
Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) je jednou z najrozšírenejších právnych foriem podnikania na Slovensku, obzvlášť v oblasti drobného a stredného podnikania. Je to kapitálová spoločnosť, ktorú môže založiť jedna alebo viaceré osoby (maximálne 50 spoločníkov) za účelom dosahovania zisku z obchodnej činnosti. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu, čo predstavuje jednu z hlavných výhod tejto formy podnikania. Majetok spoločnosti je oddelený od súkromného majetku spoločníkov.
Obchodné meno je základný identifikačný znak obchodnej spoločnosti a musí byť súčasťou spoločenskej zmluvy. Musí obsahovať označenie "spoločnosť s ručením obmedzeným", pričom postačí skratka "spol. s r. o." alebo "s.r.o.". Obchodné meno by malo jasne vystihovať predmet činnosti spoločnosti.
Založenie a vznik s.r.o. sú dva odlišné pojmy. Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zakladá na základe právneho dokumentu - spoločenskej zmluvy (pri viacerých spoločníkoch) alebo zakladateľskej listiny (pri jednom zakladateľovi). Spoločnosť vzniká až zápisom do obchodného registra.
Spoločenská zmluva musí obsahovať:
Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, okrem prípadov, keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie.
Prečítajte si tiež: Podnikatelia a paušálne výdavky: Vymáhanie pohľadávok
Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa musí na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30%. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom stanovenej výšky základného imania. V prípade nepeňažného vkladu sa vyžaduje jeho splatenie pred vznikom spoločnosti. Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, môže sa zapísať do obchodného registra, len keď je v plnej výške splatené jej základné imanie.
Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci konatelia spoločnosti, ich podpisy musia byť úradne overené. Návrh na zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti, prípadne od doručenia živnostenského oprávnenia.
Základné imanie s.r.o. musí mať hodnotu aspoň 5 000 EUR. Toto základné imanie tvoria peňažné aj nepeňažné vklady. Ku dňu vzniku musí byť v prípade jedného spoločníka splatené v plnej výške, v prípade viacerých spoločníkov musí byť splatené ku dňu vzniku aspoň 30 % základného imania, celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom stanovenej výšky základného imania. Zvyšok je potrebné splatiť do piatich rokov. Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 EUR.
O zmenách základného imania sa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov. Ak by došlo k zníženiu základného imania pod hranicu 5 000 EUR, je to jeden z dôvodov na zrušenie spoločnosti.
Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Obchodný zástupca a náhrada škody
Spoločnosť s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach.
Spoločnosť s ručením obmedzeným musí vytvárať a dopĺňať rezervný fond. V súvislosti s rezervným fondom treba rozlišovať tvorbu rezervného fondu pri vzniku a dopĺňanie rezervného fondu v budúcnosti.
Spoločnosť s ručením obmedzeným nie je povinná vytvoriť rezervný fond pri vzniku, musí ho vytvoriť z čistého zisku, ktorý prvýkrát vykáže v riadnej účtovnej závierke (ďalej len „prvého čistého zisku“).
Ak sa spoločnosť s ručením obmedzeným rozhodne rezervný fond vytvoriť pri svojom vzniku, musí v spoločenskej zmluve uviesť výšku, v akej ho vytvorí. Rezervný fond musí byť vytvorený najmenej vo výške 10 % základného imania. V spoločenskej zmluve možno dohodnúť tvorbu rezervného fondu aj vo vyššej sume.
Ak sa spoločnosť s ručením obmedzeným rozhodne vytvoriť rezervný fond až z prvého čistého zisku, musí ho vytvoriť najmenej vo výške 5 % z prvého čistého zisku, ale zároveň nesmie byť výška vytvoreného rezervného fondu viac ako 10 % základného imania.
Prečítajte si tiež: Prehľad judikatúry: Náhrada škody obchodného zástupcu
Výška, do ktorej je spoločnosť s ručením obmedzeným povinná dopĺňať rezervný fond, musí byť upravená v spoločenskej zmluve, ako aj spôsob dopĺňania. Zároveň musí spoločnosť s ručením obmedzeným rešpektovať minimálne požiadavky na tvorbu rezervného fondu stanovené v Obchodnom zákonníku. Podľa Obchodného zákonníka musí spoločnosť s ručením obmedzeným dopĺňať rezervný fond každoročne o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, avšak najmenej vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke. Takto spoločnosť s ručením obmedzeným dopĺňa rezervný fond až do výšky, ktorú si určila v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však do výšky 10 % základného imania.
Orgánmi spoločnosti s ručením obmedzeným sú:
Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Môže rozhodnúť o akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa "života" spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí:
Nie je možné kompetencie valného zhromaždenia zužovať, rozšíriť ich možno. Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov. Valné zhromaždenie je spôsobilé prijímať rozhodnutia po splnení určitého kvóra, ktorým je taký počet spoločníkov, ktorý majú aspoň polovicu všetkých hlasov. Na rozhodovanie o zásadných otázkach, akými sú zvyšovanie alebo znižovanie základného imania, zmena spoločenskej zmluvy, zmena stanov (ak ich spoločnosť má), zrušenie spoločnosti, je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Na rozhodovanie o ostatných otázkach stačí jednoduchá väčšina, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Valné zhromaždenie zvoláva konateľ (konatelia) ako štatutárny orgán spoločnosti. Valné zhromaždenie sa má uskutočniť v lehote určenej v spoločenskej zmluve (prípadne v stanovách), ale najmenej raz ročne.
Konatelia sú štatutárnym orgánom spoločnosti, môže byť jeden alebo viac konateľov. Treba rozlišovať konateľov a obchodné vedenie. Konateľ koná v mene spoločnosti voči tretím osobám a obchodné vedenie riadi vnútorný chod spoločnosti. Konateľ môže vykonávať aj funkcie obchodného vedenia, ale naopak to pravidlom nemusí byť. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a bezúhonná. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
Dozorná rada sa zriaďuje, ak tak určuje spoločenská zmluva. Zo zákona nie je povinnosť tento orgán v s.r.o. zriadiť. Spoločníci sa môžu rozhodnúť, či budú právo kontroly vykonávať samostatne alebo prostredníctvom dozornej rady. Dozorná rada:
Členovia dozornej rady majú právo požadovať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti. Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie. Členom dozornej rady nemôže byť konateľ spoločnosti. Dozorná rada musí mať aspoň troch členov.
Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.
Obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom.
Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.
Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov.
Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie:
Ak konateľ porušil zákaz konkurencie, spoločnosť je oprávnená požadovať, aby vydal prospech z obchodu, pri ktorom zákaz konkurencie porušil. Okrem toho môže požadovať aj náhradu škody.
Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie vzťahuje aj na spoločníkov.
Na členov dozornej rady sa vzťahuje zákaz konkurencie v rovnakom rozsahu ako na konateľov.
Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Základným garantom pre veriteľov je výška základného imania spoločnosti.
Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. To znamená, že miera ručenia nie je určená splateným vkladom, ale výškou vkladu zapísanou v obchodom registri a spoločník ručí aj nesplatenou časťou. Ak porušenie záväzkov spoločnosti spôsobil spoločník, konateľ alebo likvidátor, takým konaním, za ktoré bolo právoplatne odsúdený, zodpovedá za spôsobené škody celým svojím majetkom.
Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti.
Ak sa jednotlivec rozhodne založiť spoločnosť s ručením obmedzeným a podnikať vo svojom mene bez zásahu ostatných zakladateľov a spoločníkov, ide o jednoosobovú S.R.O. Vtedy zastáva v spoločnosti funkciu konateľa aj spoločníka zároveň. Založenie jednoosobovej S.R.O. funguje rovnako ako pri bežnej spoločnosti tvorenej viacerými osobami. Rozdiel spočíva skôr v jej fungovaní. Za všetky rozhodnutia a legálne vedenie firmy zodpovedá zakladateľ sám, rovnako sám dohaduje obchody a podpisuje zmluvy.
Po založení S.R.O. vznikajú povinnosti voči daňovému úradu a v niektorých prípadoch aj sociálnej a zdravotnej poisťovni. Na daňový úrad však nemusíte chodiť. Vašu S.R.O. štát zaregistruje automaticky do 30 dní od získania povolenia podnikať a vystaví vám daňové identifikačné číslo (DIČ). Ak plánujete vo svojej spoločnosti zamestnať zamestnancov, budete musieť za nich mesačne platiť odvody, čím vám vzniká povinnosť nahlásiť ich sociálnej a zdravotnej poisťovni. Okrem registrácií k dani z príjmov sa môžete zaregistrovať aj ako platca DPH. Dobrovoľne o to môžu požiadať eseročky, ktoré nedosiahli zákonom stanovený obrat a povinnosťou to majú podniky, ktoré dosiahli 12-mesačný obrat 49 790€ a viac, ktorý je určený zákonom.
Pri podnikaní formou S.R.O. je každá spoločnosť povinná viesť evidenciu o stave a pohybe finančných transakcií, príjmoch, výdavkoch, zisku alebo strate. Aktívne a pasívne položky sa musia viesť v sústave podvojného účtovníctva, podľa ktorého sa zostavuje účtovná závierka.
Existuje niekoľko spôsobov, ako zrušiť S.R.O. - dobrovoľne alebo likvidáciou. Dobrovoľné zrušenie zahŕňa zlúčenie s inou firmou alebo jej rozdelenie. Ak už naďalej nechcete byť súčasťou firmy, môžete z nej vystúpiť prevodom spoločnosti na niekoho iného alebo nájsť osobu, ktorá vašu firmu odkúpi a prepíše na seba. Likvidáciou firmy zaniká samotná spoločnosť. Pri tejto možnosti však musíte splatiť všetky záväzky a nedoplatky, ktoré doposiaľ firma má. Ďalšou možnosťou je zrušenie a zánik spoločnosti konkurzom. Spoločnosť oficiálne zaniká v deň, keď sa vymaže z obchodného registra.
tags: #obchodný #podiel #zakladateľa #spoločnosti #s #ručením