Ako Znížiť Daň z Prenájmu Bytu Bez Podielového Spoluvlastníctva

Tento článok sa zameriava na možnosti zníženia dane z príjmu z prenájmu bytu, a to najmä v kontexte fyzickej osoby, ktorá prenajíma nehnuteľnosť bez podielového spoluvlastníctva. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o platnej legislatíve a praktických postupoch, ktoré môžu prenajímatelia využiť na optimalizáciu svojej daňovej povinnosti.

Príjem z Predaja Nehnuteľnosti a Jeho Zdaňovanie

Ak fyzická osoba (nepodnikateľ) predáva alebo prenajíma nehnuteľnosť, posudzuje sa dosiahnutý príjem z hľadiska jeho zdaniteľnosti alebo oslobodenia od dane podľa Zákona o dani z príjmov (ZDP). Ustanovenia vymedzujúce podmienky, pri splnení ktorých je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane, sú uvedené v § 9 ods. 1 písm. a), b), d), e) a v § 52j ods. 2 ZDP.

Definícia Nehnuteľnosti

Text § 3 ods. 2 písm. a) ZDP definuje „nehnuteľnosť“ na účely ZDP ako nehnuteľnosť, byt, nebytový priestor alebo ich časti. Podľa § 119 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Nadobudnutie nehnuteľnosti do vlastníctva upravuje § 132 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vlastníctvo nehnuteľnosti možno nadobudnúť rôzne, a to kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Moment Predaja Nehnuteľnosti

Podľa § 9 ods. 4 ZDP, oslobodenie príjmov z predaja alebo prevodu nehnuteľností podľa § 9 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona alebo z prevodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. h) cit. zákona sa posudzuje ku dňu uzatvorenia zmluvy.

Príklad: Fyzická osoba predala v máji pozemok, ktorý nadobudla do vlastníctva 20. mája 2007. Kúpna zmluva s kupujúcim bola uzatvorená 18. mája. Príjem z predaja predávajúcemu plynul 23. mája. V súlade s § 9 ods. 4 ZDP sa doba vlastníctva nehnuteľnosti u predávajúceho posúdi ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy, t. j. 18. mája, lebo tento deň nastal skôr ako deň, kedy mu plynul príjem z predaja. V tomto prípade dosiahol predávajúci z predaja nehnuteľnosti zdaniteľný príjem, lebo 18. mája neuplynulo päť rokov odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva (od 20. mája 2007 do 18. mája).

Prečítajte si tiež: Príspevok DDS: Kompletný návod

Oslobodenie Príjmu z Predaja Nehnuteľnosti Podľa Zákona o Dani z Príjmov

Podľa podmienok ustanovených v § 9 ods. 1 písm. a) ZDP je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho.

Podmienkou pre oslobodenie dosiahnutého príjmu z predaja nehnuteľnosti od dane u predávajúceho je podľa tohto ustanovenia uplynutie piatich rokov odo dňa nadobudnutia predávanej nehnuteľnosti do vlastníctva predávajúceho. Toto kritérium pre oslobodenie dosiahnutého príjmu z predaja nehnuteľnosti nemožno použiť vtedy, ak daňovníkovi plynie príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá do jeho obchodného majetku. V takomto prípade sa skúma podmienka uplynutia piatich rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku predávajúceho.

Obchodný Majetok Fyzickej Osoby

Na účely ZDP sa obchodným majetkom daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, rozumie súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 tohto zákona vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 alebo 14 cit. zákona.

Príklad: Daňovník nadobudol v roku 2005 do vlastníctva garáž, ktorú od roku 2007 prenajíma. Z dosiahnutých príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP si uplatňuje percentuálne výdavky podľa § 6 ods. 10 tohto zákona. Ak prenajímateľ uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, nemá prenajímanú nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku [uvedené vyplýva z § 2 písm. m) ZDP]. Keďže predávaná nehnuteľnosť nebola vložená do obchodného majetku predávajúceho, posudzuje sa dosiahnutý príjem z predaja garáže na základe doby vlastníctva. Pretože od nadobudnutia garáže do vlastníctva predávajúceho uplynulo päť rokov, plynul mu z jej predaja príjem oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP.

Dedenie Nehnuteľnosti

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) ZDP, ak fyzická osoba predáva nehnuteľnosť, ktorú zdedila v priamom rade alebo niektorým z manželov (nehnuteľnosť nebola zahrnutá v obchodnom majetku), potom do doby vlastníctva (aspoň päť rokov) sa zaráta aj doba, po ktorú nehnuteľnosť vlastnil poručiteľ.

Prečítajte si tiež: Príspevky do DDS: Zníženie

Príklad: Syn zdedil po smrti svojej matky v októbri 2011 rodinný dom. Matka mala nehnuteľnosť vo vlastníctve 15 rokov. V novembri syn túto nehnuteľnosť predal. Nehnuteľnosť nemal daňovník vloženú v obchodnom majetku, preto v súlade s § 9 ods. 1 písm. b) ZDP sa na účely oslobodenia príjmu posudzuje doba vlastníctva. Do doby vlastníctva u predávajúceho sa zaráta aj doba, po ktorú nehnuteľnosť vlastnil poručiteľ. Celková doba vlastníctva na tento účel je 16 rokov (15 + 1), t. j. aspoň päť rokov.

Zrušené Ustanovenie o Trvalom Pobyte

Od 1. januára 2011 zákon č. 548/2010 Z. z. v ZDP vypustil znenie § 9 ods. 1 písm. a) v platnom znení do 31. decembra 2010, podľa ktorého bol od dane z príjmov oslobodený príjem z predaja bytu alebo rodinného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak mal predávajúci v tejto nehnuteľnosti trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom. Prechodné ustanovenie § 52j ods. 2 ZDP však umožňuje uplatniť toto ustanovenie za určitých podmienok.

Príklad: Fyzická osoba predala v januári byt, ktorý nadobudla do vlastníctva v decembri 2010. Trvalý pobyt mal predávajúci v byte od roku 2000 a trval mu dátumovo až bezprostredne pred predajom. Byt nebol u predávajúceho vložený v obchodnom majetku. Daňovníkovi plynie v roku príjem z predaja bytu oslobodený od dane, a to v súlade s § 52j ods. 2 ZDP. Napriek tomu, že doba vlastníctva u predávajúceho je menej ako päť rokov, dosiahol daňovník príjem oslobodený od dane na základe dĺžky trvania trvalého pobytu v byte aspoň dva roky bezprostredne pred predajom.

Predaj Nehnuteľnosti Po Zániku BSM

Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v § 9 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) ZDP po zániku a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do lehoty uvedenej v § 9 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) cit. zákona sa v súlade s § 9 ods. 3 ZDP započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Príklad: Manželia vlastnili byt v bezpodielovom spoluvlastníctve od roku 1987. Po manželovej smrti v roku sa stala vlastníkom celej nehnuteľnosti manželka. V roku tento byt predala. Príjem, ktorý predávajúca dosiahla, je za predpokladu, že nehnuteľnosť nebola vložená v obchodnom majetku, oslobodený od dane z príjmov. V súlade s § 9 ods. 3 ZDP, ak fyzická osoba predáva nehnuteľnosť do doby uvedenej v § 9 odseku 1 písm. b) tohto zákona, po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa započítava tiež doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Prečítajte si tiež: Vymeriavací základ dôchodcu: Kompletný sprievodca

Reštitúcie

Podľa § 9 ods. 1 písm. d) ZDP je od dane oslobodený príjem plynúci z predaja nehnuteľnosti oprávnenej osobe podľa reštitučných zákonov. Príjem z predaja nehnuteľnosti je u oprávnenej osoby, ktorej bola nehnuteľnosť vydaná v súlade s osobitnými predpismi, oslobodený od dane bez ohľadu na to, či ju predávajúci mal zahrnutú v obchodnom majetku alebo bez ohľadu na to, ako dlho nehnuteľnosť vlastnil.

Príjem z Prenájmu Nehnuteľnosti a Možnosti Zníženia Dane

Príjem z prenájmu nehnuteľnosti upravuje § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), a to v prípade fyzickej osoby, ktorá prenajíma nehnuteľnosť na základe živnosti a okrem základných služieb ponúka aj doplnkové služby spojené s prenájmom danej nehnuteľnosti. Fyzická osoba, ktorá prenajíma nehnuteľnosť a poskytuje len základné služby spojené s prenájom, nepotrebuje prevádzkovať živnosť. V tomto prípade príjem z prenájmu upravuje § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Daňové Výdavky Pri Prenájme Nehnuteľnosti

Fyzická osoba, ktorá prenajíma nehnuteľnosť a dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, môže uplatniť len skutočne preukázateľné výdavky. To znamená, že táto osoba nemôže uplatniť tzv. paušálne výdavky (percentom z príjmov).

Skutočne preukázateľný výdavok môžeme definovať ako výdavok, ktorý fyzická osoba preukázateľne vynaloží na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu z prenájmu a ktorý je:

• zaevidovaný v daňovej evidencii alebo,
• zaúčtovaný v jednoduchom účtovníctve alebo,
• zaúčtovaný v podvojnom účtovníctve.

Najbežnejším spôsobom uplatňovania výdavkov fyzických osôb, ktoré prenajímajú nehnuteľnosť, je vedenie daňovej evidencie. Daňová evidencia sa riadi podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, avšak zákon o dani z príjmov nepredpisuje to, ako má daňová evidencia vyzerať. Forma daňovej evidencie teda závisí len na fyzickej osobe. Najčastejšie má daňová evidencia formu tabuľky, do ktorej sa eviduje okrem zdaniteľných príjmov a výdavkov aj dlhodobý hmotný a nehmotný majetok, zásoby, pohľadávky a záväzky.

Výpočet Výdavkov Pri Uplatnení Oslobodenia Od Dane Z Príjmov Z Prenájmu

Fyzická osoba musí znížiť preukázateľné výdavky rovnakým pomerom, ako znížila zdaniteľné príjmy z prenájmu nehnuteľnosti o sumu, ktorá je oslobodená, t.j. max. o sumu 500 eur. Úpravu preukázateľných výdavkov v pomernej časti vypočíta fyzická osoba nasledovne: príjmy znížené o sumu, ktorá je oslobodená / príjmy neznížené x suma preukázateľných výdavkov.

Príklad: Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti = 6 600 Eur, preukázateľné výdavky: 3 500 Eur. Zdaniteľné príjmy budú vo výške 6 100 Eur (6600 - 500) a preukázateľné výdavky budú vo výške 3 234,85 Eur (6100 / 6600 x 3500).

Aké Výdavky Je Možné Zahrnúť Do Daňových Výdavkov Pri Prenájme Nehnuteľnosti?

Fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3, môže poskytovať len základné služby s prenájmom. Vo všeobecnosti si môže teda fyzická osoba zahrnúť do daňových výdavkov:

• výdavky, ktoré priamo súvisia s prenájmom danej nehnuteľnosti,
• výdavky, ktoré súvisia prevádzkovaním danej nehnuteľnosti (energie a ostatné služby spojené s prenájmom nehnuteľnosti).

Výdavky Pri Nehnuteľnosti Nezaradenej Do Obchodného Majetku

Ak sa fyzická osoba, ktorá prenajíma nehnuteľnosť rozhodne, že nehnuteľnosť nezaradí do obchodného majetku, môže si uplatniť do daňových výdavkov len výdavky na riadnu prevádzku danej nehnuteľnosti (t. j. výdavky na energie a ostatné služby).

Fyzická osoba, ktorá prenajíma nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku si môže uplatniť do daňových výdavkov nasledovné výdavky:

1. Výdavky na dodávku energií:

   • výdavky na dodávku elektrickej energie,
   • výdavky na dodávku tepla na vykurovanie a teplej úžitkovej vody,
   • výdavky na dodávku pitnej a úžitkovej vody pre domácnosť,
   • výdavky na dodávku plynu.

2. Výdavky, ktoré súvisia s ostatnými službami spojenými s prenájmom nehnuteľnosti:

   • výdavky na internet,
   • výdavky na vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou anténou,
   • výdavky na používanie výťahu,
   • výdavky na odvádzanie odpadovej vody z domácností,
   • výdavky na osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov v dome,
   • výdavky na kontrolu a prípadné čistenie komínov,
   • výdavky na odvod popola, smetí a splaškov,
   • výdavky na čistenie žúmp.

V prípade platieb za dodávku energií, resp. služieb môže dôjsť k takémuto prípadu, že nájomca neplatí dodávku energií priamo prenajímateľovi (fyzickej osobe, ktorá prenajíma nehnuteľnosť), ale priamo dodávateľom energií, vtedy je potrebné vedieť, že ak:

• platby za energie a ostatné služby platí nájomca priamo ich dodávateľom a zmluvný vzťah s dodávateľmi má uzatvorený prenajímateľ: u prenajímateľa sa tento príjem považuje za zdaniteľný (nepeňažný príjem) a je u prenajímateľa aj daňovým výdavkom,
• platby za energie a ostatné služby platí nájomca priamo ich dodávateľom, pričom zmluvný vzťah s dodávateľmi má uzatvorený nájomca: u prenajímateľa sa tieto platby nepovažujú za zdaniteľný príjem a rovnako ani za daňový výdavok.

Výdavky Pri Nehnuteľnosti Zaradenej Do Obchodného Majetku

V prípade, že sa fyzická osoba rozhodne, že prenajímanú nehnuteľnosť zaradí do obchodného majetku, je povinná o tejto nehnuteľnosti účtovať v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo viesť daňovú evidenciu. Fyzická osoba, ktorá prenajíma nehnuteľnosť si môže zahrnúť do daňových výdavkov tie výdavky na prevádzkovanie nehnuteľnosti, ktoré sme uviedli pri nehnuteľnosti nezaradenej do obchodného majetku (t. j. výdavky na dodávku energií a ostatné služby). Okrem toho si však môže fyzická osoba zahrnúť do daňových výdavkov aj nasledovné výdavky vynaložené v súvislosti s danou nehnuteľnosťou:

• výdavky na obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti (vo forme daňových odpisov),
• výdavky na technické zhodnotenie (podľa § 29 zákona o dani z príjmov),
• výdavky na opravy a udržiavanie nehnuteľnosti,
• výdavky na poistenie prenajímanej nehnuteľnosti,
• výdavky, ktoré uhrádza fyzická osoba to fondu prevádzky bytového domu, údržby a opráv,
• výdavky na daň z nehnuteľností,
• výdavky na úroky z úverov, resp. pôžičiek na zakúpenie prenajímanej nehnuteľnosti,
• iné výdavky súvisiace s prenajímanou nehnuteľnosťou.

Daňové Odpisy Prenajímanej Nehnuteľnosti

To, v akej výške si môže fyzická osoba uplatniť daňové odpisy prenajímanej nehnuteľnosti závisí od výšky vstupnej ceny danej nehnuteľnosti a doby odpisovania. Vstupnú cenu fyzická osoba stanoví podľa § 25 zákona o dani z príjmov, a to v závislosti od toho akým spôsobom bola nadobudnutá daná nehnuteľnosť. Doba odpisovania nehnuteľnosti závisí od toho, do ktorej odpisovej skupiny patrí nehnuteľnosť, ktorá je prenajímaná. Nehnuteľnosť môže patri do piatej odpisovej skupiny - vtedy je doba odpisovania 20 rokov alebo do šiestej odpisovej skupiny - vtedy je doba odpisovania 40 rokov.

Technické Zhodnotenie Majetku

Technickým zhodnotením majetku sa rozumejú vynaložené výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie, ktoré prevyšujú pri danej nehnuteľnosti čiastku 1 700 eur za celé zdaňovacie obdobie. Ak však vynaložené výdavky v zdaňovacom období nepresiahnu sumu 1 700 eur, fyzická osoba sa môže rozhodnúť, že aj napriek tomu, to bude považovať za technické zhodnotenie.

Výhody a Nevýhody Zaradenia Nehnuteľnosti Do Obchodného Majetku

Výhodou zaradenia nehnuteľnosti, ktorá je prenajímaná do obchodného majetku je hlavne širší okruh výdavkov, ktoré je možné zahrnúť do daňových výdavkov, nakoľko okrem výdavkov na prevádzkovanie nehnuteľnosti (t. j. výdavky na energie a ostatné služby) si môže fyzická osoba zahrnúť do daňových výdavkov aj výdavky vo forme odpisov, či poistenie nehnuteľnosti a pod.

Nevýhodou zaradenia nehnuteľnosti, ktorá je prenajímaná do obchodného majetku je najmä to, že ak sa fyzická osoba rozhodne prenajímanú nehnuteľnosť, ktorú vyradí z obchodného majetku predať, bude podliehať dani z príjmov, a to v lehote do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku. Rovnako, ak sa fyzická osoba rozhodne prenajímanú nehnuteľnosť, ktorá je zaradená v obchodnom majetku predať v čase, keď je ešte zaradená, bude takýto predaj podliehať dani z príjmov.

Okrem toho, že fyzická osoba zaplatí daň z príjmov pri predaji prenajímanej nehnuteľnosti v prípadoch, ktoré sme uviedli vyššie, príjem z predaja nehnuteľnosti sa podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, považuje za zárobkovú činnosť. Uvedené znamená, že fyzická osoba okrem dani z príjmov zaplatí aj zo zisku z predaja zdravotné poistenie vo výške 14 %.

Spoluvlastníctvo

V prípade spoluvlastníctva môže ísť o:

• bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
• podielové spoluvlastníctvo osôb (napr. aj manželov).

Ak nehnuteľnosť prenajímajú manželia, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rozvrhnutie príjmov je na ich rozhodnutí. Ale skutočnosť, v akom pomere si rozdelia výšku zdaniteľných príjmov, vplýva aj na pomer preukázateľných výdavkov, ktoré si môžu uplatniť. To znamená, že ak sa rozhodnú manželia, že si rozdelia zdaniteľný príjem na polovicu, rozdelia si v rovnakom pomere aj výšku preukázateľných výdavkov, ktoré im plynuli z prenájmu nehnuteľnosti. Každý z manželov má nárok aj na odpočet sumy, ktorá je oslobodená vo výške 500 Eur.

V prípade prenajímanej nehnuteľnosti, ktorá patrí do podielového spoluvlastníctva osôb, preukázateľné výdavky ako aj zdaniteľné príjmy si rozdelia spoluvlastníci do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Rovnako každý z nich má nárok na odpočet sumy, ktorá je oslobodená vo výške 500 Eur.

Prenájom Polovice Nehnuteľnosti Vlastnej S.R.O.

Ak ste jediný konateľ a spoločník eseročky, nie ste platiteľ DPH a spoločnosť má sídlo v nehnuteľnosti, ktorú vlastníte v pomere 1/2, pričom druhú polovicu vlastní váš známy, je možné, aby ste si ako konateľ, spoločník alebo zamestnanec vo vlastnej s.r.o. prenajímali polovicu nehnuteľnosti v mojom osobnom vlastníctve. V tomto prípade prenajímate nehnuteľnosť s.r.o., ktorej ste výhradnou vlastníčkou, pričom máte záujem tak urobiť formou prenájmu. Tu je dôležité upozorniť, že nie je pravda, že v tomto prípade prenajímate nehnuteľnosť „sama sebe“. Totiž, prenajímateľom nehnuteľnosti ste vy ako fyzická osoba, ktorá vlastní ½ nehnuteľnosti, resp. váš známy vlastniaci druhú polovicu a na druhej strane je ako nájomca spoločnosť s ručením obmedzeným.

Strany Nájomného Vzťahu

Skutočnosť, že danú s.r.o. vlastníte výhradne vy nemení nič na fakte, že podľa práva v právnom vzťahu vystupujú 3 rôzne subjekty (vy ako FO + váš známy = prenajímatelia a s.r.o.=nájomca). Vzhľadom na uvedené platí, že v prípade, ak proti sídlu s.r.o. nevzniesol žiadne námietky spoluvlastník, nejestvuje prekážka, prečo by s.r.o. nemohla v popisovanej situácii uzavrieť nájomnú zmluvu s vami a s vašim známym ako podielovými spoluvlastníkmi.

Obdobne môžete postupovať aj v prípade, že sa rozhodnete využiť byt vo vašom výlučnom vlastníctve ako fyzickej osoby. Môžete ho vlastniť naďalej a vašej s.r.o. ho prenajímať. Upozorňujem, že prenájom musí byť za odplatu, takže povinnou náležitosťou nájomnej zmluvy je nájomné ako odplata za poskytnutie nehnuteľnosti na užívanie danej s.r.o. V oboch prípadoch účtovne postupujete tak, že o prenájme na základe nájomnej zmluvu bude s.r.o. účtovať na účte 518-ostatné služby.

Daňové Výdavky

Čo sa týka uplatňovania daňových nákladov ako energie a podobne, tak to si tiež upravíte v nájomnej zmluve, teda, že sa s.r.o. ako nájomca zaviaže uhrádzať vám ako FO-prenajímateľke náklady súvisiace s prevádzkou bytu. V prípade že, je splnená všeobecné podmienky podľa § 2 pís.i) resp. §19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, môžete si vynaložené výdavky uplatniť do daňových nákladov s.r.o.. Musí teda hlavne ísť o výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtované v účtovníctve. Možný je aj spôsob, že zmluvu o dodávke energií uzavrie s ich dodávateľmi eseročka a za ich služby bude priamo platiť dodávateľom týchto energií (plynárne, elektrárne, vodárne…) na základe faktúr vystavených na s.r.o. a nie na prenajímateľa/ľov.

Cena Prenájmu

Treba si však dať pozor na to, že výška nájomného v tomto prípade musí zodpovedať trhovej cene. Napr. symbolické nájomné je možné, ale iba pokiaľ ide o subjekty, ktoré nie sú tzv. závislé osoby, čo vo Vašich prípadoch neplatí. Podľa § 2 písm. n) Zákona o dani z príjmov je závislou osobou osoba blízka alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba (bližšie § 116 a 117 Občianskeho zákonníka).

tags: #ako #znížiť #daň #z #prenájmu #bytu