Výklad a interpretácia textu sú základné kamene efektívnej komunikácie a porozumenia. V nasledujúcom texte sa budeme venovať výkladu ako slohovému útvaru a diskusnému príspevku, ktorý sa k výkladu viaže. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku s príkladmi a analýzami.

Výklad ako základný útvar výkladového slohového postupu

Výklad je spolu s úvahou základným útvarom výkladového slohového postupu. Jeho hlavnou funkciou je sprístupniť neznáme fakty a súvislosti, objektívne vysvetliť neznáme skutočnosti a poučiť, čím rozširuje vedecké poznatky. Je určený všeobecnému prijímateľovi a vyjadruje kauzálne vzťahy medzi predmetmi alebo javmi - osvetľuje príčiny a dôsledky. Jeho súčasťou býva aj opisný slohový postup.

Výklad sa vyznačuje vysokým stupňom zovretosti (kohéznosti textu) a pri jeho tvorbe sa postupuje podľa striktnej logickej postupnosti. Využívajú sa princípy a postupy logického myslenia. Dodržuje sa zvolený kompozičný postup a text je členený na odseky podľa ucelených myšlienok. Ide o typický argumentačný text - autor sa snaží poučiť adresáta a potvrdiť pravdivosť svojich tvrdení. Snaží sa ho presvedčiť prostredníctvom objasňovania a dokazovania tvrdení.

Jazyk a štýl výkladu

Jazyk výkladu je vecný a neutrálny, využívajú sa štylistické prostriedky a lexika náučného štýlu, pojmové slová (bez citového príznaku), termíny (odborné vyjadrovanie aj internacionalizmy), bibliografické údaje, skratky, vsuvky, citácie. Veta je dlhá a prepracovaná, často sa vyskytuje zložené súvetie. Skladba každej vety, najmä zloženého súvetia, musí byť dôkladne premyslená, aby bol text presný, jasný a zrozumiteľný. Nemali by sa v ňom vyskytovať dvojznačnosti, skreslenia alebo iné nejasnosti, ktoré by mohli viesť k nesprávnemu pochopeniu textu.

Vyjadrovanie je neosobné, používa sa trpný rod, 3. osoba singuláru, polovetné konštrukcie s príčastím, autorský plurál (1. os. pl.). Využívajú sa zátvorky, pomlčky, tabuľky. Text výkladu má odborný ráz a vyžaduje len spisovnú formu jazyka.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Interpretácia textu ako žáner

Interpretácia textu ako žáner predstavuje výklad zmyslu textu. Je to druh výkladu textu, ktorý okrem analýzy zahŕňa aj hodnotenie - postoje. Je to subjektívny slohový útvar, v ktorom autor subjektívne posudzuje napr. literárne dielo a vytvára si o ňom vlastnú mienku (neraz porozumie textu úplne inak, ako to predpokladal spisovateľ).

Autor si pred písaním starostlivo a kriticky prečíta text (napr. literárne dielo), ktorý má byť interpretovaný. Pri práci používa aj sekundárnu literatúru, zohľadňuje kontexty diela: spoločensko-historický, estetický, literárny a autorský. Interpretácia je útvar výkladového slohového postupu, preto sa dodržiava kompozícia výkladu (úvod, jadro, záver) a text je členený na odseky podľa ucelených myšlienok. Dbá sa na prehľadnú výstavbu každého odseku. Vyjadrovanie by malo byť jasné a zreteľné. Každé tvrdenie treba zdôvodniť argumentmi a podložiť dôkazmi, napr. Autor analyzuje, hodnotí a vysvetľuje tematické kategórie: motívy, kompozičné postupy, čas, priestor, dej, výstavbu postáv, zvraty deja, lyrický subjekt ap. Rozoberá jazykovo-štylistické prostriedky všetkých rovín (umelecké jazykové prostriedky, lexikálne prostriedky, syntaktické prostriedky ap.) a hodnotí ich funkciu v diele. Pri školskej interpretácii nie je priestor detailne sa sústrediť na všetky zložky diela, preto sa autor zameriava viac na jednu zložku.

Kompozícia interpretácie textu

• Úvod - napr. uvedenie do problematiky diela, autora, kontextu.
• Jadro - závisí od druhu zvolenej interpretácie. Samotná interpretácia diela - analýza a hodnotenie so sústredením sa na jednu výraznú zložku.
• Záver - zhrnutie a celkové hodnotenie diela.

Ako napísať výklad?

Výklad je jeden z najčastejšie používaných slohových útvarov. Slúži na vysvetlenie a objasnenie určitých javov, pojmov, udalostí alebo procesov. Jeho cieľom je poskytnúť čitateľovi nové poznatky, pričom sa kladie dôraz na logickú štruktúru a odborný jazyk.

Postup pri písaní výkladu

Treba si uvedomiť, že patrí do výkladového slohového postupu. Vo výklade vysvetľujeme. JASNÉ VYSVETLENIE PROBLÉMU. Treba začínať písať od definície, všeobecne platných poučiek, skutočností. Možno postupovať protichodným spôsobom, najprv uviesť niekoľko príkladov, skúseností, skutočností. Následne treba vytvoriť záver, definíciu, všeobecne platný názor. V texte sa používajú citáty, bibliografický zápis. Dôležitá je objektívnosť.

Kompozícia výkladu

• Úvod: Načrtnúť tému, problém, použiť definíciu, motto, myšlienku významnej osobnosti. Úvod by mal byť motivačný. Vzbudiť záujem o danú tému.
• Jadro: Podrobné vysvetlenie, analýza a argumentácia.
• Záver: Vytvoriť záver. Nadviazať na úvodné myšlienky. Môžeme využiť rôzne citáty, mottá, definície a pod.

Jazyk a štýl vo výklade

• Jazyk: zložené súvetia.
• Štýl: odborné termíny, neutrálnosť jazyka, použitie 1.osoby j.č - ja si myslím, 3.osoby m.č.- domnievame sa…

Tipy na úspešný výklad

• Začnite s presnou definíciou alebo otázkou, ktorá nastaví rámec celej práce.
• Dôsledne sa držte témy a dbajte na logickú nadväznosť myšlienok.
• Používajte relevantné argumenty a príklady na podporu svojich tvrdení.
• Dbajte na gramatickú a štylistickú správnosť textu.

Vzorové ukážky výkladov

• Prečo je nebo modré?
• Prečo je v zime zima a v lete teplo?
• História čaju
• Motív lásky a vojny v diele Peter a Lucia

Výkladový slohový postup - hlbšia analýza

Výkladový slohový postup dôkladne rozoberá, analyzuje a vysvetľuje vývinové, funkčné, logické a kauzálne (príčinné) vzťahy medzi predmetmi alebo javmi, poprípade vzťahy vnútri predmetov a javov. Dôvody a súvislosti javov rozoberá na menšie časti a analyzuje ich z rôznych hľadísk. Zaoberá sa konzekvenciami, dôsledkami určitých javov a ich účinkom - výsledkom ich pôsobenia.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Vo výkladovom texte sa postupuje podľa striktnej logickej postupnosti. Využívajú sa princípy, zákonitosti a postupy logického myslenia. Vedecký text by mal byť jasný, presný a zrozumiteľný.

Metódy a postupy vo výklade

• Dedukcia: Je myšlienkový postup, metóda logického odvodzovanie, pri ktorej sa na základe jedného alebo viacerých prijatých výrokov, tvrdení (premís) dospeje k novému tvrdeniu, záveru, dôsledku.
  • Napr. 1. Podstatné mená ženského rodu zakončené v N sg. na -á sa skloňujú podľa vzoru gazdiná. 2. Slovo stryná je podstatné meno ženského rodu zakončené v N sg. na -á. 3. Slovo stryná sa skloňuje podľa vzoru gazdiná.
• Indukcia: Je myšlienkový postup, metóda skúmania, pri ktorej sa z niekoľkých výrokov (premís) odvodzuje všeobecný záver. Je to postup od konkrétneho (praktického) k všeobecnému (teoretickému).
  • Napr. 1. Podstatné meno ženského rodu stryná sa skloňuje podľa vzoru gazdiná. 2. Podstatné meno ženského rodu princezná sa skloňuje podľa vzoru gazdiná. 3. Podstatné meno ženského rodu kráľovná sa skloňuje podľa vzoru gazdiná. 4. Podstatné mená stryná, princezná, kráľovná sa skloňujú podľa vzoru gazdiná. V nominatíve plurálu má vzor gazdiná tvar gazdiné.
• Generalizácia/zovšeobecnenie: Je metóda, pri ktorej na základe rovnakých opakujúcich sa vlastností určitých predmetov vytvárame všeobecné pojmy, ktoré sú platné pre všetky predmety/prípady v danej oblasti. Rozširujeme poznatky z jednotlivých predmetov na celú triedu predmetov.
  • Napr. Podstatné mená oligarcha, gazda, bača, sudca, sluha, kolega… sú mužského rodu, v N sg. majú koncovku -a, a v N pl. sú zakončené na -ovia (sluhovia, kolegovia…). Podstatné mená mužského rodu zakončené na samohlásku -a sú teda v N pl. zakončené na -ovia. (Vieme však, že to neplatí pre všetky podstatné mená mužského rodu, ktoré sú v N sg. zakončené na spoluhlásku -a, napr.
• Komparácie/porovnávanie: Je myšlienkový postup, ktorým zisťujeme podobnosti a odlišnosti medzi javmi, ktoré porovnávame na základe zvolených kritérií. Táto metóda sa využíva pri triedení prvkov do skupín.
  • Napr. Priraďovacie spojky sa od podraďovacích spojok odlišujú tým, že spájajú vety, ktoré sú gramaticky rovnocenné.
• Klasifikácia/triedenie: Je zaraďovanie vecí, javov, pojmom do skupín alebo podskupín podľa určitých kritérií, hľadísk alebo rozlišovacích znakov.
• Exemplifikácia/konkretizácia: Je doloženie všeobecného tvrdenia konkrétnym príkladom, názornou ukážkou ap. Je to postup od všeobecného pojmu ku konkrétnym príkladom.
  • Napr. Personifikácia je druh metafory, v ktorej sa neživým veciam, predmetom pripisujú ľudské vlastnosti a činnosti (napr.
• Argumentácia: Je postup, ktorým sa zdôvodňuje pravdivosť tvrdenia prostredníctvom rôznych dôkazov, faktov alebo iných pravdivých výrokov. Argument - dôkaz uvádzaný na odôvodnenie, potvrdenie pravdivosti nejakého tvrdenia. V klasickom argumente sa pravdivosť jedného výroku, obyčajne nachádzajúceho sa v závere argumentu, potvrdzuje prostredníctvom viacerých iných výrokov, ktoré pokladáme za pravdivé - premís. 1. Premisa 2. Premisa 3. Premisa 4. … 5. Dedukatívny argument Induktívny argument
  • 1. premisa: Fajčenie tabakových výrobkov poškodzuje zdravie. 2. premisa: Cigarety patria medzi tabakové výrobky. Záver: Fajčenie cigariet poškodzuje zdravie. Poznámka. Záver dedukcie je pravdivý, ak sú pravdivé aj všetky jeho premisy.
  • 1. premisa: Jirka T. pochádzajúci z Prahy si v Tatrách zlomil nohu. 2. premisa: Zdeněk L. pochádzajúci z Brna si v Tatrách vytkol členok. 3. premisa: Václav J. pochádzajúci z Ostravy si v Tatrách poranil koleno. Záver: Každý, kto sa v Tatrách zraní, je príslušník českého národa. Poznámka. Pravdivosť záveru sa nedá dokázať. Platí iba s určitou mierou pravdepodobnosti.
• Príčinnosť/kauzalita: Je príčinná súvislosť alebo podmienenosť. Dôsledokto, čo z daného javu, známych skutočností logicky vyplýva. Deduktívne odvodený záver z určitých predpokladov.
  • 1. Ak Peter vyhrá preteky, získa zlatú medailu. 2. Peter získal zlatú medailu. 3. 1. Keď bude mať Andrej na vysvedčení z geografie lepšie hodnotenie ako dostatočný (výborný; chválitebný; dobrý), otec ho zoberie k moru. 2. Otec nezobral Andreja k moru. 3. Príčina - jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu.
• Prečo sa niečo deje? Čo je príčinou? Účel - zámer, ku ktorému smeruje určitá činnosť Načo sa dej realizuje? Prípustka - niečo, čo pripúšťame Napriek čomu sa niečo deje? Miera - rozsah niečoho, veľkosť Do akej miery sa dej (ne)uskutočňuje? Zreteľ - stanovisko, hľadisko, základ posudzovania Z akého hľadiska/stanoviska sa dej (ne)uskutočňuje? Dôsledok - niečo, čo z daného logicky vyplýva Čo z daného javu logicky vyplýva?

Diskusný príspevok - reakcia na výklad

Diskusný príspevok patrí medzi náučné útvary rečníckeho štýlu. Môže mať charakter úvahy, resp. výkladu, preto diskutujúci často používa slová: ja si myslím, podľa môjho názoru, podľa mojej mienky, domnievam sa…

Diskutujúci hovorí za seba - 1. os. sg. alebo môže použiť aj 1. os. pl., ale len vtedy, keď s diskusným príspevkom zastupuje istú skupinu ľudí, ktorá ho poverila vystúpením. V uvedenom prípade je potrebné jasne uvádzať za koho hovorí, nesmie vystupovať ako anonymná osoba. Napríklad použije slová: my - učitelia, my - dôchodcovia,… Dôležité je dodržať nadväznosť myšlienok a logické zdôvodňovanie a argumentovanie.

Jazyk a štýl diskusného príspevku

• Slovná zásoba: slová spisovnej formy národného jazykaa) výkladová časť: objektívny prístup autora - využívať pojmovosť, t.j.
• Vetná stavba: a) výkladová časť: zložené súvetia, najmä príčinno-následkové alebo príčinno-dôsledkové vety, polovetné konštrukcie / s príčastím alebo prechodníkom/ b) úvahová časť: pestrá modalita viet - t. j. oznamovacie, opytovacie, zvolacie, želacie

Kompozícia diskusného príspevku

oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie

• oslovenie: dodržiavame spoločenskú hierarchiu, hostia majú vždy prednosť pred domácimi, ženy pred mužmi… - v texte ho môžeme niekoľkokrát zopakovať, vždy ho však v texte oddelíme čiarkami - napr.: …,milí poslucháči,…
• úvod:
  • Nedá mi, aby som nedoplnil referát pána XY o ďalšie informácie, ktoré sa týkajú…
  • Nemôžem nechať bez povšimnutia tvrdenia môjho predrečníka… Alternatíva - diskusný príspevok môže mať aj podobu samostatného uceleného prejavu, musí to byť však reakcia na predchádzajúce príspevky (referát).
• jadro (vyjadrenie svojho názoru, postojov a argumentovanie) a) výklad: vysvetľujeme svoj názor, argumentujeme, presviedčame dôkazmi, odvolávame sa na literatúru, citujeme, využívame aktuálne poznatky o danej problematike. S cieľom presvedčiť poslucháča o svojom názore, dodržiavame nadväznosť myšlienok a logické zdôvodňovanie a argumentovanie (bibliografia na primárny prameň, odvolávky v texte). b) úvaha: používame subjektivizujúce slová, napr. myslím si, podľa mňa, podľa mojej mienky, môj názor je… - vyjadrujeme vlastné hodnotenie problému - hovoríme vždy za seba
• poďakovanie za slovo: napr. Ďakujem Vám za pozornosť. Ďakujem za slovo. Ďakujem za možnosť vyjadriť sa k problému…

Príklad diskusného príspevku

„Knihy nemajú byť nábytkom, ktorý by ozdoboval dom.“

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Vážená pani profesorka, milí spolužiaci! Všetci dospelí boli najprv deťmi, ale len máloktorý z nich si na to pamätá. V duchu tejto myšlienky mi, prosím, dovoľte, podeliť sa s vami o moje postrehy k téme: „Knihy nemajú byť nábytkom, ktorý by ozdoboval dom.“

Myslíte si, že autor ktorejkoľvek z kníh pri jej písaní uvažoval nad tým, ako pekne sa bude vynímať medzi soškou anjelika a zbierkou porcelánových sloníkov na polici u nejakej tety či azda susedy? Určite nekládol hlavný dôraz na to, akej farby či z akého papiera bude obal. Na druhej strane je ale samozrejmé, že pozornosť mu venovať treba. Antoine de Saint - Exupéry sa vo svojom diele Malý princ snaží predostrieť nám, aké dôležité je otvoriť dospelému človeku oči. Dospelému človeku, ktorý nikdy nič nechápe, nič nevidí… „Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to už unavuje, keď im treba stále a stále čosi vysvetľovať.” Áno, to je pravda. Treba im vysvetliť plno vecí a znova ich naučiť vnímať svet okolo inak. Práve to sa snaží naučiť Malý princ pilota strateného v púšti, vo svete dospelých.

Podľa môjho názoru kniha môže domácnosť skrášliť, avšak svojským spôsobom; len keď plní svoj účel - a to obohatiť človeka o nové skúsenosti, vedomosti, myšlienky a názory. Vtedy naozaj môže svojou prítomnosťou príjemne a pozitívne vplývať na domácich.

Myslím si, že sa stále nachádzajú medzi nami ľudia, ktorí berú knihu do rúk aj z iných dôvodov, než aby z nej oprášili prach. Vystavovať ich len preto, že vlastniť ich mnoho pôsobí tak „intelektuálne” vypovie o úrovni dotyčného „skladníka” skôr, než stihne otvoriť ústa. Veď kniha, z ktorej som mala pri čítaní radosť, mi zakaždým vyčarí úsmev na tvári a vyvolá vo mne príjemný pocit. Áno, kniha teda môže byť estetickým doplnkom, ale iba ak k nej máme citovú a myšlienkovú väzbu.

A ešte o jedno by som Vás chcela poprosiť - ak Vás nejaká kniha nezaujme, nie je dôvod použiť ju ako podložku pod rozkývanú skriňu. Skúste porozmýšľať, či by neurobila službu, pre ktorú bola pôvodne určená, niekomu, kto má iný čitateľský vkus ako Vy.

Ďakujem Vám, že ste boli takými pozornými poslucháčmi.

Vzorové ukážky diskusných príspevkov

• Od septembra v školách po novom
• Rodičia a deti
• Vážení členovia rady školy!
• Dom bez kníh je ako telo bez duše
• Zachráňme lesy
• Umenie dokáže človeka zmeniť
• Základný zdravotnícky výcvik by mal byť povinný
• Zmeny v spo…

Knihy nemajú byť nábytkom, ktorý by ozdoboval dom, majú byť potravou, ktorá živí ducha (Diskusný príspevok v literárnom krúžku o stretnutiach s krásnou literatúrou)

Vážená pani profesorka, milí spolužiaci! Dovoľte, prosím, aby som aj ja vyjadril svoj názor k téme Kniha - potrava pre dušu alebo nábytok. Nedá mi nevysloviť názor, pretože v mojom živote, a dúfam, že nie len v mojom, má kniha veľkú cenu.

Moji rodičia ma od malička zahŕňali množstvom kníh. Najskôr obrázkovými, neskôr prišli na rad knižky s prvými písmenkami. Prvé písmenká, prvé slová … učil som sa čítať. A dnes? Dnes mám vo svojej knižnici veľa nádherných a hodnotných kníh od rodičov. Veľmi si ich vážim, pretože ma učia žiť.

Akú úlohu majú mať knihy v živote človeka? Aké je ich poslanie? Rodičia ma naučili, že úlohou knihy nie je zapĺňať prázdne police, ale dušu. Ich úlohou je napĺ­ňať dušu človeka, ktorý sa dal na cestu hodnotným životom.

Mali ste už v rukách, milí spolužiaci, knihu, ktorá by mohla zmeniť váš život? Kniha, ktorá by vás natoľko zmenila, že by sa zmenil aj celý váš pohľad na svet? Dovoľte mi, aby som vám priblížil knihu, ktorá zmenila môj život. Knihu, ktorú si najviac vážim, je od Dana Millmana a volá sa Cesta pokojamilovného bojovníka. Zmenila veľmi veľa životov, nielen môj.

Túto knihu by som prirovnal k čiernej diere, ktorá vás pohltí úplne celého, pohl­tí vašu myseľ, vašu dušu. Moje „ja“ sa stalo kolieskom v mechanizme, ktorý ma neskôr zmenil od základov. Zmenil moje vnútro, moju dušu, moje ja. Knihu som čítal bez prestávky. Nedovolí ani vám rozobrať „mechanizmus vašej zmeny" a potom ho opäť zlo­žiť, musí sa to všetko udiať bez prestávky. Stal som sa súčasťou Jednoty knihy. Stal som sa bojovníkom. Bojovníkom, ktorý bojuje za vlastný duchovný rast. Vydal som sa na cestu pokojamilovného bojovníka. Táto kniha úplne zmenila od základov môj rebríček hodnôt. Začal som si uvedomovať veci, ktoré som predtým zanedbá­val, pochopil som, že môj život nebol predtým taký, ako som si naozaj želal.

Po prečítaní knihy som ostal od úžasu ticho. Hrdlo mi zvierali kŕče, mojou mys­ľou mi prelietavali myšlienky, ktoré zmenili moju dušu. Vtedy som sa PREBUDIL.

Rád by som vám zacitoval tú časť, v ktorej vrcholí duchovné posolstvo tejto knihy: „Preberme radšej sami zodpovednosť za svoj život, namiesto toho, aby sme vi­nili iných ľudí alebo okolnosti. Otvor oči a rozpoznáš, že tvoje zdravie, tvoje šťas­tie a celé tvoje postavenie v živote je zapríčinené tebou samým, či vedome, alebo nevedome.“ Tento citát sa stal mojím životným mottom. Celá kniha je popretkávaná takýmito nádhernými myšlienkami, ktoré vás prinútia zamyslieť sa nad sebou a nad svojím životom. Nie, určite vám nedovolí byť chladnými a otočiť na ďalšiu stranu. Prinúti vás myslieť celou dušou a srdcom. Naučí vás žiť…

Naša duša je ako kus foremnej hliny. Položili ste si už otázku: „Čo by ste chceli z vašej vlastnej duše vytvoriť?" Nechali ste svoju dušu vychladnúť, keď sa dá ťaž­ko formovať? Aký tvar chcete dať vlastnej duši? Nie sú knihy pre nás vecou? Ne­majú v našom živote niekedy úlohu nábytku?

My sami cítime, že naša duša túži po raste, prečo teda brániť nášmu duchovné­mu rastu? Bibliografická a štýlovo-žánrová anotácia je nevyhnutnou súčasťou prvotného spracovania textov v korpuse. Informácie o identite a základnej štruktúre textu sú dôležité pri jeho archivovaní, pri citovaní používateľmi, pri štatistickom vyhodnocovaní parametrov celého korpusu či zisťovaní distribúcie jazykových prostriedkov a javov v jednotlivých druhoch textov. Zobrazuje sa v spodnej časti okna klienta Bonito po kliknutí pravým tlačidlom myši na zvolený riadok v konkordančnom zozname. Anotáciu tvorí zoznam kľúčov a im priradených hodnôt, ktoré sú buď voľné (napr. meno autora), alebo vybrané z fixnej množiny povolených hodnôt (napr. žáner). Kľúče môžu označovať štýlovo-žánrové charakteristiky textu - hlavnými kategóriami sú v tomto prípade typ textu (umelecký, publicistický, odborný text, live komunikácia), žáner (napr. báseň, román, poviedka, článok) a doména, teda vecná oblasť, ktorej sa daný text týka (napr. umelecké vedy, právo, politika, ekonómia). Tieto hlavné kategórie sa ďalej delia na podkategórie. Ostatné kľúče zaznamenávajú bibliografické údaje a iné vlastnosti textu či informácie o autorovi. Zoznam kľúčov v plnom i skrátenom názve je v nasledujúcej tabuľke. Pod príslušným názvom kľúča sa nachádza opis jeho významu a vymenúvajú sa jeho možné hodnoty (ak nie sú voľné).

Externá anotácia

Anotácia je tvorená štruktúrou kľúč-hodnota. Hodnota môže byť buď voľná (príklad: meno autora) alebo vybraná z fixnej množiny povolených hodnôt (príklad: žáner). Na komplikované prípady zápisu informácií, ktoré nie je možné formalizovať do príslušnej hodnoty ŠŽA, slúžia hodnoty so špeciálnym významom (nie pre každý kľúč sú všetky zmysluplné): (prázdne miesto, prípadne iba whitespace) Default hodnota pri automatickej anotácii, predpokladá sa, že sa naozaj bude vyskytovať. XXX Neznáma hodnota. Nevieme určiť. Príklad: meno autora v novinovom článku. YYY Neurčiteľná hodnota. Z princípu sa nedá určiť alebo nemá význam. Príklad: pohlavie autora, ak ide o kolektívne dielo, pohlavie prekladateľa, že nejde o preložené dielo. MIX Mix. V prípade hodnoty vyberanej z fixnej množiny, pričom hľadaná hodnota je mixom viacerých hodnôt. Príklad: štýl pri literárnom časopise, v ktorom sú príspevky umeleckého aj odborného štýlu. MSS Iné. V prípade hodnoty vyberanej z fixnej množiny, pričom hľadaná hodnota nie je v danej množine určená. Príklad: žáner Programového vyhlásenia vlády. TTT Neznáma hodnota. Značka, že k danej anotácii sa nevyhnutne treba neskôr vrátiť a hodnotu doplniť.

Anotácia banky

Anotácia v banke je založená na zozname kľúčov a im priradených hodnôt, ktoré sú buď voľné (informácie o pôvode textov), alebo vyberané z fixnej množiny povolených hodnôt (označenia samotnej štruktúry textu a jeho štýlovo-žánrovej charakteristiky). Pod príslušným názvom kľúča je opísaný jeho význam a vymenované sú jeho možné hodnoty (ak nie sú voľné).

1. Základné kľúče s voľnými hodnotami:

• Author (Auth) Meno autora. Tak, ako je uvedené v zdrojoch k dokumentu podľa normy pre bibliografické zápisy.
• Origauthor (OrgA) Originálne meno autora, uvedené podľa pôvodného pravopisu a v pôvodnej jazykovej podobe. Vypĺňa sa len vtedy, ak ide o texty preložené z iných jazykov.
• Translator (Trnr) Meno prekladateľa. Špeciálna hodnota YYY je uvedená v prípade, že nejde o preložené dielo.
• Bibliography (Bibl) Bibliografické údaje, unifikované formy ich zápisu pre rôzne typy textov.
• BOGOCONG (BOGO) Skrátený formalizovaný niekoľkopísmenový zápis konkrétneho mena autora / mien autorov alebo názvu textu spolu s poradovým číslom textu. Uľahčuje orientáciu anotátorom v súboroch SNK a používateľom pri práci s vyhľadávanými kontextami.
• Name (Name) Názov textu.
• Origname (OrgN) Pôvodný názov textu, ak ide o preklad.
• Conglomerate (Cong) Identifikuje príslušnosť textu ku konkrétnemu konglomerátu (napr. pri rozdelených textoch či oddelení doslovu). Pozostáva z mena autora (Author) a názvu diela (Name), pri časopisoch z názvu, roku a čísla.
• Comment (Comn) Komentár. Slúži na prípadné spresnenie či doplnenie informácií o texte.
• Date (Date) Dátum, rok vydania.
• Dateorig (OrgD) Dátum, rok prvého vydania (môže byť zhodný s Date), pri prekladoch dátum, rok prvého vydania originálu.
• ISBN (ISBN) ISBN číslo.
• ISSN (ISSN) ISSN číslo.
• SourceId (ScId) Identifkačný kód, ktorý označuje miesto dokumentu v archíve, je rovnaký aj v banke, má podobu rok-mesiac-deň-písmeno podľa poradia (napr. napr. 2022-09-13-a). Rovnaký je aj vo všetkých anotovaných častiach prípadne rozdeleného dokumentu v banke.
• Id (Id) Identifikačný kód dokumentu v banke, podľa Id v archíve, má podobu rok-mesiac-deň-písmeno-číslo (napr. 2022-09-13-a-1). Číslo zohľadňuje počet častí, na ktoré sa pôvodný text v archíve pri konverzii do banky rozdelil.

#

tags: #diskusny #prispevok #knihy #priklad