Aktivity pre mentálne postihnutých: Podpora rozvoja a integrácie

Ľudia s mentálnym postihnutím patria medzi najzraniteľnejšie a najstigmatizovanejšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na ich postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň samostatnosti a nezávislosti, čo umožňuje ľahšiu integráciu do spoločnosti. Tento článok sa zameriava na rôzne aktivity a prístupy, ktoré sú vhodné pre ľudí s mentálnym postihnutím, s cieľom podporiť ich rozvoj, sociálnu integráciu a celkovú kvalitu života.

Sociálna rehabilitácia ako kľúčový prvok podpory

Sociálna rehabilitácia predstavuje odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia, s dôrazom na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili.

Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma).

Metódy sociálnej rehabilitácie

Na aktivizáciu a podporu ľudí s mentálnym postihnutím sa využívajú rôzne metódy, ktoré sú prispôsobené ich potrebám a schopnostiam:

• Hry: Hry stmeľujú skupinu, sú zábavné a minimalizujú napätie. Majú svoje pravidlá, povzbudzujú k sebakontrole a k spolupráci, verbálnemu a primeranému fyzickému kontaktu. Vhodne zvolená hra môže podporiť ľudí s mentálnym postihnutím v chápaní takých abstraktných pojmov, akými sú dôvera a kooperácia. Príkladom sú Pinf Hry, ktoré sú jednoduché na používanie a môžu byť prispôsobené potrebám dieťaťa. Domácnosti môžu využívať obmedzenú verziu Pinf Hier (9 hier, bez prispôsobení, vylepšení a aktualizácií) zadarmo. Plná verzia (26+ hier, vylepšenia, aktualizácie, prispôsobenie) stojí 2 € mesačne, bez viazanosti. Inštitúcie (školy, centrá, DS, DSS, lekári, organizácie…) majú nárok na bezplatnú skúšobnú licenciu. Plná verzia pre inštitúcie je k dispozícií od 16€ za inštaláciu ročne.
• Diskusie: V diskusii sa vyžaduje vyjadrenie viac ako len jedného pohľadu na vec. Vyžaduje, aby boli diskutujúci pripravení vyjadriť opačný názor, než má niekto druhý a následne boli schopní odpovedať na odlišné vyjadrenia než sú tie ich. Skupina sa tak naučí uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory, skúsenosti. Medzi najčastejšie patria kruhové a panelové diskusie. Môžu sa realizovať v rámci celej skupiny, ale i v menších skupinkách. Kľúčovým je výber témy zaujímavej pre účastníkov stretnutia a jej vhodné predstavenie.
• Brainstorming: Chrlenie myšlienok tak rýchlo, ako je to možné, bez toho, že by sme sa zamýšľali nad ich hodnotou, je jedna z posledných aktivizujúcich metód rozbiehajúcich diskusiu v skupine. Pri brainstormingu ide predovšetkým o množstvo myšlienok, získanie kreatívnych, originálnych nápadov. Táto aktivita dáva možnosť vyjadriť sa každému. Analýza jednotlivých myšlienok prebieha až po vyčerpaní všetkých nápadov.
• Dotykové aktivity: Dotyky dokážu zázraky a môžu urobiť ľudí šťastnejšími. I obyčajné potrasenie rukou môže mať priam zázračné účinky. Treba však s nimi zaobchádzať veľmi opatrne a rešpektovať osobný priestor každého z účastníkov.
• Rozprávanie a načúvanie: Prostredníctvom tejto aktivity si ľudia s mentálnym postihnutím navzájom dávajú, ale i odovzdávajú spätné reakcie na seba navzájom. Cieľom je sprostredkovať im slobodu vo vyjadrovaní ich myšlienok, pocitov a podporiť ich v akceptovaní názorov a pocitov iných.
• Hranie rolí: Dramatizácia situácie umožňuje vyjadriť i tie najtajnejšie skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu, skúšať nové správanie, zobraziť sociálne problémy a dynamiku skupinovej interakcie. Taktiež zdôrazňuje dôležitosť neverbálnych emocionálnych odpovedí. Pre niektorých však môže byť ťažké vystúpiť zo svojej roly a hrať rolu inú, nakoľko si táto technika vyžaduje určitú dávku fantázie.
• Relaxačné techniky: Aj pri sociálnej rehabilitácii sa s obľubou využíva relaxácia upravená kapacitám účastníkov stretnutia. Jej cieľom je reflexia dojmov, skúseností, sebapoznanie či navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie, ale i koncentrácia. Relaxácia musí byť vedená lídrom, ktorý by mal mať potrebné odborné predpoklady a skúsenosť.

Kto sa zúčastňuje sociálnej rehabilitácie?

Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny (človek, ktorý vykonáva sociálnu rehabilitáciu) a jeden alebo viac asistentov. Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci - zaznamenávajú názory jednotlivých účastníkov, pokiaľ to je potrebné, usmerňujú diskusiu, ponúkajú problémy, k riešeniam ktorých by sa malo stretnutie dopracovať. Líder reflektuje priania a potreby účastníkov skupiny a podriaďuje im svoje predstavy a plány.

Prečítajte si tiež: Aktivity pre deti a starostlivosť o seba: Kompletný sprievodca

Požiadavky na lídra sociálnej rehabilitácie

Na zabezpečenie sociálnej rehabilitácie je potrebné vytvoriť vhodné prostredie na pravidelné stretávania sa. Vhodné je najmä vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Čo sa týka vlastností a zručností, nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť stotožnený so svojou vedúcou pozíciou. Mal by byť zrelou osobnosťou, nemal by do diania skupiny prenášať svoje problémy, svoju rolu v skupine by mal brať zodpovedne. Na druhej strane by mal vedieť ustúpiť v prípade potreby do pozadia a nepresadzovať sa na úkor ostatných.

Mal by mať dobré komunikačné schopnosti, ktoré sa prejavia ako vo verbálnej, tak i neverbálnej komunikácii. To znamená, že by mal udržiavať očný kontakt, adekvátne neverbálne komunikovať (usmievať sa, prikyvovať, dodržiavať primeraný telesný odstup, vhodne využívať signály posturiky - komunikácie prostredníctvom tela, haptiky - hmatu a pod.). Aj vo svojom verbálnom prejave by mal dodržiavať určité zásady, medzi ktoré patrí napríklad: sumarizácia toho, čo druhá osoba vyjadrila; využívanie otvorených otázok dávajúcich priestor pre vyslovenie väčšieho množstva informácií a názorov; opakovanie kľúčových slov, ktoré účastníci najčastejšie používajú v diskusiách; oslovovanie sebaobhajcov krstným menom; povzbudzovanie k diskusii menej aktívnych členov skupiny. Vhodné je, aby sa líder nepresadzoval v diskusiách, nerozprával príliš veľa, čo by mohlo zmonopolizovať diskusiu. Taktiež by nemal prerušovať sebaobhajcov, pokiaľ sa vo svojom prejave držia myšlienkovej línie debaty. Mal by spolupracovať so supervízorom.

Neustály sebarozvoj, sebavzdelávanie, čerpanie nových informácií by mali byť pre lídra samozrejmosťou. Dobrý líder by mal mať v sebe neustálu túžbu po sebazdokonaľovaní v prospech ľudí, ktorých podporuje, mal by čerpať vedomosti a poznatky z oblasti pedagogiky a psychológie, sledovať nové trendy podpory a stimulácie ľudí s mentálnym postihnutím, spolupracovať s kompetentnými organizáciami, inštitúciami, odborníkmi. Mal by sa učiť zo skúseností nielen iných, ale i vlastných, reflektovať svoju prácu a vytvárať nové postupy, skúšať nové techniky a overovať si ich v spolupráci s klientmi a následne vhodne aplikovať a odovzdávať svoje poznatky iným kolegom. Mal by používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang, odborné výrazy. Mal by byť trpezlivý.

Veľmi dôležité je uvedomiť si aj to, že dobré výsledky zaručuje nielen práca so samotným človekom s mentálnym postihnutím, ale aj práca s jeho rodinou prípadne iným blízkym okolím, v ktorom sa človek s MP pravidelne pohybuje. Pokiaľ ho totiž jeho prostredie nepodporuje, nepadajú snahy o jeho sociálnu rehabilitáciu na úrodnú pôdu.

Šport a pohybové aktivity

Šport a pohybová aktivita zohrávajú kľúčovú úlohu v živote každého človeka, a to platí obzvlášť pre osoby s mentálnym postihnutím. Okrem fyzických benefitov, ako je zlepšenie kondície a motorických zručností, šport prináša aj neoceniteľné psychosociálne výhody, podporuje sebaúctu, integráciu do spoločnosti a celkovú kvalitu života.

Prečítajte si tiež: Aktívny život seniorov

Paralympijské hnutie

História paralympijského športu sa začala písať v Anglicku po druhej svetovej vojne. V roku 1944 britská vláda založila rehabilitačné centrum pre vojnových veteránov s poraneniami chrbtice a miechy. Vedením tohto centra v nemocnici Stoke Mandeville bol poverený nemecký neurochirurg Ludwig Guttmann, ktorý bol presvedčený, že športová rehabilitácia je najúčinnejší spôsob, ako pomôcť ľuďom s týmito zraneniami vrátiť sa do bežného života.

V roku 1948, počas otvorenia XIV. olympijských hier v Londýne, sa konali prvé Stoke Mandeville hry, na ktorých súťažilo 16 pacientov z rôznych rehabilitačných centier v lukostreľbe. Tieto hry sa postupne rozširovali a v roku 1960 sa v Ríme konali prvé paralympijské hry.

V roku 1964 bola založená Medzinárodná organizácia telesne postihnutých športovcov (ISOD) a v roku 1989 bol v Düsseldorfe založený Medzinárodný paralympijský výbor (IPC), ktorý riadi paralympijské hnutie.

Paralympijský šport na Slovensku

Za dôležitý míľnik pre paralympijský šport na Slovensku sa považuje rok 1993, keď po rozdelení ČSFR vznikla samostatná Slovenská republika a s ňou aj samostatné športové federácie. Slovenský paralympijský výbor (SPV) vznikol v januári 1995 z iniciatívy štyroch zväzov zastupujúcich športovcov s telesným, zrakovým, mentálnym a sluchovým postihnutím. SPV bol prijatý do IPC 3. júna 1995. Slovenskí športovci so zdravotným znevýhodnením sa venujú rôznym letným paralympijským športom, ako sú paraatletika, boccia, paracyklistika, paralukostreľba, paradrezúra, paraplávanie, parastolný tenis, parastreľba, paravolejbal, goalball, tenis na vozíku, paraveslovanie, paratriatlon, parataekwondo a paratlak na lavičke.

Slovenskí paralympionici sa zúčastnili na 13 paralympijských hrách, na ktorých získali 114 medailí, z toho 34 zlatých.

Prečítajte si tiež: Aktivity pre seniorov

Histórie športu telesne postihnutých na Slovensku

V roku 1961 bola založená komisia pre telesne postihnutých športovcov, ktorej úlohou bolo zakladať oddiely telesne postihnutých pri telovýchovných jednotách a organizovať ich činnosť. V roku 1969 sa v Bratislave stretli nadšenci na zakladajúcej schôdzi klubu telesne postihnutých športovcov, ktorý našiel zázemie v škole pre slabozraké deti. Členovia klubu sa venovali volejbalu a ďalším pohybovým aktivitám, ktoré im pomáhali prekonávať hendikepy.

V roku 1971 sa klub začlenil do štruktúr TJ Vinohrady BSP Bratislava a vystupoval pod názvom Prvá telovýchovná jednota telesne postihnutých športovcov. Klub sa zúčastňoval na celoštátnych preboroch a majstrovstvách v rôznych športoch a nadviazal medzinárodné kontakty.

V roku 1973 Bratislava hostila I. celoslovenské hry paraplegikov a v roku 1974 majstrovstvá ČSSR paraplegikov. Rozvoj športu vozičkárov na Slovensku je spojený s menom MUDr. V roku 1993 sa uskutočnil prvý medzinárodný turnaj v tenise vozičkárov na Slovensku a v roku 1996 prvý medzinárodný turnaj v boccii.

V zimných paralympijských športoch sa presadili Jozef Búroš a Peter Matiaško, ktorí sa zúčastnili na paralympijských hrách a majstrovstvách sveta.

Komplexná rehabilitácia

Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého cieľom je minimalizovať dôsledky zdravotného postihnutia.

• Liečebnú rehabilitáciu: Obnova alebo náhrada porušenej funkcie.
• Sociálnu rehabilitáciu: Nácvik zručností pre dosiahnutie samostatnosti a sebestačnosti.
• Pedagogickú rehabilitáciu: Rozvoj osobnosti a podpora vzdelávania.
• Pracovnú rehabilitáciu: Nácvik pracovných návykov a zručností pre získanie vhodného zamestnania.

Aktivity v zariadeniach sociálnych služieb

Domovy sociálnych služieb (DSS) poskytujú rôzne aktivity pre ľudí s mentálnym postihnutím, ktoré sú zamerané na rozvoj ich osobnosti a udržanie dobrej fyzickej a psychickej kondície.

Aktivity s prvkami ergoterapie

Ide o jednoduché zamestnávanie PSS počas dňa. Cieľom je snaha udržať dobrú fyzickú i psychickú kondíciu PSS.

Aktivity s prvkami biblioterapie

Táto metóda využíva účinky čítania na liečbu a podporu psychického zdravia človeka, u každého PSS u nás realizujeme túto liečebnú metódu, bez ohľadu na stupeň postihnutia. S niektorými PSS máme možnosť chodiť do knižnice v Galante, kde si zautomatizovali proces zapožičiavania si knihy.

Tréning pamäte a stimulácia rôznych oblastí mozgu

Tréning realizujeme s pomocou didaktických pomôcok, spoločenských hier, pamäťových pomôcok, obrázkov a pracovných listov. Bezplatné pracovné listy k Pinf Hrám sú zamerané na abecedu, písmená, farby, matematiku, hodiny, precvičovanie si slovnej zásoby a ďalšie zručnosti či vedomosti.

Hra ako prostriedok rozvoja

Hry uplatňujú zručnosť, návyky a osobnostné črty. Človek sa hrou zaoberá po celý život, je to forma činnosti, ktorá sa líši od práce aj od učenia, no má špecifické postavenie. Dieťa sa cez hru vyrovnáva s okolitou realitou, rozvíja svoje schopnosti práve takým spôsobom, ktorý je mu prirodzený, príjemný a zároveň primeraný.

Pozitíva hry:

1. chápanie vecí cez hru
2. hra znamená veci zažiť (stotožňovanie sa s tým čo robí)
3. hranie v kolektíve rozvýja osobnosť
4. nerušená hra uspokojuje a spôsobuje radosť (považoavané za efektívny spôsob spoznávania sociálnych zručností, t.z.

Poznáme veľké množstvo hier, musíme ich rozdeliť do určitých kategórií, každá hra má iný cieľ. Vlastná aktivita detí sa prejavuje v hrách, tak že dieťa zavádza do hry vlastné, novšie varianty. Dieťa si uplatní vlastnú fantáziu. Tvorivosť v hre a hra v tvorivosti. V tvorivej činnosti by nemala chýbať sponntánosť. Pri hre má byť pocit voľnosti, potešenia, nezávislosti, slobody bez ktorej by hra nebola možná. Pri spontánnej hre sa uplatňujú tak vonkajšie potreby, ako aj vnútorné potreby. Pri hre by mal byť uvolnený pocit, tvorivá činnosť by mala byť tvorivo uspokojená. Hra citovo napĺňa a obohacuje. Pri hre sa prejavuje nadšenie a entuziazmus. Hra znižuje napetie. V tvorivej hre sa vyjadrujú zážitky zo žiavota, u starších detí dej dokážu rozvýjať a v tom im pomáha fantázia.

Hry tvorivé môžu byť:

1. hry predmetové - dieťa manipuluje s predmetom
2. hry úlohové, námetové - dieťa berie na seba známu sociálnu rolu, napodobňuje činnosť dospelého
3. dramatizačné hry - dieťa vo svojej predstave vytvára rôzne postavy a deje

Isté je že deti pri napodobňovaní dospelích si nájdu priestor pre individuálny prejav vlastnej tvorivosti. Postihnuté deti sa tiež radi hrajú ako každe zdravé dieťa ale musíme brať do úvahy ich postihnutie aby sa nezhoršil ich zdravotný stav. U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí, nie stále tých istých, musíme docieliť aby sme deti zaujali a aby sa deti nezačali nudiť, pretože potom nastáva nepozornosť a vyrušovanie, rozptyľovanie ostatných žiakov. Hra by nemala trvať dlho, jedna hra maximálne 20 minút.

Združenia na pomoc mentálne postihnutým

Združenia na pomoc mentálne postihnutým ľuďom zohrávajú dôležitú úlohu v podpore a integrácii tejto skupiny obyvateľstva. Poskytujú sociálne služby, organizujú podujatia a aktivity, a snažia sa zlepšiť kvalitu života ľudí s mentálnym postihnutím.

Združenie na pomoc mentálne postihnutým ľuďom (ZPMP)

Združenie na pomoc mentálne postihnutým ľuďom (ZPMP) je občianskym združením (OZ). Vzniklo pred dvadsiatimi rokmi a sídli na Ulici Andreja Kmeťa. Jeho členmi sú ľudia s rôznymi druhmi postihnutia a ich rodičia.

„Naše združenie má vlastné strediská sociálnych služieb. Ide o chránenú dielňu, rehabilitačné stredisko a prepravnú službu,“ v krátkosti predstavila OZ jeho predsedníčka Emília Kužmová. Konštatovala, že ZPMP má v súčasnosti 98 členov v rôznom veku z Michalovského a Sobranského okresu. Väčšina, (asi 60 %), trpí rôznymi druhmi zdravotného postihnutia. Zvyšok tvoria rodičia týchto ľudí. Združenie má aj jedného kolektívneho člena - OZ Pomocná ruka deťom. Združuje rodiny s ťažko zdravotne postihnutými deťmi.

Rehabilitačné stredisko je v prevádzke počas pracovných dní. Využívajú ho klienti s rôznymi poruchami pohybového aparátu, ale aj inými zdravotnými ťažkosťami. „Trávia v ňom dopoludňajší čas, zhruba štyri hodiny,“ objasnila. Dve rehabilitačné pracovníčky im poskytujú kondičnú zdravotnú terapiu a rehabilitáciu. „Tieto procedúry pozostávajú z klasických masáží, elektroliečby, vodoliečby, liečby parafínom a podobne,“ priblížila. Klienti uhrádzajú jednotlivé procedúry v zmysle zákona o sociálnej pomoci. Jedna osoba platí denne za takéto služby 0,35 €. Členovia združenia majú nárok na rehabilitáciu už na základe nových nariadení.

Ďalšou zložkou poskytovaných sociálnych služieb je pracovná terapia. Podľa stupňa zdravotného postihnutia sú klienti zaradení na tú-ktorú pracovnú pozíciu. Iné povinnosti majú mentálne a sluchovo postihnutí ľudia. Odlišné aktivity vyvíjajú klienti s ľahšími formami postihnutia. „Naši členovia upravujú trávnaté priestranstvo. Pracujú v skleníku a záhrade. Perú a žehlia. Upratujú jedáleň, pripravujú desiatové jedlá,“ predstavila činnosť predsedníčka ZPMP. Ďalšia skupina (s menším postihnutím) sa realizuje v chránenej dielni. Robí jednoducho montážne práce súvisiace s káblovými zväzkami do automobilov. Tieto aktivity združenie vyvíja v spolupráci s firmou Yazaki.

V rámci sociálnych služieb ZPMP poskytuje aj prepravnú službu, ktorá funguje už od roku 2001. Počnúc týmto rokom spadá prepravná služba pod mesto. Na tejto službe ekonomicky participujú aj priľahlé obce - Zalužice a Pozdišovce. Napokon sa jednotlivé strany dohodli na tom, že 60 % celkových nákladov platí združenie, zvyšnú časť príslušné samosprávy a klienti.

Počas kalendárneho roka Združenie na pomoc mentálne postihnutým ľuďom organizuje zaujímavé podujatia. Nedávno sa členovia vrátili z rehabilitačného pobytu v Bardejovských kúpeľoch, v ktorých boli už po tretíkrát. Už onedlho klienti navštívia Zoologickú záhradu v Košiciach-Kavečanoch. Od polovice augusta do polovice septembra bude prebiehať projekt pod názvom Liečivé masáže. Už tradične koncom roka by členovia OZ mali vystupovať v mikulášskom programe v mestskom kultúrnom stredisku.

ZPMP riadi výkonný výbor. Štatutárnym zástupcom je predseda výkonného výboru. Kontrolnú činnosť vykonáva revízna komisia. „Máme viac zdrojov príjmu. Sú to v prvom rade naše vlastné pracovné aktivity. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nám prispieva na chránenú dielňu. Prostriedky získavame aj od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, z Vyššieho územného celku Košice. Zdroje máme aj vďaka finančným a nefinančným darom od sponzorov,“ zoširoka rozprávala a pokračovala: Verím, že budeme mať dostatok nápadov na to, aby sme svojim klientom spestrili pobyt v našom zariadení. Vypracovala: Mgr.

Impulz, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Petržalke

Impulz, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Petržalke (ďalej Impulz) naštartoval v lete minulého roka projekt s názvom „Pinf hry ako impulz pre spojenie a učenie”.

Občianske združenie Impulz, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Petržalke bolo založené v roku 2002 z iniciatívy rodičov mentálne postihnutých detí, ktoré potrebovali priestor podpory, bezpečia a impulzov pre všetranný rozvoj ich detí. Ich nemenej dôležitým cieľom bolo scitlivovanie verejnosti a vytváranie podmienok pre prirodzené premostenie sveta ľudí s mentálnym postinutím a väčšinovou spoločnosťou.

Integrácia a inklúzia

Pokiaľ chceme hovoriť o integrácii, či inklúzii ľudí s mentálnym postihnutím, musíme si uvedomiť, že ide o skupinu, ktorá je segregovaná prakticky od narodenia. Náš vzdelávací systém nie je nastavený tak, aby v ňom bol priestor aj pre ľudí s mentálnym postihnutím a iba vo výnimočných prípadoch sa takýmto ľuďom podarí zamestnať na otvorenom trhu práce. Táto segregácia do značnej miery spôsobuje aj ich zlyhanie v bežnom živote, keďže im nie je umožnené získavať a osvojovať si štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie, či na vytváranie a udržiavanie vzťahov. Tieto dôležité zručnosti bežne človek získava práve interakciou v prostredí svojich rovesníkov, kontaktom s reálnym sociálnym prostredím a riešením problémových situácií, ktoré vznikajú v otvorenom - nechránenom prostredí.

Vyčleňovanie spôsobuje aj neznalosť širšej verejnosti a jej neschopnosť adekvátne sa správať k ľuďom s mentálnym postihnutím. Prevláda ľútosť a prílišná ochrana. Nepoznajú dostatočne schopnosti a zručnosti ľudí s mentálnym postihnutím, čo ešte zväčšuje bariéru medzi oboma stranami. Toto veľmi negatívne vplýva predovšetkým na akceptovanie takýchto ľudí ako pracovnej sily. Rodičia ľudí s mentálnym postihnutím a iní dôležití dospelí v ich živote sú kvôli bariére medzi ľuďmi s mentálnym postihnutím a širokou verejnosťou často frustrovaní, nahnevaní, či dokonca vystrašení. Dennodenne sú konfrontovaní s problémami, ktorým musia čeliť ich deti (nemôžu získať potrebné vzdelanie, nemôžu sa zamestnať, sú neúspešní vo vzťahoch,…).

Integrácia zdravotne oslabených v telesnej výchove

Integrácia postihnutých osôb a osôb bez postihnutia je základom pre rozvoj inkluzívnej spoločnosti. Integrácia je založená na rešpektovaní ľudských hodnôt a hľadaní ich realizácie cez rôzne formy s akceptovaním hodnôt ľudského bytia.

Organizácia Spojených národov (OSN) vo svojich pravidlách z roku 1993 v pravidle 6 - Vzdelávanie deklaruje, že štáty budú akceptovať princípy inkluzívneho vzdelávania pre všetky deti a mládež.

Pre úspešnú integráciu je dôležitý pozitívny postoj učiteľov, administrácie a celej spoločnosti k zdravotne oslabeným žiakom. Je potrebné sprístupniť športoviská a odbúrať architektonické bariéry.

Formy integrácie v telesnej výchove

Využívajú sa rôzne formy integrácie v telesnej výchove, ako napríklad:

• Homogénne dvojice: Dvojica zdravých žiakov alebo dvojica zdravotne oslabených žiakov.
• Zmiešané páry: Pár zdravého a zdravotne oslabeného žiaka.
• Skupinové aktivity: Aktivity, ktoré sú prispôsobené pre všetkých žiakov bez ohľadu na ich zdravotné znevýhodnenie.
• Stanovištia: Žiaci postupne prechádzajú cez jednotlivé stanovištia a plnia na nich zadané úlohy.

Zdravotná telesná výchova

Zdravotná telesná výchova plní nielen zdravotné úlohy vo vzťahu k zdravotnému stavu a vyskytujúcim sa poruchám zdravia, ale aj preventívne, výchovné, vzdelávacie, sociálne a psychologické.

tags: #aktivity #pre #mentálne #postihnutých