
V búrlivom období pred druhou svetovou vojnou sa európske mocnosti snažili o udržanie krehkej rovnováhy síl. Jedným z pokusov o zmiernenie napätia a reguláciu zbrojenia bola Anglo-nemecká námorná zmluva z roku 1935. Táto dohoda mala hlboké dôsledky na námornú silu Nemecka a jeho vzťahy s Veľkou Britániou, ako aj s ostatnými európskymi štátmi.
Po prvej svetovej vojne bolo Nemecku Versailleskou zmluvou zakázané budovať rozsiahle námorníctvo. Táto zmluva obmedzovala tonáž nemeckých lodí a zakazovala im vlastniť ponorky. Avšak s nástupom Adolfa Hitlera k moci v roku 1933 začalo Nemecko otvorene porušovať Versailleskú zmluvu a obnovovať svoju vojenskú silu.
Anglo-nemecká námorná zmluva bola podpísaná 18. júna 1935. Hlavnou podmienkou zmluvy bolo, že Nemecko mohlo vybudovať námorníctvo s celkovou tonážou rovnajúcou sa 35% tonáže britského námorníctva. V prípade ponoriek bola Nemecku povolená rovnaká tonáž ako Británii. Išlo o povolenie toho, čo bolo Nemecku zakázané alebo minimalizované výsledkami 1. sv. vojny.
Zmluva umožnila Nemecku rýchlo posilniť svoje námorníctvo. Nemecko začalo stavať nové lode a ponorky, čo znepokojovalo ostatné európske mocnosti.
Zmluva narušila námornú rovnováhu síl v Európe. Francúzsko a Taliansko sa cítili ohrozené rastúcou nemeckou námornou silou, čo prispelo k zvýšenému napätiu a zbrojeniu.
Prečítajte si tiež: Ako získať slovenský dôchodok v Nemecku
Zmluva bola kritizovaná mnohými politikmi a odborníkmi. Tvrdili, že Británia ustúpila Hitlerovi a legitimizovala nemecké porušovanie Versailleskej zmluvy. Winston Churchill bol jedným z najhlasnejších kritikov zmluvy.
Británia sa snažila udržať kontrolu nad moriami a zároveň predísť vojne s Nemeckom. Zmluva bola vnímaná ako spôsob, ako obmedziť nemecké zbrojenie a udržať si námornú prevahu. Londýn dovolil Berlínu vybudovať nemecké námorníctvo do 35 % úrovne britského námorníctva, pri rovnakej sile ponorkového loďstva.
Podpísanie zmluvy bolo pre Hitlera propagandistickým úspechom. Ukázal nemeckému ľudu, že je schopný obnoviť nemeckú vojenskú silu a dosiahnuť rovnosť s ostatnými európskymi mocnosťami.
Francúzsko a Taliansko boli zmluvou znepokojené. Francúzsko sa cítilo ohrozené rastúcou nemeckou námornou silou a Taliansko sa obávalo o svoju pozíciu v Stredozemnom mori.
Zmluva bola jednostranne vypovedaná Nemeckom v apríli 1939 po nemeckej okupácii Československa. Týmto krokom Nemecko definitívne potvrdilo svoj úmysel pokračovať v agresívnej expanzívnej politike.
Prečítajte si tiež: Ako sa správne starať o nemeckú dogu?
Prečítajte si tiež: Dôchodok zo Slovenska v Nemecku