Ako Zrušiť Vecné Bremeno Podmienky: Komplexný Sprievodca

Vecné bremená predstavujú právny inštitút, ktorý obmedzuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech inej osoby. Toto obmedzenie sa prejavuje v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti strpieť určité konanie, zdržať sa určitého konania alebo niečo konať. Vlastník zaťaženej nehnuteľnosti (povinný z vecného bremena) je povinný umožniť oprávnenej osobe užívať jeho nehnuteľnosť v rozsahu, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o možnostiach zrušenia vecného bremena, vrátane zániku zo zákona, rozhodnutím súdu a dohodou zmluvných strán.

Čo je Vecné Bremeno?

Vecné bremená sú definované ako vecnoprávne obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby. Toto obmedzenie spočíva v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Povinný z vecného bremena musí oprávnenému umožniť užívanie svojej nehnuteľnosti v rozsahu zapísanom do katastra nehnuteľností.

Druhy Vecných Bremená

Vo všeobecnosti, vecné bremená na strane povinného subjektu pôsobia vždy in rem (voči všetkým), pričom na strane oprávneného subjektu môžu pôsobiť in rem alebo in personam (voči konkrétnej osobe). Právo doživotného užívania (najčastejšie bytu / domu) bude na strane oprávneného subjektu pôsobiť in personam. Znamená to, že privlastňovanie úžitkovej hodnoty sa uskutočňuje v záujme spokojovania potrieb individualizovaného subjektu. Toto právo neprechádza na právneho nástupcu, pretože je viazané na konkrétnu osobu.

Predmet Vecného Bremena

Predmetom práva doživotného užívania môže byť vždy len nehnuteľná vec v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čiže byt alebo dom, na ktoré sa vzťahuje právny režim nehnuteľností. Predmetom vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností môže byť celá nehnuteľnosť, ale aj len jej časť. Táto skutočnosť sa v zmysle ustanovenia § 67 ods. 2 Katastrálneho zákona vyznačuje v geometrickom pláne. Keďže jednu nehnuteľnosť je možné zaťažiť aj viacerými druhmi bremien, možno zriadiť aj viacero doživotných práv užívania k jednej nehnuteľnosti. Typickým príkladom bude zriadenie doživotného práva užívania rodičom, ktorí budú užívať každý jednu samostatnú izbu v dome.

Vznik Vecného Bremena

Pokiaľ vznikne vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania na základe záväzkovo - právneho vzťahu založeného zmluvou o zriadení vecného bremena, musí mať táto zmluva v zmysle ustanovenia § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka písomnú formu, pričom podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena musí byť v zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona úradne osvedčený. Zmluva o zriadení vecného bremena je uzavretá vtedy, keď obaja účastníci tohto právneho vzťahu v predpísanej forme dohodnú na obsahu a rozsahu vecného bremena. Perfektná písomná zmluva ešte nespôsobuje vznik právneho vzťahu vecných bremien. Na vznik práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu treba vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods.1 Občianskeho zákonníka). Až na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vydaného príslušným okresným úradom katastrálnym odborom nastávajú právne účinky vkladu. Ďalším typickým spôsobom vzniku vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania je jeho zriadenie závetom, ako jednostranným právnym úkonom poručiteľa, ktorého právne následky nastanú až jeho smrťou. Táto možnosť vyplýva poručiteľovi priamo z vlastníckeho práva, ktorého obsah tvorí právo ius disponendi, teda oprávnenie disponovať s predmetom vlastníctva. Poručiteľ tak môže závetom odkázať jednému dedičovi rodinný dom a súčasne pre niekoho iného zriadiť doživotné užívacie právo k jednej miestnosti v tomto dome. Zahrnutie zriadenia vecného bremena do závetu nie je podmienkou v zmysle § 478 Občianskeho zákonníka, ktorá by bola nevyvolávala právne následky. Subjektívne práva oprávneného z vecného bremena svojim konkrétnym určením a rozsahom korešpondujú s povinnosťou povinného subjektu vyplývajúcou z vecného bremena. Oprávnený subjekt nesmie jednostranne rozširovať a tým neprimerane znásobovať svoje výhody.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Zrušenie vecného bremena a nesvojprávnosť

Spôsoby Zániku Vecných Bremená

Zákon upravuje jednotlivé spôsoby zániku vecných bremien buď explicitne alebo vyplývajú z charakteru vecných bremien. Vecné bremená zanikajú:

• zánikom nehnuteľnosti (len pri stavbách)
• zo zákona
• rozhodnutím súdu
• dohodou zmluvných strán

Zánik Vecného Bremena Zo Zákona

Vecné bremená zanikajú zo zákona, ak nastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája ich zánik. V takom prípade nie je potrebné uzatvoriť žiadnu dodatočnú dohodu a nevyžaduje sa ani následné rozhodnutie súdu či správneho orgánu. Podľa Občianskeho zákonníka vecné bremeno zaniká, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti.

Ustanovenie Občianskeho zákonníka teda spája zánik vecného bremena výhradne s takými zmenami, kedy nehnuteľnosť ďalej nemôže uspokojovať potreby oprávnenej osoby. Zmeny, ktoré zákon predvída musia byť trvalé, preto nestačí len prechodná nemožnosť výkonu vecného bremena. Zánik vecného bremena zo zákona môže nastať napríklad vtedy, ak vyschne studňa, z ktorej mal oprávnený právo čerpať vodu alebo ak sa zmení účelové určenie pozemku a pod. V prípade poorania alebo oplotenia pozemku, cez ktorý má oprávnený právo prechodu, vecné bremeno zo zákona zaniknúť nemôže, čo judikoval aj Najvyšší súd SR.

Zánik Vecného Bremena Rozhodnutím Súdu

Práva a povinnosti vyplývajúce z vecných bremien nie sú nemenné, preto Občiansky zákonník umožňuje súdu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť za predpokladu, že zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, či tento stav nastal zavinením niektorého z účastníkov tohto vzťahu. Osobou, ktorá môže podať návrh na zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena je povinný a rovnako aj oprávnený z vecného bremena.

Súd môže rozhodnúť o obmedzení alebo zrušení vecného bremena len ak sú splnené určité podmienky:

Prečítajte si tiež: Ako sa zbaviť vecného bremena?

1. Zmena Pomerov

Občiansky zákonník bližšie nerozvádza, v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by súd oprávňovala na zmenu rozsahu vecného bremena. Zákonodarca mal na mysli nielen zmeny v objektívnych okolnostiach, ale aj zmeny v osobných pomeroch oprávneného a povinného. Za zmenu pomerov sa však nepovažuje skutočnosť, že došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti a tento vlastník je v čase prevodu v horšej osobnej situácii ako predchádzajúci vlastník. Zmenou vlastníka sa rozumie nielen zmluvný prevod vlastníctva nehnuteľnosti, ale aj nadobudnutie vlastníctva v rámci núteného výkonu rozhodnutia, napr. exekučnou dražbou. Vo všetkých prípadoch platí totiž zásada, že nový vlastník nemôže nadobudnúť viac práv, ak mal jeho predchodca.

2. Vznik Hrubého Nepomeru Medzi Vecným Bremenom a Výhodou Oprávneného

Súd pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena zisťuje či mala zmena pomerov vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom. Posúdenie vzťahu medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného sa posudzuje v každom prípade osobitne, pričom sa do úvahy berú všetky relevantné okolnosti. Súd je tiež povinný vziať do úvahy ujmu, ktorá oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti v dôsledku zmeny pomerov. Ak súd vyhodnotí, že vzťah medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného je od momentu zmeny v hrubom nepomere, je to dôvod na obmedzenie alebo zrušenie vecného bremena. Právne významný je však len ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny, čiže medzi zmenou pomerov a vznikom hrubého nepomeru musí existovať príčinná súvislosť.

3. Určenie Primeranej Náhrady

Vecné bremeno možno obmedziť alebo zrušiť len za primeranú náhradu. Náhrada však nemusí v plnom rozsahu vyvažovať hodnotu výhody, ktorú oprávnený stratil. Ak nemožno vytvoriť stav, ktorý by zabezpečil plnohodnotné uspokojenie potrieb oprávneného iným spôsobom, môže súd rozhodnúť, aby sa ako náhrada poskytlo peňažné plnenie. Peňažné plnenie však musí byť primerané povahe zrušeného či obmedzeného vecného bremena. Ak bolo vecné bremeno časovo neobmedzené možno požadovať aj opakujúce sa peňažné plnenie. Výšku náhrady stanoví znalecký posudok. Pri určovaní náhrady za obmedzenie vecného bremena Najvyšší súd SR rozhodol, že ponechanie určitého rozsahu pôvodného vecného bremena nemôže byť považované za primeranú náhradu. Rozhodnutie súdu o zrušení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym (vytvárajúcim nový právny stav). K zániku vecného bremena dochádza už dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu. Zánik vecného bremena sa v takom prípade vyznačí v katastri nehnuteľností záznamom.

Zánik Vecného Bremena Dohodou Zmluvných Strán

Oprávnený z vecného bremena a povinný z vecného bremena sa môžu dohodnúť, že vecné bremeno sa zrušuje. Je potrebné tak urobiť zmluvou o zániku vecného bremena. Ako sme už uviedli, zmluva by mala byť uzavretá medzi oprávneným z vecného bremena a povinným z vecného bremena. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je však potrebné aj povolenie vkladu príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom, ako vyplýva z § 151p Občianskeho zákonníka („Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Katastrálny zákon v § 42 ods. 3 výslovne uvádza, na ktorých dokumentoch predkladaných katastru nehnuteľností sa vyžaduje overený podpis.

Zrušenie Doživotného Bývania Po Smrti

Pri otázke zrušenia doživotného bývania po smrti je potrebné rozlišovať, kto v danom prípade zomrel. Opačná situácia by nastala v prípade smrti oprávneného z vecného bremena. Okresný úrad, katastrálny odbor, vykoná výmaz vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania, a to buď na základe dohody zmluvných strán, o ktorej sme sa už zmienili v predchádzajúcom texte, alebo na základe právnej skutočnosti, ktorou je smrť osoby oprávnenej z vecného bremena. Smrť fyzickej osoby sa preukazuje úmrtným listom alebo súdnym rozhodnutím, ktorým bola osoba vyhlásená za mŕtveho. V praxi však môže nastať situácia, že osoba, ktorá žiada výmaz údajov, nebude mať k dispozícii úmrtný list. V tomto prípade, je možné postupovať v zmysle ustanovenia § 18 a nasl. zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o matrikách“), v zmysle ktorého sú určené okruhy osôb, ktoré sú oprávnené požiadať matričný úrad o vyhotovenie úradného výpisu z knihy úmrtí. Problémom však môže byť skutočnosť, ak vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania zriadila osoba, ktorú nemožno subsumovať pod žiadnu z vyššie uvedených kategórii a zároveň platí, že nemá k dispozícii úmrtný list. Na základe konzultácie s okresným úradom, katastrálnym odborom, by v tomto prípade prichádzala úvahy možnosť samotného okresného úradu, katastrálneho odboru, ako štátneho orgánu požiadať matričný úrad o výpis z knihy úmrtí, nakoľko okresný úrad, katastrálny odbor, je v zmysle § 18 Zákona o matrikách oprávnený požiadať o vyhotovenie úradného výpisu z knihy úmrtí. Tieto situácie sú však v praxi zriedkavé. V takom prípade by sa malo navrhnúť okresnému úradu, katastrálnemu odboru, aby vymazal doživotné právo bývania a užívania v prospech osoby XX (r. č. V zmysle zákona č. 145/1995 Z. z.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a invalidný dôchodok

Praktické Príklady a Otázky

Často sa píše o možnostiach zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve na doživotné užívanie domu.

Príklad 1: Vlastník domu, ktorý nadobudol darovacou zmluvou, žije v ňom s manželom, dieťaťom a ujom, ktorý má právo doživotného užívania. Ujo má zlé životné návyky, pije, nesprchuje sa a má zdravotné problémy. Ak sa na zrušení vecného bremena nedohodnú, vlastník sa môže pokúsiť o zrušenie vecného bremena súdnym rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje.

Príklad 2: Matka darovala byt s vecným bremenom doživotného užívania. Matka je teraz v sociálnom zariadení a súhlasí so zrušením vecného bremena, aby mohol byt predať. Pri spísaní dohody o zrušení vecného bremena nemusí byť syn fyzicky prítomný a jeho podpis nemusí byť úradne overený. Podpis matky ako oprávnenej z vecného bremena musí byť úradne overený. Dôležitý je jej psychický stav a či je si vedomá svojho konania a jeho následkov, v tomto prípade toho, že vecné bremeno zanikne na základe dohody s povinným z vecného bremena. Stupeň odkázanosti nemá nič spoločné s obmedzením spôsobilosti na právne úkony, lebo o tomto obmedzení môže rozhodnúť jedine príslušný súd.

Príklad 3: Otec daroval nehnuteľnosť, ktorú vlastnil sám. Otec aj mama mali na ňu doživotné právo. Otec zomrel. Zrušenie vecného bremena doživotného práva užívať nehnuteľnosť, ako je to v prípade mamy, bez jej súhlasu, je zložité. Podľa slovenského práva, vecné bremeno zaniká smrťou oprávnenej osoby alebo na základe písomnej dohody medzi povinnou osobou (vlastníkom) a oprávnenou osobou. Môže ho tiež zrušiť súd, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby, alebo ak nastane hrubý nepomer medzi bremenom a výhodou oprávneného. V prípade, že vzťahy s matkou sú zložité a spôsobili trvalé zmeny, súd by mohol na návrh vlastníka zrušiť vecné bremeno, pričom bude potrebné preukázať zmenu pomerov.

Príklad 4: Vlastník zriadil vecné bremeno doživotného bývania a užívania na byt. V medzičase bol byt zmenený na kancelárske priestory. Na súde sa môže domáhať zrušenia vecného bremena z dôvodu zmeny účelu bytu z obytného priestoru na kancelárske priestory, pokiaľ došlo k tzv. zmene pomerov, ktorá má vplyv na možnosť využívania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu ČR je pri rozhodovaní o zrušení alebo obmedzení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov potrebné posúdiť všetky okolnosti prípadu. Treba najprv overiť, či skutočne došlo k zmene pomerov a v prípade kladnej odpovede zvážiť, do akej miery táto zmena ovplyvnila využívanie nehnuteľnosti a ujmu, ktorá by oprávnenému z takého opatrenia vznikla, a porovnať ju s ujmou, ktorú zmena pomerov spôsobila vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti.

Príklad 5: Mužova mama dostala doživotné právo cez manžela, ktorý daroval synovi dom. Mama znepríjemňuje život, osočuje, vetrá, používa kúpeľňu na umývanie riadu a neupratuje. "Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. "Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov; za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov.

Dôležité Aspekty

• Zmena Správania: Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov; za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov.
• Primeraná Náhrada: Vecné bremeno možno obmedziť alebo zrušiť len za primeranú náhradu.
• Dôkazy: V prípade súdneho konania je potrebné zabezpečiť si dôkazy o uvedených skutočnostiach, napríklad svedkov týchto konaní, prípadne správy zaslané formou elektronickej komunikácie.
• Právna Pomoc: Odporúča sa kontaktovať advokáta, ktorý spíše príslušné dokumenty.

tags: #ako #zrušiť #vecné #bremeno #podmienky