
Vydedenie je právny inštitút, ktorý umožňuje poručiteľovi (osobe, po ktorej sa dedí) vylúčiť alebo obmedziť rozsah dedenia svojho potomka, ktorý by inak bol neopomenuteľným dedičom. Tento článok podrobne rozoberá problematiku vydedenia v slovenskom právnom poriadku, vrátane dôvodov, foriem, náležitostí a možností zrušenia vydedenia.
Vydedenie je upravené v § 469a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Ide o jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým prejavuje vôľu, aby jeho potomok (neopomenuteľný dedič) nedostal dedičský podiel, ktorý by mu inak prináležal zo zákona.
Vydediť možno len neopomenuteľných dedičov, teda potomkov poručiteľa. Nie je podstatné, či ide o potomka maloletého alebo plnoletého. Vydedenie sa môže vzťahovať aj na potomkov vydedeného (vnukov, pravnukov), ak to poručiteľ výslovne uvedie v listine o vydedení.
Listina o vydedení je právny dokument, ktorý musí poručiteľ vyhotoviť vo forme a s náležitosťami, ktoré stanovuje zákon. Iba platná listina o vydedení vyvoláva právne účinky - teda vylúči potomka z dedenia. Listina o vydedení má charakter negatívneho závetu a môže byť súčasťou závetu alebo samostatným dokumentom.
V súlade s § 469a ods. 3 OZ sa na vyhotovenie a zrušenie listiny o vydedení vzťahujú ustanovenia § 476 a 480 OZ, ktoré sa vzťahujú aj na spísanie závetu. Listina o vydedení môže byť vyhotovená:
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a invalidný dôchodok
Vlastnoručne napísaná a podpísaná (holografná listina) - musí byť napísaná a podpísaná vlastnou rukou poručiteľa.
V inej písomnej forme za účasti svedkov (alografná listina) - ak nie je napísaná vlastnou rukou (napr. na počítači), musí byť podpísaná poručiteľom pred dvoma svedkami, ktorí potvrdia, že ide o jeho poslednú vôľu.
Vo forme notárskej zápisnice - spisuje ju notár a predpokladá sa, že bude obsahovať všetky náležitosti. Notár zabezpečí jej registráciu v Notárskom centrálnom registri závetov.
V listine o vydedení musí byť uvedený konkrétny dôvod vydedenia, ktorý musí byť v súlade so zákonom. Dôvody vydedenia sú taxatívne vymenované v § 469a ods. 1 OZ:
Neposkytnutie potrebnej pomoci poručiteľovi v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch v rozpore s dobrými mravmi.
Prečítajte si tiež: Zmeny v doplnkovom dôchodkovom sporení
Trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa, ktorý by ako potomok prejavovať mal.
Odsúdenie potomka pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka.
Trvalé vedenie neusporiadaného života potomkom.
Dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Nemôže ísť o dôvody, ktoré by vznikli až po spísaní listiny.
Vydedený potomok sa nestáva dedičom a nevstupuje do dedičskoprávnych vzťahov. Ak je vydedený potomok, jeho dedičský podiel prechádza na jeho deti (vnukov poručiteľa), pokiaľ v listine o vydedení nie je výslovne uvedené, že sa vydedenie vzťahuje aj na potomkov vydedeného.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca odstránením príspevkov na Instagrame
Poručiteľ môže zmeniť názor na vydedenie potomka a svoje rozhodnutie zrušiť. Existujú dva spôsoby, ako to urobiť:
Zničením listiny o vydedení.
Napísaním listiny o zrušení vydedenia.
Vydedenie možno zrušiť aj neskoršou prejavenou vôľou poručiteľa, ktorá je v rozpore s listinou o vydedení. V súlade s § 469a ods. 3 OZ sa na zrušenie listiny o vydedení vzťahuje právna úprava zrušenia závetu obsiahnutá v ustanovení § 480 OZ.
Ak sa dedič domnieva, že vydedenie je neplatné, môže sa obrátiť na súd a napadnúť platnosť listiny o vydedení. Dôvodom na napadnutie môže byť napríklad:
V súdnom konaní sa potom preukazuje, či boli splnené všetky podmienky pre platné vydedenie. Súdy posudzujú jednotlivé prípady individuálne, s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti.
Ak chce poručiteľ zabezpečiť, aby jeho majetok získal len niektorý z dedičov alebo iná osoba, nemusí to riešiť len vydedením. Môže na túto osobu previesť vlastnícke právo aj počas svojho života, napríklad darovacou zmluvou, a prípadne zriadiť vecné bremeno doživotného užívania.
Je dôležité odlíšiť vydedenie od dedičskej nespôsobilosti. Dedičská nespôsobilosť nastáva, ak sa dedič dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle (§ 469 OZ). Dedičsky nespôsobilý dedič nemôže dediť, pokiaľ mu poručiteľ tento čin neodpustil. Na rozdiel od vydedenia, dedičská nespôsobilosť vzniká priamo zo zákona a nevyžaduje si prejav vôle poručiteľa.
Po smrti poručiteľa sa začína dedičské konanie, ktoré vedie notár poverený súdom. Notár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku a dlhov poručiteľa. Ak existuje listina o vydedení, notár ju prejedná a posúdi jej platnosť. Dedičia majú právo namietať platnosť závetu alebo listiny o vydedení, a to v lehote stanovenej súdom.