
Dedenie je proces prechodu majetku a záväzkov po zosnulej osobe na jej dedičov. Vo Švajčiarsku, podobne ako v iných krajinách, je dedičské konanie upravené zákonom a môže byť pomerne zložité. Tento článok si kladie za cieľ poskytnúť komplexný prehľad o postupe dedenia vo Švajčiarsku, pričom sa zameriava na rôzne aspekty, ako sú zákonné dedičské skupiny, závet, vydedenie, odmietnutie dedičstva a ďalšie relevantné otázky.
Ak máte problém, s ktorým si neviete sami poradiť, je dôležité obrátiť sa na odborníkov. Bezplatná právna poradňa je určená na poskytovanie základných právnych informácií verejnosti. Odpovede majú všeobecne informatívny charakter a neposkytujú záväzné právne stanoviská. Používateľ je povinný uviesť pravdivé, vecné a dostatočne konkrétne údaje potrebné na poskytnutie relevantnej odpovede. Odpovede sú poskytované podľa kapacitných možností.
Dedenie je právny proces, ktorý nastáva po smrti osoby, kedy sa jej majetok a záväzky prenášajú na dedičov. Švajčiarske právo upravuje tento proces prostredníctvom Občianskeho zákonníka, ktorý definuje dedičské skupiny, práva dedičov a postupy dedičského konania.
Ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa podľa zákonnej dedičskej postupnosti upravenej v § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákon rozdeľuje dedičov do niekoľkých skupín, pričom platí, že ak dedí prvá skupina, druhá už nededí.
V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a pozostalá manželka, každý rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. V prípade, že by poručiteľ zanechal závet a vás ako pozostalú manželku by neurčil ako dediča môže tak urobiť, nakoľko pozostalý manžel sa nepovažuje za neopomenuteľného dediča. Neopomenuteľnými dedičmi sú len deti poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca príspevkom na auto pre ZŤP
Ak poručiteľ nemá deti, nastupuje po jeho smrti druhá dedičská skupina (§ 474 OZ). V druhej skupine dedí manželka a rodičia poručiteľa, prípadne ich potomkovia. Každý z nich dedí rovnakým dielom. Vaša sestra by dedila len v prípade, že by ste nemali manželku ani rodičov a samozrejme deti.
Závet je právny dokument, v ktorom poručiteľ vyjadruje svoju vôľu, ako má byť naložené s jeho majetkom po smrti. Závet má prednosť pred zákonnou dedičskou postupnosťou, čo znamená, že ak existuje platný závet, dedí sa podľa neho.
Závet musí spĺňať určité formálne náležitosti, aby bol platný. Musí byť písomný a podpísaný poručiteľom. Existujú rôzne formy závetu, napríklad vlastnoručný závet (napísaný a podpísaný poručiteľom) alebo notársky závet (spísaný a overený notárom).
V závete môže poručiteľ určiť dedičov, ich podiely na dedičstve, prípadne môže zriadiť odkaz alebo nadáciu. Poručiteľ môže tiež v závete vylúčiť niektorých dedičov zo zákonnej dedičskej postupnosti (vydedenie).
Vydedenie je právny úkon, ktorým poručiteľ zbavuje svojho potomka práva na povinný podiel z dedičstva. Vydediť potomka možno len zo zákonom stanovených dôvodov.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa: Krok za krokom
Zákon stanovuje presné dôvody, pre ktoré je možné potomka vydediť. Medzi tieto dôvody patrí napríklad, ak potomok porušil hrubo povinnosti voči poručiteľovi, ak vedie trvalo neusporiadaný život, alebo ak bol odsúdený za úmyselný trestný čin.
Vydedenie musí byť urobené v písomnej forme, buď vo vlastnoručnom závete, alebo v notárskej zápisnici. V listine o vydedení musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Dedič má právo dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie dedičstva je neodvolateľné a má za následok, že dedič sa stáva akoby nikdy nebol dedičom.
Odmietnuť dedičstvo možno len ústnym vyhlásením u príslušného notára, písomným vyhlásením, ktoré bude tomuto notárovi zaslané alebo prostredníctvom zástupcu na základe špeciálneho plnomocenstva. Vyhlásenie musí byť zrozumiteľné, bezpodmienečné a bezvýhradné.
Lehota na odmietnutie dedičstva je obmedzená. Dedič musí dedičstvo odmietnuť do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený.
Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok pri narodení dieťaťa
V prípade, že zosnulý manžel mal s pozostalou manželkou majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, je potrebné najprv vyporiadať BSM. Vyporiadanie BSM v rámci dedičského konania je upravené v ustanovení § 195 zákona č. 161/2015 Z.z. Medzi manželkou a deťmi je možné BSM vyporiadať aj dohodou, ktorá nesmie odporovať dobrým mravom. Dohoda musí byť uzatvorená písomne alebo ústne do zápisnice a podlieha schváleniu súdom.
Pri dedení poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov alebo viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce je potrebné zohľadniť tzv. zákaz drobenia pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. Tento zákon nebráni dedeniu zo zákona ako takému, ale zakazuje, aby sa rozhodnutím o dedičstve rozdelil pozemok na menšie parcely, než povoľuje zákon. Ak by rozdelením podľa dedičských podielov vznikli menšie parcely, súd nemôže potvrdiť dedenie týmto spôsobom. Z tohto dôvodu notári v praxi často do rozhodnutí o dedičstve alebo do dedičských dohôd zaraďujú osobitné ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje, že dedičia, ktorí pozemky nenadobudnú do vlastníctva, budú pri akomkoľvek budúcom scudzení (predaji, darovaní a pod.) finančne vysporiadaní. Zároveň platí, že dedičská dohoda musí byť v súlade so zákonom, nesmie odporovať dobrým mravom a musia s ňou súhlasiť všetci dedičia. Zákaz drobenia sa nevzťahuje na pozemky v zastavanom území obce - tieto je možné deliť bez uvedených obmedzení.
V prípade, že poručiteľ mal majetok v zahraničí alebo dedičia žijú v zahraničí, je potrebné zohľadniť aj medzinárodné aspekty dedenia. V takýchto prípadoch sa uplatňujú medzinárodné zmluvy a nariadenia, ktoré upravujú právomoc súdov a rozhodné právo.
Nariadenie Brusel IIa je univerzálne aplikovateľné, t.j. ak sú splnené podmienky v čl. 3 a prekážkou konania nie je čl. 19, použije sa aj vtedy, ak má prípad spojitosť s tretím štátom.
Pokiaľ je v predmetnom konaní dotknutý štát, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, no zároveň s ním má Slovenská republika uzavretú dvojstrannú zmluvu obsahujúcu ustanovenia o právomoci či rozhodnom práve, má táto zmluva v súlade s článkom 51 dohovoru pred ním prednosť. Dohovor vo všeobecnom ustanovení o právomoci v článku 5 považuje za ukazovateľ obvyklý pobyt dieťaťa.
Odkaz je inštitút dedičského práva, ktorý umožňuje poručiteľovi zriadiť v testamente, aby osoba získala určitú majetkovú výhodu. Odkazovník sa stáva singulárnym právnym nástupcom poručiteľa a nikdy nezodpovedá za pasíva na dedičstve, keďže účelom odkazu mohlo byť iba obdarovanie určitej osoby, ktorá sa nestala dedičom.
Inštitút odkazu poznalo aj uhorské obyčajové právo, no od pôvodného inštitútu z čias rímskeho práva sa v niektorých charakteristických rysoch značne odlišoval.
Len právna úprava odkazov je vymedzená v § 1594 - § 1632 NOZ. Preto sa naskytá otázka či k podobnej (totožnej) právnej úprave pristúpi aj Slovenská republika, v ktorej sa dlhodobo rieši proces rekodifikácie súkromného práva.
tags: #postup #dedenia #vo #Švajčiarsku