
Aktivačné práce predstavujú dôležitý nástroj aktívnej politiky trhu práce na Slovensku. Ich hlavným cieľom je pomôcť nezamestnaným občanom udržať si pracovné návyky, zvýšiť ich šance na uplatnenie sa na trhu práce a uľahčiť ich zaradenie do rôznych projektov úradov práce zameraných na zlepšenie zamestnateľnosti. Tieto práce majú zvyčajne podobu jednoduchých činností, ktoré nezamestnaní vykonávajú pre obce, za čo im je vyplácaný aktivačný príspevok. Systém aktivačných prác však prechádza neustálymi zmenami a úpravami, preto je dôležité poznať aktuálne podmienky a dopady týchto zmien.
Aktivačné práce sú nástroj aktívnej politiky trhu práce, ktorého cieľom je podpora udržiavania pracovných návykov a rozvoj zručností dlhodobo nezamestnaných občanov. Majú napomáhať ich opätovnému začleneniu do pracovného procesu. Konkrétne, aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Riaditeľ odboru služieb zamestnanosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v Prievidzi Marián Madaj uviedol, že hlavným cieľom aktivačných prác je to, „aby nezamestnaní občania nestratili pracovné návyky a pocit zodpovednosti k práci.“
Aktivačné práce boli zavedené ešte v roku 2004. Ich cieľom je pomôcť nezamestnaným, aby si zachovali pracovné návyky, zvýšili svoju šancu uplatniť sa na trhu práce, alebo sa mohli jednoduchšie zaradiť do projektov úradov práce na zlepšenie zamestnateľnosti. Takéto práce majú spravidla podobu jednoduchých prác, ktoré vykonáva nezamestnaný pre obce, za čo mu je vyplácaný aktivačný príspevok.
Aktivačný príspevok môže mať rôzne formy, pričom medzi najčastejšie patria:
Dobrovoľnícka služba sa môže vykonávať v dvoch hlavných oblastiach:
Prečítajte si tiež: Všetko o aktivačnom príspevku na Slovensku
Podmienky pre získanie aktivačného príspevku sa líšia v závislosti od jeho formy. Vo všeobecnosti platí, že:
Z informácií vyplýva, že pre niektoré formy aktivačného príspevku, ako sú menšie obecné služby, je podmienkou, aby bol uchádzač v hmotnej núdzi. To znamená, že jeho príjem a príjem jeho domácnosti nedosahuje životné minimum. Osoba v hmotnej núdzi na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, okrem člena domácnosti, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s dohodnutým týždenným pracovným časom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času alebo v osobitnom postavení a nie je uchádzačom o zamestnanie.
V prípade dobrovoľníckej služby existuje nejasnosť ohľadom podmienky hmotnej núdze. Z dostupných informácií vyplýva, že úrad práce môže prijať na dobrovoľnícku službu len osoby v hmotnej núdzi.
Aktivačný príspevok je finančná pomoc od štátu, ktorá má motivovať občanov v hmotnej núdzi k zvýšeniu ich šancí na uplatnenie sa na trhu práce. Je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností a pracovných návykov.
Nárok na aktivačný príspevok vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď súhrnný príjem členov domácnosti nedosahuje hranicu životného minima a členovia domácnosti nemajú žiadne iné zdroje a možnosti príjmu.
Prečítajte si tiež: Všetko o rodičovskom príspevku a aktivačných prácach
Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Pre posúdenie, či je osoba v hmotnej núdzi, sa berú do úvahy nasledovné sumy:
Domácnosť tvoria osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne.
Služby aktivačných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) využíva mnoho starostov na hornej Nitre, sú však aj takí, pre ktorých je to skôr záťaž a zbytočné papierovanie. Aktivačné práce sa delia na menšie obecné služby a dobrovoľnícke služby. Do prvej skupiny sa môžu zapojiť dlhodobo nezamestnaní občania, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, do druhej všetci uchádzači o zamestnanie po vyčerpaní ponúk iných možností aktívnej politiky trhu práce. Práve UoZ, ktorí vykonávajú menšie obecné služby, sa často podieľajú na udržiavaní poriadku v obci, kosení trávy či odhŕňaní snehu.
Menšie obecné služby sú pracovné aktivity pre obec/mesto/mestskú časť. Ich cieľom je podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je uchádzačom o zamestnanie a poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
MOS môžu vykonávať nezamestnaní, evidovaní na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ako aj uchádzači o zamestnanie, poberajúci dávku v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi (pomoc v hmotnej núdzi).
Prečítajte si tiež: Zmeny v aktivačných prácach
Uchádzači o zamestnanie sa osobne informujú o možnosti vykonávania MOS na Miestnom úrade Mestskej časti Košice-Západ, prípadne si môžu podať žiadosť na ÚPSVaR, Popradská 74 u svojho sprostredkovateľa zamestnania - oddelenie služieb pre občana.
Ak sa uchádzač o zamestnanie nezúčastňuje na žiadnych pracovných aktivitách, ani nevykonáva vyššie uvedenú aktivačnú činnosť, môže byť ÚPSVaR vyzvaný, aby si povinne odpracoval 32 hod./mes. MOS pre obec resp. mestskú časť, inak mu bude odňatá dávka v hmotnej núdzi.
Aktivačný príspevok predstavuje 88,40 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme. Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.
Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.
Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov. Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj, menšie obecné služby alebo dobrovoľnícka činnosť môžu byť vykonávané najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Menšie obecné služby alebo dobrovoľnícka činnosť môžu byť opätovne vykonávané najskôr po uplynutí 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ktoré začínajú plynúť od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončené predchádzajúce vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti, za ktoré patril aktivačný príspevok.
Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.
§ 52a zákona o službách zamestnanosti upravuje príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby.
Počas vykonávania dobrovoľníckej služby úrad poskytuje uchádzačovi o zamestnanie paušálny príspevok vo výške sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe na úhradu nevyhnutných výdavkov na stravovanie, ubytovanie a cestovné.
Okrem toho úrad poskytuje príspevok aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe, u ktorej sa dobrovoľnícka služba vykonáva. Tento príspevok možno použiť na úhradu časti nákladov potrebných na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby a prevádzku dobrovoľníckej služby, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, na úhradu poplatku za doklad preukazujúci zdravotnú spôsobilosť uchádzača o zamestnanie, na úhradu časti nákladov na osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu.
Od 1. apríla 2023 vstúpila do platnosti novela zákona číslo 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá priniesla zásadné zmeny v oblasti aktivačných prác. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo v praxi znamená ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak vysvetlil dôvody tejto legislatívnej zmeny nasledovne: „Spôsob, akým sú aktivačné príspevky upravené v legislatíve a fakt, že ich upravujú dva zákony, vytvára priestor pre vytvorenie začarovaného „paragrafového“ kruhu, ktorý má negatívny dopad na nezamestnaných aj na štátny rozpočet. Jednoducho povedané, nezamestnaní môžu dookola preskakovať medzi dvoma paragrafmi celé roky tak, že reálne zostávajú bez stabilného zamestnania, dostávajú však aktivačný príspevok.
Už od prvého apríla sa rozbehol projekt Podpora udržania pracovných návykov, pomocou ktorého bude nezamestnaný poberajúci dávku v hmotnej núdzi vykonávať aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec, alebo pre samosprávny kraj, najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne. K dávke v hmotnej núdzi mu bude vyplatený aktivačný príspevok vo výške 75,70 €. Okrem toho bude mať nárok na príspevok aj samotný organizátor prác, teda mesto, obec alebo nimi zriadené organizácie.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti bol novelizovaný zákonom z 29. mája 2025. Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.
Od 1. septembra 2025 vstúpili do platnosti významné legislatívne zmeny v oblasti poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Tieto zmeny sa týkajú najmä úpravy podmienok poskytovania dávok, motivácie občanov k zamestnaniu, aktivačného príspevku a rozšírenia cieľovej skupiny pre príspevok na nezaopatrené dieťa. Od 01.09.2025 sa rozširuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny o sprostredkovanie vhodného zamestnania pre osoby v hmotnej núdzi. Občania, ktorí nie sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie, budú vyzvaní na vyplnenie dotazníka, kde uvedú svoje vzdelanie, skúsenosti a preferencie týkajúce sa zamestnania. Legislatíva stanovuje, že nespolupráca pri sprostredkovaní vhodného zamestnania bude mať za následok zníženie dávky v hmotnej núdzi o 86,50 eur za každého plnoletého člena domácnosti. Opakované porušenie týchto povinností môže viesť k zníženiu dávky až na tri mesiace po sebe. Nová úprava prináša aj výhody pre osoby, ktoré sa zamestnajú počas poberania dávky. Zmeny sa týkajú aj príspevku na nezaopatrené dieťa, ktorý bude poskytovaný mesačne vo výške 24,20 eur. Ďalšou významnou zmenou je, že ochranný príspevok nebude časovo limitovaný na 12 mesiacov v priebehu 4 rokov, ako to bolo doteraz.
Na organizovanie aktivačných prác môžu obce, mestá a nimi zriadené organizácie už teraz využívať národný projekt Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Je zameraný na aktiváciu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, vrátane dlhodobo nezamestnaných ľudí. Je zameraný na vykonávanie kvalifikovanejších pracovných činností akými sú napríklad pomoc v školských, zdravotníckych zariadeniach, administratívna činnosť, pomoc v domovoch sociálnych služieb a podobne.
Ak sa nezamestnaný nechce spoliehať na podporu zo strany štátu, môže využiť ponuku na trhu práce. Počet voľných pracovných miest na Slovensku sa v posledných mesiacoch pohybuje na mimoriadne vysokých úrovniach. Aktuálne si nezamestnaní môžu vyberať z ponuky obsahujúcej viac ako 90-tisíc voľných pozícií.
Štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer uviedol: „Ekonomika napriek inflácii a energetickej kríze neustále vytvára nové pracovné miesta, čo je skvelá správa. Som presvedčený, že do veľkej miery je to vďaka adresne, vecne a efektívne poskytnutej pomoci zo strany štátu a dobrých nástrojoch politiky zamestnanosti, ako aj v podobe projektu Prvá pomoc alebo podpory v čase skrátenej práce.“
Niektorí starostovia využívajú aktivačných uchádzačov o zamestnanie dlhodobo, iní o tento druh služieb záujem nemajú. Okrem toho je stále viac obcí, v ktorých už nie sú dlhodobo nezamestnaní občania poberajúci dávky v hmotnej núdzi.
Mnohé inštitúcie a odborníci kritizujú aktivačné práce za ich neefektívnosť a nízku účinnosť pri dosahovaní cieľov, na ktoré boli určené.
Inštitút zamestnanosti navrhuje zazmluvniť aktivačné práce ako štandardný pracovno-právny pomer medzi uchádzačom o zamestnanie a obcou. Ďalej sa navrhuje inkluzívny trh.
Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva na Odbore sociálnych vecí a rodiny úradu práce sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska.
Aktuálnu výšku životného minima nájdete na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Dávky v hmotnej núdzi poskytuje v prvom rade štát cez Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a v niektorých prípadoch cez obec, v ktorej žijete (jednorazové dávky). tehotné ženy od 8. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o určitú sumu za každého člena domácnosti, ktorý nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi (pozri vyššie). Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú každých 12 mesiacov. O výške príspevku rozhodne vaša obec na základe podanej žiadosti.
Okrem aktivačného príspevku môže domácnosť v hmotnej núdzi získať aj ďalšie príspevky: