
Aktivačný príspevok predstavuje jednu z foriem pomoci v hmotnej núdzi, ktorú poskytuje štát občanom Slovenskej republiky. Cieľom tohto príspevku je motivovať a podporovať osoby v hmotnej núdzi pri ich snahe o získanie alebo udržanie zamestnania, prípadne pri zvyšovaní ich kvalifikácie a zručností potrebných pre uplatnenie sa na trhu práce. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na aktivačný príspevok, jeho výške, a ďalších dôležitých aspektoch.
Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a títo členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov. V takýchto situáciách štát poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ktorá má zabezpečiť základné životné podmienky. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi má domácnosť, ktorej príjem nedosahuje sumy životného minima a členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, majetkom alebo uplatnením nárokov. Je však potrebné zdôrazniť, že stav hmotnej núdze automaticky neznamená nárok na pomoc v plnej výške životného minima.
Životné minimum je zákonom stanovená hranica príjmu, pod ktorú sa nesmie dostať fyzická osoba, aby neupadla do tzv. hmotnej núdze. Jeho účelom je garantovať, že človek má zabezpečené aspoň úplné minimum - najzákladnejšie podmienky na dôstojný život. Je dôležité nezamieňať si ho s minimálnou mzdou, ktorá je najnižšou povolenou odmenou za prácu.
Životné minimum sa každoročne upravuje, aby odrážalo vývoj životných nákladov a inflácie. Úprava životného minima vychádza z ekonomických ukazovateľov za predchádzajúce obdobie. Ak je napríklad rast životných nákladov nižší než rast príjmov, použije sa na výpočet valorizácie práve tento nižší koeficient. Základný princíp výpočtu životného minima spočíva v sčítaní súm pridelených jednotlivým členom domácnosti. Aktuálnu výšku životného minima nájdete na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Prečítajte si tiež: Aktivačný príspevok: Cena a podrobnosti
Životné minimum nie je len pojem zo sociálnej politiky. Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane pre zamestnanca je naviazaný na výšku životného minima. Podľa informácií od účtovnej a poradenskej firmy Arisan sa výška nezdaniteľnej časti určuje vždy od 1. januára na základe životného minima platného k tomuto dátumu. Pre rok 2025 platí nezdaniteľná časť vo výške 273,99 eur × 21 ÷ 12 = 479,48 eur mesačne. Životné minimum platné od 1. júla 2025 (284,13 eur) ovplyvní výšku nezdaniteľnej časti až od 1. januára 2026.
Životné minimum je kľúčové pre posudzovanie nároku na dávky v hmotnej núdzi. Mnoho ďalších sociálnych dávok je priamo alebo nepriamo viazaných na výšku životného minima. Pri exekúcii má každý nárok na určitú sumu zo mzdy, ktorú mu exekútor nemôže zraziť. Účtovná a poradenská firma Arisan upozorňuje, že nepostihnuteľná suma pri exekúcii závisí od jej typu. Pri neprednostnej exekúcii je suma, ktorá sa nesmie strhnúť zo mzdy, 140 % životného minima na samotného dlžníka.
Príklady výpočtu nepostihnuteľnej sumy:
Niekedy aj sociálne štipendiá, ktoré poskytujú vysoké školy alebo štát, sú naviazané na životné minimum. Pri posudzovaní nároku sa zohľadňuje výška príjmov domácnosti v pomere k životnému minimu. V určitých prípadoch môže zdravotné poistenie za poistenca platiť štát. Pri rozhodovaní sa posudzuje aj výška príjmu v porovnaní so životným minimom. Pri žiadosti o hypotéku banka vždy posudzuje, či bude žiadateľ schopný úver splácať. Podľa zákona musí banke vyjsť, že klientovi po splátke zostane aspoň suma na úrovni životného minima. Čím vyššie je životné minimum (napríklad ak sa každoročne zvyšuje kvôli inflácii), tým viac peňazí musí človeku zostať na účte po zaplatení splátky.
Úrady automaticky nezisťujú, či niekto žije pod hranicou životného minima. Žiadosť sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta vášho trvalého bydliska.
Prečítajte si tiež: Nárok na aktivačný príspevok: Prehľad
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Je to príspevok, ktorý má motivovať osoby v hmotnej núdzi k aktivite a k zlepšeniu ich postavenia na trhu práce.
Nárok na aktivačný príspevok má člen domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zároveň spĺňa jednu z nasledujúcich podmienok:
Výška aktivačného príspevku je stanovená na 88,40 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.
Od 1. januára 2025 sa suma aktivačného príspevku upravuje v nadväznosti na úpravu súm životného minima. Opatrenie navrhuje upraviť sumu aktivačného príspevku na 88,40 eur. Aktivačný príspevok je 63,07 eura mesačne.
Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.
Prečítajte si tiež: Paragraf 52 a aktivačný príspevok: Vysvetlenie
Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR) spustilo od 1. apríla 2024 Projekt na aktiváciu dlhodobo nezamestnaných. Aktivačnými prácami a príspevkom má byť podporených asi 15-tisíc ľudí.
Cieľom projektu je, aby dlhodobo nezamestnaní vykonávali menšie služby pre mestá a obce, samosprávne kraje a organizácie. Ak uchádzač chce, aby mu bol vyplatený aktivačný príspevok, musí odpracovať minimálne 64 hodín mesačne.
Od júla 2014 platí povinnosť „odpracovať“ si dávku, spravidla prácou pre obec a samosprávny kraj (menšie služby) alebo dobrovoľníckou činnosťou. Dávka sa znižuje o 84,90 € za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je zamestnaný na aspoň 32 hodín mesačne alebo nevykonáva aspoň 32 hodín mesačne menšie služby či dobrovoľnícku činnosť.
Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj, menšie obecné služby alebo dobrovoľnícka činnosť môžu byť vykonávané najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Menšie obecné služby alebo dobrovoľnícka činnosť môžu byť opätovne vykonávané najskôr po uplynutí 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ktoré začínajú plynúť od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončené predchádzajúce vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti, za ktoré patril aktivačný príspevok.
Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý:
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, a to od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu tejto povinnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.
Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Dávka sa znižuje, ak člen domácnosti:
Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Ak si myslíte, že spĺňate podmienky na získanie aktivačného príspevku, postupujte nasledovne:
Žiadosť, poučenie, potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené na stránkach ÚPSVaR.
Okrem aktivačného príspevku môže domácnosť v hmotnej núdzi získať aj ďalšie príspevky:
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.
Ochranný príspevok sa poskytuje v sume 86,80 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:
Ochranný príspevok nepatrí, ak ide o člena domácnosti, ktorému patrí aktivačný príspevok.
Výška príspevku závisí od počtu členov domácnosti:
Príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje vo výške 23,70 € mesačne na každé nezaopatrené dieťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku. Príspevok sa poskytuje počas školského roka aj školských prázdnin.
Dávku možno priznať do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky 806,64 € (trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu).
Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje pre členov domácnosti až po posúdení ich príjmu, majetku, možnosti pracovať a uplatniť si nároky. Osoba, ktorá podá žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (žiadateľ), je zástupcom členov domácnosti a po rozhodnutí úradu je aj príjemcom pomoci.
Žiadosť o jednorazovú dávku sa podáva na obecnom úrade v mieste trvalého bydliska.
Príjemca pomoci v hmotnej núdzi má určité povinnosti, napríklad:
Dôležitou súčasťou systému pomoci v hmotnej núdzi je aj pravidelná valorizácia, ktorá zabezpečuje, že dávky a príspevky sa prispôsobujú rastúcim životným nákladom.
Životné minimum je zákonom stanovená suma, ktorú štát uznáva ako minimálny mesačný príjem nevyhnutný na základné životné potreby človeka. Slúži ako výpočtový základ pre viacero dávok, ktoré od neho priamo alebo nepriamo závisia. Každý rok sa k 1. júlu upravuje podľa vývoja cien tovarov a služieb - inak povedané, štát týmto spôsobom reaguje na stúpajúcu infláciu a zvyšovanie nákladov na život.
Napríklad, v roku 2025 sa životné minimum zvyšuje o 3,7 %, čo je nárast, ktorý výraznejšie prekonáva minuloročné zvýšenie na úrovni 1,9 %. Po novom bude životné minimum pre jednu plnoletú osobu predstavovať sumu 284,14 eura, čo je nárast oproti predchádzajúcej sume 273,99 eura.
Od 1. apríla 2023 nadobudla účinnosť novela zákona číslo 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác.
Už od prvého apríla sa rozbehol projekt Podpora udržania pracovných návykov, pomocou ktorého bude nezamestnaný poberajúci dávku v hmotnej núdzi vykonávať aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec, alebo pre samosprávny kraj, najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne.
Domácnosť tvoria osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne.
Na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa spoločne posudzujú:
Fyzické osoby sa neposudzujú spoločne, ak nežijú v domácnosti z dôvodu, že im je poskytnutá odborná pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa § 62 ods. 1 zákona č.
Ak bolo dieťa uvedené v odseku 1 písm. striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u 1. u ktorého sa v príslušnom kalendárnom mesiaci nachádza viac ako 12 dní,2. spolužitia v domácnosti uvedená v odseku 1 písm. časť dňa má byť v starostlivosti druhého rodiča, sa na účely odseku 3 písm. byt v starostlivosti druhého rodiča, sa na účely odseku 3 písm.
Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov:
Za príjem sa nepovažujú:
Za príjem podľa zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi sa nepovažuje: