecného bremena je dôležité si vedieť upraviť výšku úhrady nákladov, spojených s užívaním nehnuteľnosti, na ktorej je vecné bremeno zriadené.
Uplatnené Záložné Právo v Prospech Veriteľa: V takomto prípade predaj nehnuteľnosti je možný už len po zaplatený celkového dlhu aj s príslušenstvom v celosti na základe dohody s veriteľom alebo s exekútorom. Ak k tomu nepríde, nehnuteľnosť sa predá formou dražby, teda dá sa vydražiť. Je to fáza, ktorá nasleduje po nesplnení záväzkov zo strany dlžníka.
Iné Obmedzenia: Ako napr. ochranné pásma, sa viažu k inžinierskym sieťam, elektrickým stĺpom a podobne. Majú obmedzujúci charakter iba z pohľadu užívania pozemku, ale nie z pohľadu kúpy.
Kúpa Nehnuteľnosti na Úver: V prípade kúpy nehnuteľnosti na úver, možnosť rozhodovania o akceptácii ťarchy nemá kupujúci. Je na finančnej inštitúcii, či aktuálnu ťarchu v liste vlastníctva kupovanej nehnuteľnosti akceptuje, alebo nie. Kupujúci musí takéto rozhodnutie akceptovať.
Družstevné Byty: Osobitným prípadom sú družstevné byty, ktoré nie sú v osobnom vlastníctve, ale vlastní ich družstvo. Obyvateľ bytu je teda len akýmsi nájomcom, ktorý za užívanie bytu pravidelne platí bytovému družstvu. Pri kúpe sa preto uzatvára zmluva o prevode členských práv. Na takéto byty tiež banka neposkytuje hypotéku, kúpiť ich možno iba hotovostne. Riešením je odkúpenie družstevného bytu do osobného vlastníctva a to vyplatením anuity (zostatkovej hodnoty bytu), ktorá sa k bytu viaže. Niektoré bytové družstvá dovoľujú odkúpenia iba niekoľkokrát ročne (pred odkúpením si radšej preštudujte stanovy sružstva). Pozor však na odkúpenie bytu do osobného vlastníctva a jeho následný predaj. Vzťahuje sa na neho daň z predaja nehnuteľnosti platná ak byt predáte do 5 rokov od nadobudnutia do osobného vlastníctva.
Nesvojprávna Osoba ako Vlastník: V prípade, ak je vlastníkom nesvojprávna osoba, predaj nehnuteľnosti musí byť odobrený súdom. V prípade predaja nehnuteľnosti podpisuje za neplnoletého zmluvu jeho zákonný zástupca.
Neexistujúca Prístupová Cesta: Na túto ťarchu narazíte v prípade, ak k nehnuteľnosti priamo nevedie prístupová cesta. Vstup na pozemok je tak riešený právom prechodu cez cudziu parcelu, čo je zaznačené na liste vlastníctva. Kupovať pozemok bez prístupovej cesty je veľké riziko nielen pre vydanie stavebného povolenia, ale aj pre hrozbu zablokovania prístupu na parcelu.
Ochranné Pásmo Nehnuteľnosti: Ochranné pásmo nehnuteľnosti sa často viaže napríklad na inžierske siete ako sú elektrické stĺpy alebo napr. Takéto nehnuteľnosti nemôžete kupovať.
Zákaz Nakladania s Nehnuteľnosťou: K takémuto zákazu dochádza len výnimočne a vždy iba na určitú dobu. Dôvodom je možné ohrozenie vlastníckych práv majiteľa alebo spolumajiteľa nehnuteľnosti zo strany ďalšieho subjektu. Zákaz sa vydáva za účelom zamedzenia akéhokoľvek nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou, pod čo spadá aj samotný predaj. Ten sa bude môcť uskutočniť najskôr až po vypršaní jeho trvania.