
Videohry sú pre deti mimoriadne príťažlivé, a to vďaka svojej interaktivite, vizuálnej atraktivite a schopnosti poskytnúť hodiny zábavy. Mnohí rodičia však majú obavy z negatívnych dôsledkov prehnaného hrania, a tieto obavy sú opodstatnené. Aké sú teda riziká spojené s počítačovými a mobilnými hrami a ako sa dajú využiť ich benefity?
Pre deti sú hry prirodzené, či už ide o tie v reálnom svete, alebo v tom virtuálnom. Vďaka kreatívnemu riešeniu úloh a výziev sa rozvíjajú ich kognitívne schopnosti. Nevinná hra však môže prerásť až do závislosti, ktorú sprevádzajú poruchy správania, agresivita a úzkosti. Rovnako, ako existujú dva druhy hier, existujú aj dva druhy závislostí. Dieťa môže hrať hry pre jedného hráča, prekonávať úlohy a užiť si pocit naplnenia z výhry. Alebo môže hrať tzv. multiplayer hry, kedy sa v rovnakom čase hrá online niekoľko ľudí, ktorí tvoria akúsi komunitu. Takéto hry nemajú presne určený koniec a poskytujú únik z reálneho sveta do toho virtuálneho. Oba druhy hier sú nadizajnované tak, aby si hráča udržali čo najdlhšie a vytvorili preňho dostatok výziev, ktoré musí neustále zvládať.
Najväčší boom v závislosti na hrách však neprišiel s nástupom „single player“ hier, ale s online hrami v 90. rokoch a po roku 2000. Každé dieťa má svoje vlastné záujmy, a preto prirodzene inklinuje k rôznym hrám. K najnávykovejším hrám súčasnosti patrí napríklad Fortnite, ktorú hráč reálne nedokáže opustiť, ak nechce automaticky prehrať. Deti v USA vďaka tejto hre končia na odvykačke.
Závislosť na hrách ešte donedávna nebola oficiálne klasifikovaná ako psychická porucha. Dnes je oficiálne zaznamenaná v zozname WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a označuje stav, kedy človek stráca kontrolu nad časom stráveným hrami, vyhýba sa svojim povinnostiam alebo obmedzuje aktivity, ktoré ho zvyčajne zaujímajú. Ak sa teda vaše dieťa vyhýba svojim povinnostiam, nezaujíma sa o školu, nebavia ho predtým obľúbené aktivity, hnevá sa, ak nedostane prístup k hrám, môže to indikovať aj možnú závislosť. Deti, ktoré nespia kvôli hrám, vynechávajú jedlo, myslia neustále na hry a nedokážu bez hier vydržať ani niekoľko dní, patria tiež do kategórie závislosti. Častým znakom je aj iritácia, frustrácia, úzkosti, hnev.
Prevencia je na prvom mieste a rodičia by mali byť pozorní k tomu, koľko času dieťa trávi hraním sa online hier. Treba si všímať aj o aké hry ide. Odborníci z Americkej akadémie pediatrov rodičom odporúčajú určiť si s deťmi jasné pravidlá, vrátane času, počas ktorého sa deti môžu hrať online. Rodičia by si s deťmi mali zároveň stanoviť jasné pravidlá, kedy majú dovolené hrať sa, nedovoliť rozptyľovanie hrami počas jedla či určiť zóny v byte, kde sú technológie zakázané. Je určite vhodné, aby ste mali prehľad o hrách a aktivitách online. Dôležité je si uvedomiť, že hry, ktoré obsahujú zabíjanie ľudí alebo zvierat, propagujú pitie alkoholu a užívanie drog, neslušné slová a obscénne gestá a nerešpektovanie autorít ako učiteľ či policajt sú pre vývoj dieťaťa nebezpečné. Rodič by sa mal o dieťa zaujímať aj v tejto oblasti a komunikovať, prečo sú dané hry nevhodné.
Prečítajte si tiež: Sociálny vplyv: Konformita
Ani s hraním hier to nie je úplne čiernobiele. Podľa psychológov online hry prinášajú okrem negatív, ktoré väčšina dospelých vníma intenzívnejšie, aj množstvo benefitov pre rozvoj detí. Podľa výskumu Cheryl K. Olson z Harvard Medical School by mali byť technológie a online hry súčasťou zdravého vývoja súčasných detí. Deti sa vďaka ním učia kreativite, hľadaniu riešení na rôzne problémy, začnú sa zaujímať o históriu alebo kultúru, nájdu si vďaka nim nových kamarátov a niektoré hry ich dokonca motivujú k pohybu. Hráči, ktorí sú introvertní, majú v hre možnosť vyskúšať si extrovertnejšie správanie, ktoré im v bežnom živote nie je blízke a to bez toho, aby boli ohrození ako v reálnom živote. Môžu si vyskúšať sociálne situácie bez rizika, ktoré im v reálnom živote hrozí.
Psychológovia tvrdia, že trávenie času hraním hier je v poriadku, ak sa mu človek venuje ako voľnočasovej aktivite a nezasahuje do jeho života.
Prečo vlastne hráme hry? Po dostaní označenie Ph.D. sa Rigby venoval štúdiu ľudských potrieb, a zistiť, čo robí videohry tak príťažlivé. Ľudia hrajú hry, pretože sa snažíme uniknúť z našich životov. Tieto potreby sú vždy v prevádzke. Rigby zúžil štúdiu do troch základných kategórií.
Hry sú nadizajnované tak, aby tejto potrebe vyhoveli. Napr. charaktermi.
Niektorí veria, že hry sú idealizovaná forma práce. Przybylski, Ph.D., odborný asistent na Univerzite v Essexe, tvrdí, že hry ponúkajú väzbou, ktorú dostaneme z reálneho sveta. Hry nám poskytujú rozmanitosť výberu, ktorú nám skutočný svet neposkytuje. Hry nám mohli dať letmý pohľad na našu budúcnosť.
Prečítajte si tiež: Sociálny vplyv v psychológii
University Douglas A. skúmal aký majú vplyv videohry na deti. Videohry môžu byť užitočnou pomôckou. Zlepšujú fanúšikom hororov písacie zručnosti. Môžu byť použité ako stavebné kamene pre vytváranie lepšieho zajtrajška. Cieľom je zhromaždiť viac ako 90 mld. dát o hrách.
Výrazným fenoménom dneška sú hromadné online hry (MMOG), ktoré umožňujú hranie na počítači spoločne s desiatkami, stovkami i tisíckami iných záujemcov pripojených na internete. Nadmerne im holdujú najmä ľudia v Ázii. Aj vo Francúzsku a Nemecku je podľa odborníkov medzi milovníkmi počítačových hier jedno až dve percentá tých, ktorí sa k online hrám pripájajú chorobne často, čo má zlý vplyv na ich sociálne vzťahy. Najväčšie riziko vzniku nutkavej potreby hrať podľa neho nevyvolávajú akčné ani strategické hry, ale takzvané MMORPG - masové internetové hry „na hrdinov“, kde sa zúčastnení vžívajú do rôznych rolí. Tie sa totiž vyvíjajú aj keď účastník nie je pripojený. Dospievajúci, ktorí prepadli masovým internetovým stimulátorom majú sklon k neúspechu v škole a nedostatku sebavedomia.
Pri definovaní pojmu gambling je dôležité ho odlíšiť aj od veľmi podobne znejúceho termínu gaming. Podľa expertov rozdiel spočíva v tom, že kým pri gamingu hranie predstavuje formu relaxu, tak gambling označuje už nezdravú formu hrania, ktoré zasahuje do chodu života. Človek začne zabúdať na svoje povinnosti, stráca sociálne vzťahy a jediné na čo myslí, sú hry. Za jednu z príčin vzniku tohto typu závislosti sú považované aj taktiky spoločností ako sú tzv. mikro transakcie, ktoré nútia človeka nakupovať v hre. Nákupom získa hráč životy navyše alebo si môže zlepšiť postavu. Ďalším prostriedkom sú tzv. loot boxy, pri ktorých v skutočnosti nevieme, čo si kupujeme.
Väčšinou sa dej hier odohráva v surreálnej realite. Tak si môžu užívatelia skúsiť situácie, ktoré by inak nezažili. Častokrát je to práve dôvod, prečo sa ľudia stanú závislými. Vytvoria si realitu, ktorá je pre nich prijateľnejšia ako ich vlastný život. Medzi mladými ľuďmi sú veľmi populárne hry s motívom vojny či závodov, čo môže mať vplyv na ich správanie a psychiku. Násilné hry sú lákavé hlavne spôsobom, akým sú tvorené. Veľa akcie, strihov, či zvukov môže byť príťažlivé aj na podvedomej úrovni.
Odpútať sa od hernej závislosti môže byť z hľadiska dostupnosti pre hráča ťažšie ako od inej formy závislosti. Prístup k hrám je totižto veľmi ľahký, hlavne keď si uvedomíme, že v dnešnej dobe tvoria mobil a internet neoddeliteľnú súčasť našich životov. Lekári sa zameriavajú na to, aby človek pozoroval samého seba, uvedomil si, za akých okolností prichádza nutkanie zahrať si hru a naučenie sa iných stratégií na zvládnutie liečenia. Dôležité je, aby si daný človek uvedomil, čo mu pomohlo zvládnuť tento problém, a tiež aké veci sa naučil a zistil počas cesty liečby.
Prečítajte si tiež: Sociálna Kompetencia
Aj keď sa závislosť prejavuje u každého individuálne, typickými znakmi u mladých hráčov sú zhoršený prospech v škole, strata sociálnych kotaktov, no taktiež zhoršenie fyzického zdravia - únava, nesústredenosť, začervenané oči, či bolesti hlavy. V takomto prípade nie sú vhodným riešením zákazy, či obmedzenia, ale konverzácia s mladými. Ak sa budeme o ich hranie zaujímať, budeme vedieť, s akými vecami sa v hrách stretávajú, čo im to prináša, a čo nové sa vďaka tomu naučili. Najdôležitejšie je teda budovať vzťah s deťmi a byť im príkladom v produktívnom trávení času.
Samotná liečba však nestačí. Dôležitú rolu zohráva aj prostredie, ktoré človeka obklopuje. Či sa nachádza v okolí, v ktorom sa nemusí báť hovoriť o svojich pocitoch a problémoch. Významným faktorom je aj podpora zo strany rodiny, kamarátov a blízkych.
V dobe smartfónov a počítačových hier sa môže zdať, že stolové hry sú zastarané. Opak je však pravdou. Hranie spoločenských hier môže mať pozitívny vplyv na naše kognitívne schopnosti, sociálne zručnosti a dokonca aj na naše duševné zdravie. Nie je to len zábava - je to aj účinný nástroj na rozvoj mysle a posilňovanie vzťahov.
Spoločenské hry vytvárajú príležitosť na stretnutia a kvalitne strávený čas s rodinou a priateľmi. Medzi hráčmi vznikajú nové vzťahy alebo sa posilňujú tie existujúce, pretože spoločné hranie podporuje komunikáciu a interakciu. Pretože pri hre musíme komunikovať s ostatnými hráčmi, plánovať alebo diskutovať o stratégiách, rozvíjajú sa naše komunikačné zručnosti. Počas hry sa často musíme vcítiť do situácie iných, pochopiť ich myšlienkové pochody a reagovať na ich činy, čo vedie k väčšej empatii. Na druhej strane konfliktné situácie vznikajúce počas hry nás nútia hľadať kompromisné riešenia a prekonávať rozpory.
Hranie hier spája ľudí rôznych osobností. Niektorí môžu byť viac súťaživí, iní uvoľnení alebo strategickí. Pri hraní hier sme nútení zvládať svoje emócie - najmä v situáciách, keď prehrávame. Práve prehry nás učia vyrovnať sa s frustráciou a správať sa férovo, aj keď sa veci nevyvíjajú podľa našich predstáv. Niektoré hry podporujú kreativitu a rozvíjanie fantázie, zatiaľ čo iné stimulujú logické myslenie a riešenie problémov.
Hranie spoločenských hier sa často spája s rôznymi výzvami a prekážkami. Hranie hier je tiež výborný spôsob, ako viesť deti k samostatnosti. Keď sa deti zapájajú do spoločenských hier, učia sa kreatívne myslieť, hľadať alternatívne riešenia a prispôsobovať svoje stratégie meniacim sa okolnostiam. To im pomáha stať sa vynaliezavejšími a lepšie vybavenými na riešenie problémov v akademickom a osobnom živote.
Hranie stolových hier môže výrazne prispieť k rozvoju osobnosti a sebapoznaniu, pretože ponúka priestor na sebapozorovanie a experimentovanie s rôznymi prístupmi. Často vyžaduje rýchle rozhodovanie, pri ktorom spoznávame naše silné stránky a oblasti, v ktorých sa cítime menej komfortne. Mnohé hry nám dávajú priestor na to, aby sme v sebe objavili schopnosti, o ktorých sme predtým nevedeli, či už ide o talent na strategické plánovanie, vyjednávanie alebo umelecké vyjadrenie.
Mnohé stolové hry vyžadujú, aby sme si osvojili nové slová, pojmy a výrazy. Tým sa prirodzene rozširuje naša slovná zásoba a obohacuje jazykový prejav. Aby sme hry mohli hrať, musíme si prečítať a pochopiť pravidlá. Hry sú navyše zábavné a motivujúce, čo robí učenie príjemnejším a efektívnejším. Je to vynikajúci spôsob, ako pomocou hry učiť novým veciam naše deti.
Hry majú jasné pravidlá a ciele, čo môže byť v kontraste so zložitosťou a nepredvídateľnosťou reálneho života. Spoločenské hry sú často zdrojom smiechu a súťaživého ducha, čím sa zvyšuje produkcia endorfínov, ktoré zlepšujú náladu a pomáhajú uvoľniť napätie. Hry, ktoré sú zábavné a nevyžadujú prílišnú námahu, nám umožňujú relaxovať a uvoľniť sa.
Stolové hry nie sú len zábavou na pár večerov, ale aj skvelým darčekom, ktorý poteší pri rôznych príležitostiach. Pri výbere je dôležité zohľadniť záujmy obdarovaného.
Počítačové hry pomáhajú rozvíjať kognitívne schopností u detí. Stimulujú mozog, a teda zlepšujú jeho výkonnosť. Medzi hlavné prínosy akčných hier patria:
Dlhodobo sa špekuluje, že vplyvom rozvoja filmového priemyslu sa akčné filmy podpísali na náraste agresivity u mladých ľudí. APA psychológ Albert Bandura od 70. rokoch skúmal 15 rokov vplyv násilia v médiách na deti a zistil, že znižuje u detí citlivosť na bolesť a utrpenie druhých. Pravdepodobnosť, že sa deti budú správať agresívne alebo škodlivo k iným, bola vyššia v závislosti od času sledovania násilia v televízii. Napriek sledovaniu akčných filmov v detstve sa z nás nestali kriminálnici, aspoň z väčšiny z nás. Hlavným faktorom pre rozvoj agresívnych sklonov bolo a ostáva rodinné prostredie a vzory rodičov.
Dieťa sa pod častým hraním agresívnych hier môže správať viac agresívne, ak je nervózne. Významný vplyv na agresiu detí okrem videohier má však aj duševné zdravie a vzor rodičov. Dlhodobé hranie hier môže zvyšovať agresívne prejavy u detí ako urážky, vyhrážanie sa, udieranie, tlačenie, ťahanie za vlasy, hryzenie a iné formy verbálnej a fyzickej agresie.
Jedným z významných problémov hrania počítačových akčných hier je optimálna kontrola množstva času pre hru. Ak dieťa neobmedzí čas hraním hier, hrozí mu, že:
Rodičia môžu svojim deťom pomôcť, aby si tieto videohry náležite užívali a vyhnúť sa problémom: