
Dedenie majetku, vrátane bytu, je komplexný proces, ktorý sa riadi Občianskym zákonníkom. V prípade úmrtia blízkeho je dôležité poznať práva a povinnosti dedičov, aby sa predišlo nedorozumeniam a sporom. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o dedení bytu manželkou a deťmi, pričom zohľadňuje rôzne situácie, ako existencia závetu, dedenie zo zákona a špecifické okolnosti rodiny.
Ak poručiteľ (zosnulý) zanechal závet, dedičstvo nadobúdajú subjekty uvedené v závete, a to v rozsahu, v akom poručiteľ určil. Poručiteľ môže presne špecifikovať, ktorú časť dedičstva nadobudne konkrétny dedič, prípadne aj v akom podiele. Závet má prednosť pred dedením zo zákona, avšak s jedným dôležitým obmedzením: poručiteľ nemôže v závete opomenúť neopomenuteľných dedičov, ktorými sú jeho potomkovia (deti).
Ak by poručiteľ svojich potomkov nevydedil a v závete by im neurčil dedičstvo aspoň v rozsahu ich zákonného podielu, v tejto časti by bol závet neplatný a len v tejto časti by sa postupovalo spôsobom ustanoveným pre dedenie zo zákona. Manžel/ka poručiteľa nie je neopomenuteľným dedičom, teda poručiteľ ju môže v závete úplne opomenúť a v takomto prípade nezdedí ani časť majetku poručiteľa.
V prípade neopomenuteľných dedičov (detí poručiteľa) je potrebné rozlišovať, či sú maloletí alebo plnoletí. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku, prípadne pred dosiahnutím tohto veku v prípade uzavretia manželstva (čo je možné najskôr od 16. roku veku). Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
V prípade, ak poručiteľ nezanechal závet, dedičstvo sa nadobúda zo zákona, podľa kritérií a v rozsahu stanovenom v príslušných ustanoveniach siedmej časti Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín a určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Prvá skupina: V prvej skupine dedia poručiteľovi deti a manžel poručiteľa, a to každý rovnakým dielom (§ 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti.
Druhá skupina: Ak nededí poručiteľove deti, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu. Ak dedí manžel sám, zdedí celý poručiteľov majetok. Pozostalý manžel môže byť teda v druhej skupine aj samostatným dedičom.
Tretia skupina: Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Dedia rovnakým dielom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t. j. synovci a netere poručiteľa).
Štvrtá skupina: Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou. V štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa (starí rodičia) a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. Ak nededia dedičia z tretej dedičskej skupiny, teda súrodenci, ich deti ani spolužijúce osoby.
Dedenie v jednej skupine, vylučuje možnosť dediť v ktorejkoľvek inej skupine z nižšie uvedených štyroch skupín.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Daň z dedičstva bola zrušená reformou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2004. V súčasnosti preto nie je majetok získaný dedením predmetom žiadnej dane.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti