Alzheimerova choroba (AD) je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré pomaly a postupne ničí mozgové bunky. Ako najčastejšia forma demencie predstavuje až 60 - 65 % ľudí postihnutých demenciou. AD ovplyvňuje pamäť a kognitívne funkcie, čo môže viesť k zmätku, zmenám nálad a dezorientácii v čase a priestore. Starostlivosť o blízkeho človeka s Alzheimerovou chorobou je veľmi individuálna a líši sa prípad od prípadu. V prípade každého pacienta je priebeh aj postupný rozvoj choroby naozaj špecifický.

Čo je Alzheimerova choroba?

Ochorenie je pomenované po nemeckom neurológovi Aloïsovi Alzheimerovi, ktorý roku 1907 ako prvý popísal symptómy, ako aj neuropatologické príznaky tejto choroby, ako je hromadenie a povlaky proteínu beta-amyloidu v mozgu. Zmeny spôsobené Alzheimerovou chorobou vznikajú v časti mozgu, ktorá je zodpovedná za učenie. Prvými príznakmi vznikajúcej choroby môže byť ľahká dezorientácia, občasné zmeny nálad, podozrievavosť voči členom rodiny či zmätok v spomienkach ohľadom dôležitých životných udalostí. Osoba má problém nájsť správny výraz, nedokáže si spomenúť na vhodné slovo.

Príznaky Alzheimerovej choroby

Prvé symptómy, ako sú napríklad problémy s pamäťou a čiastočná strata určitých kognitívnych funkcií, nemusia byť vôbec zaznamenané, a to ani u milovanej osoby ani u osôb, ktorých sa to týka. S postupom choroby sa symptómy stávajú viditeľnejšími a zasahujú do každodenného života. Osoba má časté a výrazné zmeny nálad. Dokáže sa ľahko nahnevať aj na drobnú vec. Pri členoch rodiny s postupujúcou Alzheimerovou chorobou si môžete všimnúť aj iné príznaky. Patrí medzi ne umiestňovanie osobných predmetov na nesprávne miesta, čo sa prejavuje častým „strácaním“ týchto vecí. Osoba s Alzheimerom môže strácať iniciatívu na vykonávanie bežných činností a stáva sa viac pasívnou. Praktické problémy s bežnými dennými úlohami, ako je obliekanie, umývanie a toaleta, sa postupne stávajú závažnejšími. AD spôsobuje celkové zhoršovanie zdravotného stavu a je smrteľná.

Medzi prvé varovné príznaky patrí zabúdanie nedávnych udalostí, mien, zhoršovanie pamäti či neschopnosť orientovať sa v čase a v známom priestore. Niekedy to môže byť časté opakovanie otázok, zmeny nálad a správania, nezáujem o seba, o hygienu alebo neporiadok v dovtedy upratanom byte. Na začiatku si to pacienti aj uvedomujú a snažia sa pred rodinou zamaskovať niektoré príznaky a pripisujú to únave, veku a stresu. Už vtedy by mala rodina alebo najbližší vedieť rozpoznať , že niečo nie je v poriadku.

Faktory ovplyvňujúce Alzheimerovu chorobu

Hoci presná príčina Alzheimerovej choroby zostáva neznáma, existuje niekoľko rizikových faktorov, ktoré môžu prispievať k jej rozvoju. Medzi takzvané rizikové faktory patrí ženské pohlavie, taktiež vek, pretože výskyt Alzheimerovej choroby stúpa s vekom, patrí sem aj pozitívna rodinná anamnéza a genetická záťaž. Skutočná príčina Alzheimerovej choroby zostáva stále neznáma, aj napriek neustále prebiehajúcemu výskumu rôznych príčin. V súčasnosti ešte choroba nie je vyliečiteľná, lekári však majú k dispozícii lieky na zmiernenie priebehu ochorenia a zlepšenie kvality života postihnutých. Čím skôr je choroba diagnostikovaná, tým skôr sa začne s liečbou.

Prečítajte si tiež: CTEPH a posúdenie invalidity

V priebehu Alzheimerovej choroby sa môžu u chorých objaviť aj ďalšie prejavy ako depresia, úzkosť, nepokoj, agresivita či nespavosť, takže liečba musí byť komplexná a musí zahŕňať aj tieto príznaky. V nemalej miere je dôležitá aj rehabilitačná liečba a podporná liečba, ktorá spočíva v špecifickom spôsobe komunikácie s chorým. Ide o prácu so spomienkami, hry s pamäťou, tanečnú terapiu a veľmi dôležité sú prechádzky.

Prevencia Alzheimerovej choroby

Tak ako v prípade mnohých iných neurologických ochoreniach, ani v tomto prípade neexistujú žiadne špeciálne možnosti prevencie. Všeobecne je dôležitý zdravý životný štýl a starostlivosť o srdce aj mozog. Podchytením rizikových faktorov pre kardiovaskulárne ochorenia dokážeme významne znížiť aj riziko rozvoja demencie. Medzi ochranné faktory, ktoré znižujú pravdepodobnosť vzniku demencie, patria hlavne vyššie vzdelanie, stály tréning mozgu a pamäti, a to najmä čítanie kníh a časopisov, lúštenie krížoviek a rôznych hlavolamov, hranie šachu, kartových hier a rôznych iných pamäťových hier.

Starostlivosť o pacienta s Alzheimerovou chorobou

Starostlivosť o človeka s Alzheimerovou chorobou je mimoriadne náročná, dokonca psychicky a emocionálne vyčerpávajúca. Alzheimerova choroba je často stav, ktorý si vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť. V pokročilejšom štádiu ochorenia môže pacient s Alzheimerom potrebovať nepretržitý dozor. Dezorientovaný človek s Alzheimerom nemusí mať správny úsudok, čo môže viesť k mnohým nebezpečným situáciám. Rodina má možnosť opatrovať blízkeho vo vlastnej réžii, s asistenciou odbornej opatrovateľky, ale aj umiestniť pacienta do centra sociálnych služieb s nepretržitou starostlivosťou. Najmä pri plne rozvinutej chorobe potrebuje pacient pomoc aj pri obliekaní, príjme potravy, ošetrovaní, telesnej očiste, ale aj pri vyprázdňovaní.

Väčšina pacientov žije doma po najdlhšie obdobie svojej choroby. Na začiatku ochorenia sú schopní byť aktívni v rámci denných povinností, po určitom čase však potrebujú každodennú pomoc. Najlepšie je nechať chorého vo svojom prostredí, na ktoré je zvyknutý. Najdôležitejšie však je neustále zapájať postihnutého do všetkých jednoduchých činností a dodržiavať denný režim. Je potrebné vychádzať z toho, aké fyzické schopnosti a zručnosti chorý ešte má. Aktivity samozrejme treba prispôsobiť štádiu ochorenia a schopností pacienta. Treba byť trpezliví, kľudní, povzbudzovať a chváliť každý úspech.

Domáce prostredie

Domov je miesto, kde človek trpiaci demenciou trávi najviac času. Preto by mal byť čo najpraktickejšie a najbezpečnejšie zariadený. S úpravami domácnosti začnete čo najskôr, ale skôr pozvoľne, aby sa osoba s Alzheimerom nestresovala a nebola ešte viac zmätená. Úpravy môžu fungovať rôzne, v závislosti od stupňa stareckej demencie. Pokiaľ začnete upravovať zariadenie domácnosti v počiatočnom štádiu, je pravdepodobnejšie, že si pacient privykne a bude mu k prospechu. Skúšajte, čo funguje a sledujte, ako na zmeny pacient reaguje.

Prečítajte si tiež: Invalidita pri CHOCHP

So zhoršujúcou sa orientáciou môže byť pre pacienta trpiaceho demenciou, čím ďalej tým viac náročnejšie nájsť správnu miestnosť alebo sa rozpamätať, čo je kde uložené. Používanie prístrojov je tiež náročnejšie a mnohokrát aj nebezpečné. Aby sa človek so stareckou demenciou cítil doma dobre, musí sa dobre orientovať. Znížte preto množstvo informácií, ktoré si musí pamätať a pomôžte mu tieto informácie nájsť na prvý pohľad. Uľahčíte orientáciu nielen ľuďom s Alzheimerovu chorobou, ale tiež každému seniorovi so senilnou demenciou.

Pacienti s demenciou a tiež pacienti s Parkinsonom majú zníženú pohybovú schopnosť. Nebezpečné môžu byť preto voľne položené koberčeky, vyvýšené prahy, káble, šnúry či nízke stolčeky. Zvážte aj nebezpečie presklených dverí a veľkých zrkadiel, ktoré vytvárajú ilúziu veľkého neznámeho priestoru. Mätúce môžu byť aj geometrické vzory na koberci, farebné a materiálové kontrasty medzi podlahou a kobercom alebo lesklá podlahová krytina, ktorá vytvára ilúziu klzkej podlahy. Predmety, ktoré senior používa, označte kontrastnou výraznou farbou, aby si ich všimol.

Pacienti s Alzheimerovou chorobou majú okrem poruchy krátkodobej pamäti, pozornosti, komunikácie a orientácie tiež ťažkosti s rozhodovaním. Plná skriňa oblečenia, kúpeľňa plná kozmetiky, krabice plné liekov a chladnička plná jedla na ne pôsobí veľmi zmätočne. Môže sa stať, že si vyberie oblečenie, ktoré je úplne neprimerané počasiu alebo si nevyberie žiadne z jedál nachádzajúce sa v chladničke. Rozhodovanie mu uľahčíte tým, že mu pripravíte a označíte oblečenie na von, oblečenie do bytu a vhodnú obuv. Z dôvodu bezpečnosti a správnej liečby rozdeľte lieky do dávkovača na lieky a nechajte ho na viditeľnom mieste.

Komunikácia

Pokiaľ ste v kontakte s osobou s Alzheimerovou chorobou, iste sa zamýšľate nad tým, ako sa správať ku chorému. Obtiažne vyjadrovanie a hľadanie tých správnych slov sú jedným z varovných príznakov hneď od začiatku demencie. Nesnažte sa za každú cenu pacienta nútiť, aby našiel a použil to správne. Pre chorého človeka je to veľmi stresujúce a zároveň tomu nerozumie : myslí si, že použil to správne slovo. Pokiaľ obsahu aj napriek tomu rozumiete, pokračujte naďalej v konverzácii.

Aby pacient obsahu vašich viet lepšie rozumel, rozprávajte s ním pomaly, tvárou v tvár. Na začiatku konverzácie ho oslovte menom. Podľa toho poznáte, či vás počúva alebo nie. Používajte jednoduché vety, ktoré sa venujú jednej téme. Porozumenie obsahu slov podporíte vhodnými gestami a názornými pomôckami. Napríklad pri vysvetľovaní, kde nájde jedlo ukážte gesto jedenia.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na ischemickú chorobu srdca a ZŤP

Emočná inteligencia zostáva často zachovaná. Pacient rozumie reči tela a nálade, a preto vycíti pokiaľ ste nervózny, vysmievate sa mu, ste nepríjemný či ironický.

Vývoj demencie odzrkadľuje zložitosť komunikácie s postihnutým. Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým na Alzheimerovu chorobu pomaly, zreteľne, nezvyšovať hlas. Ak spočiatku nechápe, je potrebné mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity. Odporúča sa opakovať všetko, čo sme už predtým povedali. Dlhší a zložitejší rozhovor musí mať možnosť pochopiť postupne, myšlienku za myšlienkou. Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia - úsmev, gestá, či chytanie za ruku. Odzrkadľuje to náš vzťah a postoj k pacientovi, ktorý sa cíti v našej prítomnosti príjemne. Komunikáciu uľahčí aj sledovanie úst rozprávajúcej osoby.

Výživa

Vo všeobecnosti je seniorská populácia ohrozená podvýživou a nedostatkom kalórii v jedle. Zloženie ich stravy je chudobné na bielkoviny, vitamíny a vlákninu, nedostatočný je aj príjem tekutín. U pacientov trpiacich na Alzheimerovu chorobu to nie je inak. Starostlivosť o rodičov doma znamená tiež postarať sa o dostatok jedla. Uložte mu teda potraviny na viditeľné miesto a na chladničku nalepte obrázky jedla. Podobne, ako pripravujete lieky do liekových dávkovačov, pripravte do krabičiek aj jedlo. Krabičky označte popisom, aké je to jedlo, ako ho ohriať a kedy ho zjesť. Pokiaľ je chorý v počiatočnom štádiu, kedy je schopný si sám zájsť do obchodu nakúpiť si potraviny, pripravte mu vopred nákupný zoznam. Vyhnete sa tak situácii, kedy je zmätený a nevie, čo nakúpiť, prípadne nakúpi nepotrebné veci.

Človeka postihnutého Alzeimerovou demenciou neraz prestane zaujímať jedlo, prípadne sa ho, naopak, stále dožaduje. Môže mať navyše ťažkosti s jedením určitých potravín alebo s používaním príboru. Je dôležité informovať ho, ktoré denné jedlo mu podávame, aby si dokázal primerane vybrať z ponuky. Osvedčuje sa priniesť iba jeden chod a ďalší núkať až po jeho zjedení. Nedávajte chorému nadmernú šancu výberu. Vedomie, že si má vybrať, ho môže dezorientovať. Keďže stravovanie bude časom stále náročnejšie, odporúča sa používať jednorazové alebo umývateľné obrúsky, savé servítky, stabilný riad so širším dnom. Keď začne jesť prstami, podávajte mu jedlo v tuhej forme a kúskoch, ktoré bez komplikácií prehltne. Strava človeka s Aleheimerom má byť vyvážená. Obsahuje všetky základné zložky: bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu, vitamíny, minerály a dostatok tekutín (aspoň liter denne). Štúdie ukazujú, že bohatá strava, založená najmä na ovocí, zelenine, chudých bielkovinách ( ryby, kuracie a morčacie mäso), nízkotučných jogurtoch a syroch, celozrnnom pečive, orechoch a semienkach, je zdraviu prospešná. Je potrebné vyhýbať sa červenému mäsu a spracovaným produktom. Potraviny, ktoré majú vysoký obsah dobrých tukov, sú dobré pre aj pri ochorení Alzheimerom. Patria medzi ne olivový olej, avokádo, orechy, určité semená a niektoré druhy rýb.

Obliekanie

Približne v druhom až treťom roku postihnutia začne mať pacient s Alzheimerom ťažkosti s výberom oblečenia a správnym postupom pri obliekaní. Ak sa ešte vie obliecť sám, je dobré zostať v jeho blízkosti - možno mu bude treba pripomenúť niektorú časť odevu, ktorú si má vziať. Skriňu plnú oblečenia treba vytriediť. Veľa vecí postihnutého zbytočne mätie a sťažuje mu výber. Keď si odev nevie vybrať sám, pomôžte mu ho pripraviť v poradí, v akom nasleduje, teda spodná bielizeň, šaty, obuv. Ak si niektorú časť odevu oblečie zle, taktne zakročte a pomôžte mu obliecť sa správne. Pri veľkých ťažkostiach so zaväzovaním šnúrok mu radšej kúpte zipsové topánky. Dbajte, aby celý deň netrávil v papučiach. Upravený zovňajšok zvyšuje dôstojnosť.

Inkontinencia

Pacientom postihnutým demenciou uniká moč ešte pred príchodom na toaletu. Preto musia mať k dispozícii nočníky a ľahko snímateľný odev (tzv. suché zipsy). Neraz v nervozite nedokážu nájsť cestu na toaletu. Pri trvalej inkontinencii je potrebné pacienta pravidelne každé 2 - 3 hodiny sprevádzať na toaletu. Najmä ráno, pred spaním a raz v priebehu noci.

Zdravotné problémy

Človek trpiaci Alzheimerovou chorobou je vystavený zvýšenému riziku ochorení. Aj ľahšie ochorenie môže prehĺbiť jeho zmätenosť, podráždenosť alebo nepokoj. Ten môže byť napr. prvým prejavom horúčky. Problémy s komunikáciou neraz bránia skorému zisteniu už prebiehajúceho ochorenia. Ak sa pacient náhle zmení, prestane byť samostatný alebo sa výrazne zhoršia jeho intelektové schopnosti, treba vyhľadať lekára. Skôr než tieto zmeny budete považovať za prejav demencie, treba vylúčiť iné patologické príčiny. Choroby a užívanie liekov môžu vyvolať aj psychiatrické príznaky.

Problémy so správaním

Poruchy správania sú klinickým problémom, ktorí nie je ľahké zvládnuť. Nepokoj sa objavuje u 24 až 61 % chorých s Alzheimerovou chorobou, agresivita u 21 %, bezcieľne blúdenie u 26 %, delíriá u 30 až 50 %, porucha spánku u 50 %, depresia u 40 až 50 %. Ďalšie príznaky, ktoré sa netýkajú kognitívnych funkcií, zahŕňajú zmeny osobnosti, stravovania, halucinácie, zhoršenie stavu zmätenosti vo večerných hodinách, neprimerané reakcie. Môže sa zjaviť podozrievavosť, apatia vedúca až k neschopnosti rozprávať, ale aj neúčelné opakovanie činnosti, užívanie nadávok, odmietanie pomoci, schovávanie vecí, chorobná zamestnanosť. Delíriá sú veľmi časté v počiatočnom štádiu a počas prvého roku ochorenia. Postihnutý je presvedčený, že ho niekto okradol, žiarli alebo sa cíti prenasledovaný.

U človeka postihnutého Alzheimerovou chorobou sa neraz objavia nevysvetliteľné stavy zmätenosti. Je ospalý a spomalený, ale niekedy i nepokojný, podráždený. Starší človek sa často dostáva do stavu zmätenosti. U postihnutého demenciou sa však tento stav ťažko rozpoznáva. Zmätenosť vyvolávajú viaceré faktory. Od procesu starnutia mozgu, zhoršenia zraku a sluchu cez chronické choroby, zníženú imunitu voči akútnym ochoreniam, reakcie na liek až po nedostatok nočného odpočinku, smútok, premiestnenie do neznámeho prostredia. Typické je zhoršenie celkových kognitívnych funkcií. Býva rýchle a krátkodobé, sprevádzané poruchami pozornosti, psychomotoriky a poruchami cyklu spánok - bdenie. Pozornosť kolíše a môže chorému oslabiť alebo v niektorých prípadoch úplne znemožniť schopnosť komunikovať. Prestáva uvažovať s obvyklou jasnosťou a zameraním na cieľ. Úvahy sú nesúvislé a pôsobia dezorganizovane. Preskakuje z témy na tému. Rozhovor si často nesprávne vysvetlí. Trpí poruchami vnímania a halucináciami. Buchnutie dverí považuje za výstrel z pištole, záhyby na prikrývke sa mu javia ako živé organizmy.

Veľmi sa osvedčuje už po prebudení pripomenúť postihnutému Alzheimerovou demenciou základné skutočnosti. Napríklad: "Dobré ráno. Som Mária, tvoja žena. Dnes je utorok. Krásny slnečný deň." Ak vás nesúhlasne presviedča o inom, neoponujte. Odpútajte jeho pozornosť inou témou a správnu informáciu skúste zopakovať neskôr. Korigujte jeho presvedčenie veľmi citlivo. Protirečenie a káranie v ňom iba zvýši zmätok. Ak sa neustále pýta na to isté, odpovedajte veľmi trpezlivo.

Je dôležité postihnutému Alzheimerom upraviť denný program tak, aby mohol stále robiť čosi zaujímavé (počúvať hudbu, hrať karty, pracovať v záhrade, chodiť na prechádzky). Pomáhajú i bežné rutinné činnosti ako utieranie prachu, čistenie príborov, umývanie riadu i keď ich po pacientovi budeme musieť pravdepodobne zopakovať. K demenciou postihnutému musíme pristupovať čo najpokojnejšie. Komunikovať s ním zdvorilo a usilovať sa rozptýliť jeho obavy. Neraz stačí prítomnosť niekoho blízkeho. Nemá význam s postihnutým o ťažkostiach diskutovať. Nie je nahnevaný a agresívny voči niekomu, kto mu chce pomôcť, ale preto, že trpí ochorením. Je zmätený, vystrašený situáciami, ktoré nechápe a nedokáže zvládnuť. Odstráňte všetky kolízne predmety, prekážky, šmýkajúce sa koberce. V nevyhnutných prípadoch zamknite niektoré miestnosti a kľúče schovajte. Prvým liečebným krokom je taktný diskrétny pokus o návrat pacienta do reality. Akékoľvek protirečenie ho však dokáže podráždiť. Pomoc spočíva v rozptýlení obáv. Nenechajte ho pozerať televíziu, zakryte zrkadlo, zveste rušivé obrazy.

Aktivity

Primerané aktivity pre človeka v starostlivosti v domácom prostredí sú jednou z možností, ako ho povzbudiť a ukázať mu, že je stále užitočný. Zároveň si bude trénovať svoje vedomosti. Aj ľudia s Alzheimerovou chorobou sa radi zabávajú, ale mnohokrát im chýba vôľa niečo vykonávať. Na precvičovanie krátkodobej pamäti alebo schopnosti rozhodovania existujú tzv. pracovné zošity. Princíp uloženia vecí, kedy necháte na blízku súvisiace predmety, uplatníte aj pri domácich prácach. Napríklad štipce na prádlo a sušiak nechajte pri práčke, utierku na riad nechajte vedľa riadu a podobne.

Podpora a pomoc pre opatrovateľov

Pri starostlivosti o seniora v domácom prostredí na to nie ste sami. V dnešnej dobe existuje niekoľko organizácií, kde môžete komunikovať s ľuďmi v podobnej situácii, načerpať inšpiráciu, motiváciu a právne rady. Starostlivosť o ľudí s Alzheimerovou chorobou je mnohokrát veľmi vyčerpávajúca. Pokiaľ cítite, že časté návštevy sú už nad vaše sily, môžete požiadať o pomoc pri starostlivosti o seniora opatrovateľskú službu. Kontakt vám predá príslušný obecný úrad. Rozsah pomoci si môžete stanoviť podľa potrieb a finančných možností. Pracovníci opatrovateľskej služby môžu asistovať pri hygiene, denne priniesť teplé jedlo, pomôcť s upratovaním či obstarať nákupy.

Ešte viac asistencie pri bežných úkonoch môžu ponúknuť služby osobnej asistencie. Okrem pomoci pri hygiene, príprave jedla či pomoci s domácnosťou, podobne ako opatrovateľská služba, doprevádza seniora k lekárovi, na poštu alebo napríklad aj za kultúrou. Osobné asistentky sú vyškolené ku komunikácii s ľuďmi trpiacimi Alzheimerovou demenciou a môžu s nimi tráviť aj viac času. Fungujú hlavne ako spoločníci, ktorí seniora zabavia vhodnými aktivitami. Služba môže byť poskytovaná 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

Ak je pacient v ambulantnej starostlivosti, lieči sa doma a chodí k lekárovi na kontroly. Niekedy ale potrebuje služby, ktoré by rád absolvoval z pohodlia domova. Odbornú ošetrovateľskú starostlivosť poskytujú agentúry. Sú to zdravotné sestry, ktoré pomôžu pri aplikácii injekcií, prevezov chronických rán, aplikujú parenterálnu výživu, pomôžu s rehabilitáciou a podobne. Po indikácii praktickým lekárom alebo ošetrujúcim lekárom v nemocnici hradí starostlivosť zdravotná poisťovňa.

Peňažné príspevky a sociálne služby

V súvislosti s týmto ochorením môžete požiadať o peňažný príspevok a o poskytnutie sociálnej služby. Osoby postihnuté Alzheimerovou chorobou alebo inou demenciou trpia zdravotným postihnutím, ktoré obmedzuje ich komunikačné, orientačné, sebaobslužné alebo pohybové schopnosti. Od roku 2008 sociálne služby upravuje Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

Ako sa vybavuje peňažný príspevok?

O peňažný príspevok na kompenzáciu je možné požiadať len na základe posudku o odkázanosti na určitý peňažný príspevok. Posudková činnosť je lekárska a sociálna. Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vypracuje pre žiadateľa komplexný posudok s určením miery funkčnej poruchy a navrhnutou formou kompenzácie. Na základe komplexného posudku sa vydáva rozhodnutie o priznaní, prípadne o nepriznaní žiadanej kompenzácie. O udelení peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa Zákona č. 447/2008 Z.z. odkázanej osobe rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska vášho príbuzného.

Peňažné príspevky pre osoby s Alzheimerovou demenciou najčastejšie zahŕňajú tieto:

• peňažný príspevok na kúpu pomôcky
• peňažný príspevok na prepravu
• peňažný príspevok na úpravu bytu (napr. kúpeľňa, sprcha…)
• peňažný príspevok na úpravu rodinného domu
• peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu alebo opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia
• peňažný príspevok na opatrovanie

Preukaz zdravotne ťažko postihnutej osoby (ZŤP)

Osobe s Alzheimerovou chorobou, ktorá spĺňa podmienky fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, môže byť vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

Poskytnutie sociálnej služby

Poskytnutie sociálnej služby je len na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu. Posudková činnosť je lekárska a sociálna. Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vypracuje pre žiadateľa komplexný posudok s určením miery funkčnej poruchy. Poskytovanie sociálnej služby sa riadi Zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Podľa toho o aký druh sociálnej služby máte záujem žiadate o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu na tom úrade, ktorá spadá do jeho kompetencie tzn. mesto a obec alebo vyšší územný celok- samosprávny kraj podľa miesta trvalého bydliska vášho príbuzného.

V kompetencii mesta a obce je prijímať žiadosť a vydávať rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu:

• v zariadení pre seniorov (ZpS), v minulosti nazývané Domovy dôchodcov
• v zariadení opatrovateľskej služby (ZOS)
• v dennom stacionári (DS) , v minulosti nazývané Kluby dôchodcov
• pre opatrovateľskú službu (OS)

V kompetencii VÚC je prijímať žiadosť a vydávať posudok o odkázanosti na sociálnu službu:

• v domove sociálnych služieb (DSS)
• v špecializovanom zariadení (ŠZ)

Čo sú sociálne služby?

Sú to služby, ktoré zahŕňajú špeciálnu starostlivosť pre klientov. Ak je klientovi vydaný posudok o odkázanosti na sociálnu službu, sú mu poskytované tzv. sociálne služby.

#

tags: #Alzheimerova #choroba #starostlivost