
Životné minimum predstavuje zákonom stanovenú hranicu príjmu, ktorá má zabezpečiť, aby sa žiadna fyzická osoba neocitla v stave hmotnej núdze. Jeho hlavným cieľom je garantovať občanom aspoň minimálne podmienky pre dôstojný život. Je dôležité odlíšiť ho od minimálnej mzdy, ktorá je najnižšou povolenou odmenou za prácu. Tento článok sa zameriava na aktivačný príspevok, ktorý je jednou z foriem pomoci v hmotnej núdzi a je priamo naviazaný na životné minimum.
Životné minimum sa každoročne upravuje, aby odrážalo zmeny v životných nákladoch a inflácii. Táto úprava vychádza z ekonomických ukazovateľov za predchádzajúce obdobie. Ak rast životných nákladov zaostáva za rastom príjmov, na valorizáciu sa použije nižší koeficient. Základný princíp výpočtu životného minima spočíva v sčítaní súm určených pre jednotlivých členov domácnosti.
Životné minimum ovplyvňuje aj výpočet nezdaniteľnej časti základu dane pre zamestnanca. Podľa účtovnej a poradenskej firmy Arisan sa výška nezdaniteľnej časti stanovuje vždy k 1. januáru na základe životného minima platného k tomuto dátumu. Pre rok 2025 platí nezdaniteľná časť vo výške 479,48 eur mesačne. Zvýšenie životného minima od 1. júla 2025 (na 284,13 eur) ovplyvní výšku nezdaniteľnej časti až od 1. januára 2026.
Životné minimum je kľúčové pri posudzovaní nároku na dávky v hmotnej núdzi a má vplyv na výšku nepostihnuteľnej sumy pri exekúcii.
Pri exekúcii má každý dlžník nárok na určitú sumu zo mzdy, ktorú mu exekútor nemôže zraziť. Táto suma sa nazýva nepostihnuteľná suma a má zabezpečiť základné životné potreby dlžníka. Účtovná a poradenská firma Arisan upozorňuje, že nepostihnuteľná suma závisí od typu exekúcie.
Prečítajte si tiež: Aktivačný príspevok: Cena a podrobnosti
Pri neprednostnej exekúcii je suma, ktorá sa nesmie strhnúť zo mzdy, 140 % životného minima na samotného dlžníka.
Príklady výpočtu nepostihnuteľnej sumy:
Životné minimum môže ovplyvniť aj nárok na sociálne štipendiá a posudzovanie žiadostí o hypotéku.
Aktivačný príspevok je dávka v hmotnej núdzi, ktorá má motivovať nezamestnaných k aktivite a zlepšeniu ich šancí na nájdenie si zamestnania. Je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností a pracovných návykov.
Od 1. januára 2025 sa suma aktivačného príspevku upravuje v nadväznosti na úpravu súm životného minima. Opatrenie navrhuje upraviť sumu aktivačného príspevku na 88,40 eur.
Prečítajte si tiež: Nárok na aktivačný príspevok: Prehľad
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR) spustilo od 1. apríla 2024 Projekt na aktiváciu dlhodobo nezamestnaných. Cieľom projektu je, aby dlhodobo nezamestnaní vykonávali menšie služby pre mestá a obce, samosprávne kraje a organizácie. Ak uchádzač chce, aby mu bol vyplatený aktivačný príspevok, musí odpracovať minimálne 64 hodín mesačne.
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý:
Okrem aktivačného príspevku existujú aj ďalšie príspevky, ktoré sú súčasťou pomoci v hmotnej núdzi:
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima. Pri posudzovaní hmotnej núdze sa započítavajú príjmy členov domácnosti.
Od 01.09.2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní, došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.
Prečítajte si tiež: Paragraf 52 a aktivačný príspevok: Vysvetlenie
Nárok na aktivačný príspevok má člen domácnosti, ktorý spĺňa podmienky stanovené zákonom o pomoci v hmotnej núdzi. Medzi hlavné skupiny osôb, ktoré môžu mať nárok na aktivačný príspevok, patria:
Výška aktivačného príspevku závisí od miery aktivácie občana v hmotnej núdzi. Od 1. septembra 2025 sa aktivačný príspevok poskytuje na troch úrovniach, pričom jeho výška je odstupňovaná podľa aktivity občana:
Sumy dávky a príspevkov sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima.
Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj, menšie obecné služby alebo dobrovoľnícka činnosť môžu byť vykonávané najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Opätovne môžu byť vykonávané najskôr po uplynutí 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Nárok na aktivačný príspevok zaniká, ak občan prestane spĺňať podmienky stanovené zákonom. Medzi najčastejšie dôvody zániku nároku patria:
Aktivačný príspevok je určený na podporu rôznych aktivít, ktoré vedú k zvýšeniu zamestnateľnosti a uplatneniu na trhu práce. Medzi tieto aktivity patria napríklad:
Od 1. septembra 2025 vstúpila do praxe iniciatíva Práca namiesto dávok, ktorá má motivovať ľudí v hmotnej núdzi k návratu na pracovný trh. Ak občan v hmotnej núdzi bez vážneho dôvodu odmietne vhodnú pracovnú ponuku sprostredkovanú úradom práce, príde o dávku. Za dôvod odobratia dávky sa považuje aj predčasné ukončenie pracovného pomeru či porušenie pracovnej disciplíny. Ministerstvo práce sprísňuje aj kontrolu práceneschopností. Posudkoví lekári budú môcť navrhnúť zrušenie PN, ak zistia, že ide o účelové vyhýbanie sa práci pri súčasnom poberaní dávok. Prednosť budú mať pracovné ponuky reálneho zamestnania, no ak takéto ponuky nebudú k dispozícii, zostane možnosť aj ponechania aktivačných príspevkov určených na aktivačné práce. Od septembra sa rozširuje aj nárok na príspevok na nezaopatrené dieťa vo výške 24,20 eura mesačne. Od 1. septembra 2025 sa mení aj spôsob, akým sa bude započítavať príjem ľudí v hmotnej núdzi, ktorí nastúpia do práce.
Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva na Odbore sociálnych vecí a rodiny úradu práce sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Na základe tejto žiadosti úrad rozhodne o tom, či je žiadateľ v hmotnej núdzi a určí výšku dávky a príspevkov, ktoré mu budú vyplácané. V prípade, že po vydaní rozhodnutia sa zmenia okolnosti a osobe v hmotnej núdzi vznikne nárok na ďalší príspevok - napríklad na aktivačný príspevok, môže písomne požiadať úrad práce sociálnych vecí a rodiny o priznanie takéhoto príspevku. Žiadateľ je povinný preukázať pri podaní žiadosti a pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi všetky skutočnosti o príjmových a majetkových pomeroch členov domácnosti a umožniť pracovníkom úradu overenie týchto skutočností v mieste svojho pobytu. Úrad je povinný o žiadosti rozhodnúť do 30 dní od jej podania, vo veľmi zložitých prípadoch do 60 dní. Proti každému rozhodnutiu úradu je možné sa odvolať, a to do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie sa podáva na úrade, ktorý rozhodnutie vydal. O odvolaní rozhoduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozhodnutie o odvolaní musí byť doručené.
Okrem aktivačného príspevku môžu mať osoby v hmotnej núdzi nárok aj na ďalšie príspevky a dávky, ktoré im pomáhajú zabezpečiť si základné životné potreby. Medzi tieto príspevky patria:
Od 01.09.2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní, došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.
Výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmom. Dávka a príspevky sa poskytujú v jednej sume. Dávka a príspevky sa nevyplácajú, ak je ich výška nižšia ako jedno euro.
Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. Aktivačný príspevok po zamestnaní sa zvyšuje nároky na DHN človeku, ktorý je zamestnaný a má príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy.
Od 1. júla 2025 vstupuje do platnosti každoročná valorizácia životného minima. V roku 2025 sa životné minimum zvyšuje o 3,7 %, čo je nárast, ktorý výraznejšie prekonáva minuloročné zvýšenie na úrovni 1,9 %. Dôvodom je rastúca inflácia, ktorá sa dotýka aj nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Po novom bude životné minimum pre jednu plnoletú osobu predstavovať sumu 284,14 eura, čo je nárast oproti predchádzajúcej sume 273,99 eura. Ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu, suma stúpne z 191,14 na 198,23 eura.
Zvýšenie základnej sumy životného minima automaticky zvyšuje aj dávku v hmotnej núdzi. Od 1. júla 2025 bude jednotlivcovi patriť namiesto doterajších 86,50 eura už 89,70 eura mesačne. Spolu s touto dávkou sa valorizujú aj ďalšie súvisiace príspevky. Ochranný príspevok, ktorý štát vypláca napríklad v prípade choroby, poberania dôchodku či tehotenstva, stúpne z 88,40 na 91,70 eura mesačne.
Od júla sa príspevok pre jednočlennú domácnosť zvyšuje z rovných 97 na 100,60 eura mesačne. V prípade dvojčlennej domácnosti ide o zvýšenie z 164,70 na 170,80 eura. Trojčlenné domácnosti si polepšia z 209 na 216,70 eura a štvorčlenné z 253,30 na 262,70 eura. Ak má domácnosť päť a viac členov, príspevok na bývanie sa zvyšuje z 297,40 na 308,40 eura.
Daňový bonus na dieťa nie je naviazaný priamo na životné minimum. Od 1. januára 2025 platia nové pravidlá. Na dieťa mladšie ako 15 rokov si rodič môže uplatniť daňový bonus vo výške 100 eur mesačne, na dieťa od 15 do 18 rokov je bonus 50 eur mesačne. Prídavok na dieťa zostáva nezmenený a naďalej bude predstavovať 60 eur mesačne. Ani rodičovský príspevok sa nezvyšuje.
Zvýšenie životného minima a naviazaných dávok prináša konkrétne zmeny v mesačných rozpočtoch domácností. V prípade základnej sumy pre jednu plnoletú osobu ide o nárast o 10,15 eura. Ľudia v hmotnej núdzi si v súčte so súvisiacimi príspevkami prilepšia o niekoľko eur mesačne. Rodiny s viacerými členmi pocítia zmenu najmä v príspevku na bývanie.
Zvýšenie životného minima od 1. júla 2025 opäť raz ukazuje, aký krehký a pomerne pomalý je slovenský systém sociálnej ochrany. Pre mnohé nízkopríjmové domácnosti ide len o nevyhnutné dobiehanie inflácie, nie o skutočné zlepšenie životnej úrovne. Životné minimum je vo svojej podstate štatistický ukazovateľ a slúži ako referenčný rámec, nie ako garantované životné podmienky.
Viaceré dôležité sociálne dávky sa už od začiatku budúceho roka zvýšia. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo opatrenie o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi do pripomienkového konania. Všetky spomínané príspevky sa upravujú rovnako, a to o 1,9 percenta smerom nahor. Zvýšenie rôznych sociálnych dávok sa pozitívne dotkne tisícov slovenských domácností. Podľa rezortu práce bude novým opatrením v roku 2025 pozitívne ovplyvnených priemerne mesačne zhruba 58 415 príjemcov pomoci v hmotnej núdzi. V prípade aktivačného príspevku bude valorizáciou dotknutých asi 16 146 osôb a v prípade ochranného príspevku zhruba 11 500 osôb.