
Celý problém sa točí okolo otázky, či má pre pôsobenie rozsudku v právnych vzťahoch význam iba výrok rozsudku, alebo aj jeho odôvodnenie. Judikatúra poskytuje viacero príkladov, kde je právne relevantný nielen výrok, ale aj odôvodnenie.
V judikatúre možno nájsť hneď niekoľko príkladov toho, že právne významný je nielen výrok rozsudku, ale aj jeho odôvodnenie. Napríklad v prípade, ak súd žalobu zamietol z dôvodu, že splatnosť žalovanej pohľadávky ešte nenastala, takýto výrok rozsudku netvorí prekážku veci rozhodnutej pre žalobu podanú o zaplatenie tej istej pohľadávky po zročnosti dlhu.
Z výroku rozsudku, ktorým bola prvá žaloba zamietnutá (spravidla formulovaným iba „(Súd) žalobu zamieta“), však vôbec nemožno posúdiť splnenie procesnej podmienky - prekážky litispendencie, ktorá bráni opätovnému prejednaniu tej istej žaloby iba do splatnosti dlhu. Posúdenie tejto prekážky je možné len na základe interpretácie výroku rozsudku v spojení s jeho odôvodnením (ak na tomto mieste z inštruktívnych dôvodov vylúčime teoretickú možnosť vydania rozsudku bez riadneho odôvodnenia).
Ďalším príkladom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Takýto rozsudok tvorí prekážku veci rozhodnutej iba za nezmeneného skutkového stavu, pri zmene skutkových okolností rozhodujúcich pre posúdenie naliehavého právneho záujmu však opätovné podanie určovacej žaloby nie je vylúčené (napr. Dvořák Bohumil, Právní moc civilních soudních rozhodnutí, 1. vydání, C. H. Beck, Praha 2008, s.
V prípade, ak v priebehu súdneho pojednávania konaného bez prítomnosti žalobcu (najčastejšie spravidla v spotrebiteľských sporoch, v ktorých sa žalobcovia pojednávaní prakticky nezúčastňujú) žalovaný preukáže čiastočné alebo úplné splnenie žalovaného dlhu, žalobca už pre neprítomnosť nemôže reagovať na zistený skutkový stav. A ak k zaplateniu dlhu dochádza napr. iba deň pred pojednávaním alebo v deň pojednávania (aj to sa stáva), ani z časových dôvodov už ani akokoľvek bdelý žalobca nestíha reagovať príslušným procesným podaním (čiastočným alebo úplným späťvzatím).
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Účelom podania žaloby je vymoženie dlhu, ku ktorému žaloba o jeho zaplatenie je nevyhnutným krokom - žalobca sa nesúdi preto, aby mal v rukách právoplatný rozsudok, ale aby po jeho právoplatnosti na jeho základe vymohol žalovanú pohľadávku. Preto ak dôjde k úplnému alebo čiastočnému splneniu dlhu práve v dôsledku podania žaloby, ktorá v tejto časti nebude vzatá späť a súdom bude iba pre splnenie dlhu zamietnutá, nemožno túto situáciu posudzovať formálne ako procesný neúspech žalobcu, keďže žalobca dosiahol práve to, čo podanou žalobou v konečnom dôsledku sledoval (splnenie dlhu).
Odročenie pojednávania za účelom, aby sa žalobca mal možnosť vyjadriť k preukázanému rozsahu splneniu dlhu, nie je hospodárne najmä v situácii, ak plnenie žalovaného predstavuje iba 10 alebo 20 Eur (aj s takými platbami sa súdy stretávajú), pretože náklady súdu a sporových strán spojené s odročením pojednávania a zasielaním ďalších písomných podaní takúto sumu spravidla presahujú.
Neexistuje nič také, ako pandorina skrinka s rôznymi pohľadmi a výkladmi pojmu „pomer úspechu vo veci“, existuje len správne alebo nesprávne rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zohľadňujúce všetky podstatné aspekty rozhodujúce pre určenie pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Rozhodnutie o trovách konania musí byť komplexným zhodnotením celkového výsledku konania, nielen jeho formálneho prejavu, ktorý je obsahom výroku rozsudku, ale aj jeho reálnych dôsledkov. Posudzovať úspech a neúspech vo veci nemožno len podľa toho, ako bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je potrebné posudzovať ho v širších súvislostiach, ani rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posúdením výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci samej (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2904/16).
Pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné vyhnúť sa extrémnemu rozporu s princípmi spravodlivosti, napr. uplatnením prehnaného formalizmu pri aplikácii práva (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 2741/16), pričom práve iba izolované porovnanie petitu žaloby s výrokom rozhodnutia vo veci samej môže byť považované za prehnaný formalizmus a môže tak byť rozporné s princípmi spravodlivosti (analogicky vo vzťahu k zavineniu zastavenia konania podľa § 146 O. s. p. napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.
Splnenie dlhu je z hmotnoprávneho hľadiska dôvodom zániku záväzku splnením a z hľadiska procesnoprávneho je dôvodom zamietnutia žaloby v rozsahu splnením zaniknutej časti dlhu. Späťvzatie žaloby má prednosť pred meritórnym rozhodnutím súdu vo veci zamietnutím žaloby, ale v situácii, ak žalobca žalobu späť vziať nestihne alebo pre chybu súdu sa jeho podanie do spisu včas nedostane, súdu nezostáva nič iné ako v zodpovedajúcej časti žalobu zamietnuť.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby pre splnenie dlhu žalovaným po začatí konania je (až na výnimočné prípady) zavinenie zastavenia konania na strane žalovaného a žalobcovi vzniká v tomto rozsahu nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Potom ak v prípade čiastočného zastavenia konania z dôvodu splnenia časti dlhu je rozsudkom žalovaný zaviazaný k zaplateniu celého nezaplateného zvyšku žalovanej sumy, vzniká žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (sčasti z dôvodu zavinenia žalovaného podľa § 256 ods. 1 CSP a sčasti z dôvodu úspechu podľa § 255 CSP).
Rovnako je potom potrebné pre účely vzniku nároku na náhradu trov konania posudzovať aj výrok rozsudku súdu o zamietnutí žaloby z dôvodu splnenia časti dlhu, keď žaloba v tomto prípade nie je zamietnutá z dôvodu, že by nebola podaná dôvodne, ale „iba“ z dôvodu zániku dlhu splnením. Pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu v konaní preto v tomto prípade nestačí len formálne porovnanie výroku rozsudku s navrhovaným žalobným petitom, ale potrebné je vziať do úvahy aj dôvody (splnenie dlhu) pre ktoré bola žaloba zamietnutá. V rozsahu zamietnutia žaloby pre splnenie dlhu potom vzniká žalobcovi aj zodpovedajúci nárok na náhradu trov konania rovnako ako by tomu bolo v prípade zastavenia pre späťvzatie.
Stáva sa aj to, že písomné podanie žalobcu obsahujúce platbám žalovaného zodpovedajúce späťvzatie žaloby doručené súdu riadne a včas pred pojednávaním, sa na súde omylom „zatúla“ do iného spisu a do príslušného spisu je založené až po vyhlásení rozhodnutia vo veci. Nepriznanie plného nároku na náhradu trov konania by pre žalobcu v takomto prípade evidentne bolo dôvodom pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom súdu pri nakladaní s jeho písomným podaním. Aj tejto situácii teda predchádza posúdenie rozsahu nároku na náhradu trov konania nielen formálne na základe výroku rozsudku, ale aj so zohľadnením dôvodu (splnenie dlhu), pre ktorý bola žaloba zamietnutá.
Nižšie sú uvedené niektoré judikáty Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú problematiky súdnej ochrany, prieťahov v konaní a základných práv:
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov