
Zmluvy sú základným kameňom právnych vzťahov v spoločnosti. Ich platnosť je kľúčová pre zabezpečenie práv a povinností zmluvných strán. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako zistiť platnosť zmluvy, s dôrazom na absolútnu a relatívnu neplatnosť, a povinnosti zverejňovania zmlúv v Centrálnom registri zmlúv (CRZ).
Pojem platnosti zmluvy úzko súvisí s podmienkami, ktoré musia byť splnené pri jej uzavieraní. Zmluva je platná, ak spĺňa všetky náležitosti a podmienky, ktoré vyžaduje právny poriadok. Ak tieto podmienky nie sú splnené, zmluva je neplatná. V takom prípade rozlišujeme medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou.
Absolútna neplatnosť zmluvy nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči všetkým. To znamená, že sa jej môže dovolávať aj osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou. Súd by na absolútnu neplatnosť prihliadal aj bez toho, aby ju účastník konania namietal.
Relatívna neplatnosť zmluvy nepôsobí priamo zo zákona. Je založená na domnienke platnosti, čo znamená, že na relatívne neplatnú zmluvu sa hľadí ako na platnú, kým niektorá zo zmluvných strán nepreukáže opak. Zmluvné strany môžu relatívnu neplatnosť odstrániť po vzájomnej dohode, alebo ak sa dôvod neplatnosti týka len jednej strany, táto strana môže zmluvu dodatočne schváliť. Osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou, sa môže relatívnej neplatnosti dovolávať len v prípade, ak bola uzavretím zmluvy dotknutá na svojich právach alebo záujmoch.
V občianskom práve platí zásada, že neplatné právne úkony (zmluvy) sú absolútne neplatné, pokiaľ ich zákon nevyhlasuje za relatívne neplatné. Prípady relatívnej neplatnosti sú vymedzené v § 40a a 775 Občianskeho zákonníka. Príkladom relatívnej neplatnosti je situácia, keď sa zmluvné strany dohodnú na uzavretí zmluvy v písomnej forme, ale zmluvu nakoniec uzavrú len ústne.
Prečítajte si tiež: Dôchodok: Ako získať údaje o zamestnávateľovi
V Centrálnom registri zmlúv zverejňujú zmluvy povinné osoby podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z., a to právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Medzi tieto patria napríklad právnické osoby zriadené zákonom alebo založené povinnými osobami podľa § 2 ods.
Dôležitá zmena nastala k 31. marcu 2022. Podľa § 5a ods. 6, výnimku z povinného zverejňovania má už len Národná banka Slovenska. Povinné osoby, na ktoré sa do 31. marca 2022 vzťahovala výnimka, zverejňujú v registri len nové zmluvy. To sa týka napríklad rozpočtových organizácií samosprávy, škôl a obecných s.r.o.
Pri zverejňovaní zmluvy je potrebné vylúčiť určité náležitosti podľa § 5a ods. Obmedzenia prístupu k informáciám sú uvedené v § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z. z. a v § 2 zákona č. 18/2018 Z. z.
V § 9 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. je uvedený okruh osôb, ktorých osobné údaje povinná osoba sprístupní, a rozsah týchto údajov (titul, meno, priezvisko, funkcia, deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie, deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti, orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu).
Informácie označené ako dôverné v zmluve, ktorá sa má zverejniť, sa podľa § 271 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. nezverejňujú. To isté platí pre ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, ak je časť obsahu povinne zverejňovanej zmluvy určená odkazom na ne a totožné ustanovenia boli zverejnené tou istou povinnou osobou spolu s inou zmluvou, ktorá už nadobudla účinnosť.
Prečítajte si tiež: Sprievodca zisťovaním exekúcií na dôchodok
Je však dôležité, aby sa možnosti nezverejnenia uvedených častí aplikovali výnimočne a selektívne na vymedzenú časť ustanovení zmluvy, aby sa dosiahol účel zákona.
Namiesto zmluvy sa podľa § 5a ods. zverejňuje informácia o uzatvorení zmluvy, ak ide o zmluvu podľa § 5a ods. 5 písm. c), d), i), j), r) a s).
Ak je v zmluve uvedený konkrétny dátum nadobudnutia účinnosti, ale zmluva nebola do tohto dátumu zverejnená, zmluva nadobudne účinnosť až dňom nasledujúcim po jej zverejnení v Centrálnom registri zmlúv, bez ohľadu na dátum uvedený v zmluve.
Ak povinná osoba nezverejní zmluvu ani do troch mesiacov odo dňa jej uzavretia, zverejnením zmluva účinnosť nenadobudne. Podľa § 47a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
Ak povinná osoba zverejní zmluvu v Centrálnom registri zmlúv, nie je už povinná zverejniť ju na svojom webovom sídle. Podľa § 5a ods. 9 zákona sa na webovom sídle povinnej osoby zverejňuje len zmluva, ktorá sa nezverejňuje v Centrálnom registri zmlúv.
Prečítajte si tiež: Podrobný sprievodca: Zdieľanie príspevkov na Facebooku
Ak je zmluva zverejnená viacerými spôsobmi alebo viacerými účastníkmi zmluvy, rozhodujúce je prvé zverejnenie zmluvy (§ 5a ods. 13 prvá veta zákona).
Technicky je možné, aby jeden účet používali viacerí používatelia simultánne, avšak nie je to odporúčané. Každý užívateľ by mal mať vytvorený svoj vlastný účet. ID je unikátnym identifikátorom zmluvy/dodatku v rámci systému CRZ. Všetky prílohy v CRZ musia byť zverejňované vo formáte PDF (Portable Document Format).
V žiadosti o opravu je nutné uviesť ID zmluvy/dodatku, požadovanú opravu, prípadne výmenu prílohy aj správny PDF súbor a odôvodnenie úprav. Pri opravách nie je možné vykonať kompletnú editáciu (úprava všetkých položiek).
Po zadaní nesprávneho hesla je potrebné kliknúť na „Zabudli ste heslo?“ a vyplniť požadované údaje. Po zadaní nesprávneho hesla je účet zablokovaný na 10 minút, počas ktorých nie je možné prihlásenie ani s platným heslom.
Od 1. apríla 2022 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády SR č. 48/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 498/2011 Z. z., ktoré ustanovuje podrobnosti o zverejňovaní zmlúv v Centrálnom registri zmlúv a náležitosti informácie o uzatvorení zmluvy.
Pri zverejňovaní zmluvy je potrebné uviesť link na profil verejného obstarávateľa na portáli ÚVO, konkrétne na predmet zákazky alebo verejné obstarávanie. Ak verejný obstarávateľ využíva iný elektronický prostriedok (na zákazky s nízkou hodnotou), využije link z tohto prostriedku. Ak nevyužíva žiaden elektronický prostriedok, môže uviesť link na svoje webové sídlo do časti, kde zverejnil informácie o verejnom obstarávaní.