Sociálny fond: Podmienky, tvorba a využitie

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa. Jeho zriadenie je pre mnohých zamestnávateľov zákonnou povinnosťou. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na sociálny fond, vrátane informácií o tom, kto ho musí tvoriť, z akých zdrojov sa financuje a na aké účely sa môžu jeho prostriedky použiť.

Základné informácie o sociálnom fonde

Sociálny fond je fond zamestnávateľa určený pre zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom pomere. Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, ktorý patrí medzi najstručnejšie zákony Slovenskej republiky. Tento zákon definuje sociálny fond ako finančné prostriedky určené na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Povinnosť tvoriť sociálny fond má zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Inými slovami, ak podnikateľský subjekt zamestnáva aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy (tzv. "trvalý pracovný pomer"), má povinnosť tvoriť sociálny fond. Táto povinnosť sa nevzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú len zamestnancov na základe dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce).

Medzi obdobné pracovné vzťahy patrí napríklad štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na daňovú úľavu?

V praxi sú najčastejšie aplikovanými pracovnoprávnymi predpismi zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z.

Zdroje tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z niekoľkých zdrojov:

1. Povinný prídel: Ide o povinný prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
2. Ďalší prídel: Ďalší prídel, najviac do výšky 0,5 %, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise u zamestnávateľa, kde zo zákona nemôže pôsobiť odborový orgán. Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.
3. Dobrovoľný prídel: Napríklad vo forme darov, dotácií, príspevkov alebo prídelov zo zisku po zdanení. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Podmienky pre tvorbu povinného prídelu do výšky 1 %

Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti voči štátu, obci a vyššiemu územnému celku, ako aj odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.

Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu

Medzi ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu patria:

Prečítajte si tiež: Dôchodca na brigáde: Ako je to s daňami?

• Zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
• Dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu.
• Prídely zamestnávateľa z použiteľného zisku.

Evidencia a prevod prostriedkov sociálneho fondu

Podľa zákona o sociálnom fonde tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke.

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra.

Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Použitie prostriedkov sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu je možné použiť na rôzne účely, ktoré prispievajú k zlepšeniu sociálnych podmienok zamestnancov. Medzi najčastejšie patrí:

Prečítajte si tiež: Všetko o daňovej strate

• Stravovanie zamestnancov nad rámec stanovený osobitnými predpismi.
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach.
• Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.
• Zdravotná starostlivosť.
• Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky.
• Príspevok na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom. Príspevky zo sociálneho fondu môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Daňové a odvodové aspekty sociálneho fondu

Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom.

U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.

Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.

Príjmy zo sociálneho fondu a daň z príjmov

Príjmy zo sociálneho fondu sú obvykle predmetom dane. Príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde sú príjmami zo závislej činnosti, čo znamená, že podliehajú zdaneniu rovnako ako mzda zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný vybrať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň.

Zákon o dani z príjmov však v § 5 ods. 7 definuje, aké príjmy zamestnanca zo sociálneho fondu sú od dane oslobodené. Ide napríklad o príspevok na stravovanie alebo rekreáciu.

Oslobodenie od dane do výšky 500 eur

Zamestnávateľ môže oslobodiť od dane vybraný nepeňažný príjem do výšky 500 eur za zdaňovacie obdobie a účtovať ho do nákladov. Ustanovuje to § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov, ktorý sa týka nenárokových nepeňažných plnení (benefitov) u zamestnancov.

Daňová evidencia a sociálny fond

Zákon o dani z príjmov umožňuje aj daňovníkovi s príjmami z prenájmu (§ 6 ods. 3) a príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4) viesť daňovú evidenciu. Takúto daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP môže viesť aj daňovník, ktorý je platiteľom DPH.

tags: #danova #evidencia #socialny #fond #podmienky